Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 589 dní
- Ukrajina zostrelila 24 z 29 ruských dronov, ktorými Moskva v noci zaútočila
- Zelenskyj prišiel do Španielska na summit Európskeho politického spoločenstva
- USA odovzdajú Ukrajine zbrane a muníciu, ktorú zhabali Iránu
- Ruské nemocnice budú nútené zdieľať záznamy o potenciálnych brancoch s odvodovými úradmi
- Scholz nateraz zatrhol dodanie špičkových rakiet Taurus Ukrajine
- Najmenej 50 ľudí zabilo ruské ostreľovanie v Charkovskej oblasti
- Ukrajina pozastavila sťažnosti na Slovensko, Poľsko a Maďarsko
- Ruské sily sa snažia o prielom medzi mestami Lyman a Kupiansk
- Musíme poraziť Rusko, inak svoju agresiu obráti inam
- Rusko môže v roku 2028 zaútočiť na ďalšie krajiny. Putin zvažuje obzvlášť nebezpečný scenár, varuje Zelenskyj
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Čítajte viac 588. deň: Ukrajinci sa vylodili na Kryme. Rusi prišli o mnoho vojakov, tvrdia špeciálne jednotky
21:49 Ruský prezident Vladimir Putin už má správu od vyšetrovateľa, čo sa našlo v telách obetí leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin.
Čítajte viac Putin naznačil, čo mohlo zabiť Prigožina
19:38 Z účastníkov summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) bola cítiť silná vôľa pokračovať v podpore Ukrajiny. Po prvej časti rokovania vrcholnej schôdzky viac ako štyroch desiatok európskych politikov to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dodal, že ubezpečil ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského o ďalšej podpore zo strany Francúzska.
Šéfovia štátov Európskej únie a ďalších krajín združených v EPC sa v španielskej Granade zišli v čase, keď je v niektorých krajinách viditeľná slabnúca ochota pokračovať v poskytovaní zbraní a ďalšej pomoci Ukrajine, ktorá sa už dvadsiaty mesiac bráni ruskej agresii. Kvôli ťahaniciam ohľadom rozpočtu visia otázniky tiež nad výškou ďalšej pomoci zo strany najväčšieho prispievateľa, Spojených štátov.
„Nemáme právo byť unavení. Máme veľmi hlboký a veľmi silný záväzok, pretože všetci vieme, že sa bavíme o Európe a o samotnej možnosti mať na kontinente trvalý mier,“ povedal Macron novinárom po rokovaní s ostatnými prezidentmi a premiérmi.
Zelenskyj svojich kolegov presviedčal o pokračovaní ich pomoci. Ukrajinský prezident na úvod rokovania vyhlásil, že Kyjev musí zvíťaziť v obrannej vojne proti Rusku, aby ruský prezident Vladimir Putin neobrátil svoju agresiu voči inej krajine.
16:48 Ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská vlani 24. februára vpadli na Ukrajinu, dnes tvrdil, že Rusko vojnu nerozpútalo, ale naopak sa ju snaží ukončiť. Na konferencii diskusného klubu Valdaj v čiernomorskom letovisku Soči tiež ubezpečoval, že Rusko je taká veľká krajina, že nepotrebuje cudzie územie. Ruský prezident dal pri tom vlani v septembri pokyn na anexiu ďalších štyroch ukrajinských regiónov. Moskva už na jar 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovala ukrajinský polostrov Krym. Putin vo svojom prejave tvrdil, že všetko zavinil Západ a že Rusko len odpovedá na západný tlak.
„Neraz som hovoril, že my sme nezačali takzvanú vojnu na Ukrajine. Naopak, my sa ju snažíme zakončiť,“ povedal Putin, ktorého vystúpenie vysielala televízia Rossija 24 v priamom prenose. Za začiatok ukrajinského konfliktu ruský prezident opäť označil dianie v Kyjeve na prelome rokov 2013 a 2014, ktoré označil za „krvavý a protiústavný“ a Západom organizovaný štátny prevrat.
16:35 Počet obetí ruského ostreľovania Charkovskej oblasti stúpol na 50, uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
16:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v prípade zmrazenia vojny na Ukrajine môže Rusko v roku 2028 zaútočiť na ďalšie krajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. „V tejto chvíli Rusko zvažuje rôzne scenáre na niekoľko najbližších rokov. Jeden z nich je obzvlášť nebezpečný. Ak dôjde k nejakej prestávke v tejto agresii proti Ukrajine, ak bude táto vojna zmrazená, potom príde nový kritický moment – rok 2028,“ vyhlásil Zelenskyj.
V prípade poľavenia bude Rusko podľa Zelenského schopné do spomenutého roku 2028 obnoviť svoj vojenský potenciál, momentálne značne oslabený vojnou na Ukrajine. „Rusko bude mať dostatok sily na útok na krajiny, ktoré sú v centre jeho expanzívnych ambícií. Okrem Ukrajiny sú to určite pobaltské štáty a krajiny s množstvom Rusov na svojom území. Toto sú jasné informácie od našej spravodajskej služby a my vám posielame signál,“ dodal ukrajinský líder a zdôraznil, že Moskva momentálne hľadá spôsoby, ako zmraziť situáciu na Ukrajine tak, ako to v minulosti spravila v prípade zasahovania do iných štátov.
Čítajte aj Ukrajina je len začiatok. Ruský generál naznačil inváziu do celej východnej Európy
16:18 Takmer polovica Slovákov si myslí, že Ukrajincom sa pomáha až príliš a pomoc by mala byť časovo obmedzená. Vyplýva to z prieskumu verenej mienky Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá o tom informuje na svojom webe. Prieskum tiež odhalil obavy Slovákov, že „dodávky zbraní len predlžujú vojnu“.
Čítajte viac Takmer polovica Slovákov si myslí, že Ukrajincom sa pomáha až príliš
16:15 Ruská žoldnierska Vagnerova skupina pred rokom podpísala kontrakt s čínskou firmou, na základe ktorého získala dve vesmírne družice využiteľné na špionážnu činnosť. Vyplýva to z dokumentu, ktorý získala agentúra AFP.
Príslušný kontrakt bol podpísaný v polovici novembra 2022, zhruba deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v ktorej vagnerovci zohrali kľúčovú úlohu na niektorých frontových líniách.
Čítajte aj Putin formuje nových bojovníkov. Rokoval s bývalým veliteľom vagnerovcov, ktorého Prigožin označoval za zradcu
Podľa kontraktu vyhotoveného v angličtine a ruštine čínska spoločnosť Beijing Yunze Technology predala vagnerovcom dva satelity určené na pozorovanie Zeme, schopné vyhotovovať zábery vo vysokom rozlíšení. Cena za družice, patriace čínskemu vesmírnemu gigantovi CGST (Chang Guang Satellite Technology), bola stanovená na viac než 30 miliónov dolárov.
Firma Nika-Frut, ktorá bola súčasťou podnikateľského impéria šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina, za uvedenú sumu získala aj viacero doplnkových služieb vrátane prístupu k satelitným snímkam z iných čínskych družíc na vyžiadanie.
Vagnerovci si týmto spôsobom zaistili nielen zábery územia Ukrajiny, ale aj oblastí Afriky, kde operovali ich žoldnieri: Líbye, Sudánu, Stredoafrickej republiky a Mali. Pre AFP to uviedol nemenovaný európsky bezpečnostný zdroj, podľa ktorého je podpísaný kontrakt stále platný.
Podľa tohto zdroja si vagnerovci v máji 2023 objednali dokonca aj satelitné zábery územia samotného Ruska, a to oblastí ležiacich medzi hranicami Ukrajiny a Moskvou. Tie mali koncom júna využiť pri svojej jednodňovej vzbure voči veleniu ruskej armády,
16:00 Najmenej 49 ľudí zahynulo pri ruskom útoku, ktorý zasiahol obchod s potravinami pri Kupjansku v Charkovskej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a regionálneho gubernátora Oleha Synjehubova.
Úder je, zdá sa, najsmrteľnejší útok voči civilistom na Ukrajine od útoku na železnicu v Kramatorsku v roku 2022, pripomína CNN. Zatiaľ nie je známe, akú zbraň Rusi použili. Ukrajinskí predstavitelia v tejto súvislosti používajú rôzne termíny.
15:30 Ruský vzdušný úder na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vo štvrtok zasiahol nemocnicu. Štvrté poschodie nemocnice útok úplne zničil a ďalšie podlažie bolo zničené čiastočne. „Išlo o priamy zásah nemocnice," napísal na Facebooku šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Ruský útok poškodil aj automobily záchranárov. Zranenia utrpeli dvaja zdravotníci. Vodič sanitky má zranenie hlavy a zlomenú nohu a ďalší zdravotník utrpel vážny otras mozgu," dodal Prokudin.
15:15 Najmenej 48 ľudí zahynulo pri dnešnom ruskom ostreľovaní Charkovskej oblasti, uviedol na sociálnych sieťach šéf oblastnej správy Oleh Syněhubov. Ruské sily podľa neho zasiahli obchod a kaviareň v dedine Hroza zhruba 30 kilometrov západne od Kupjansku, na mieste pracujú záchranné tímy.
Incident odsúdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ho označil za „brutálny ruský zločin“ a „úmyselný teroristický útok“.
„Ruský teror treba zastaviť. Každý, kto pomáha Rusku obchádzať sankcie, je zločinec. Každý, kto ešte podporuje Rusko, podporuje zlo. Rusko potrebuje tento a podobné teroristické útoky len na jednu vec: aby sa jeho genocídna agresia stala novou normou pre celý svet. A ďakujem každému lídrovi, každému národu, ktorý nás podporuje pri ochrane životov,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.
„Dnes okolo 13:15 (miestneho času, 12:15 SELČ) Rusi zasiahli kaviareň a obchod, kde bolo veľa civilistov,“ napísal Synehubov. „Doteraz bolo z trosiek vytiahnutých 48 mŕtvych ľudí vrátane šesťročného chlapca,“ uviedol gubernátor, podľa ktorého bolo tiež šesť ľudí zranených, z toho jedno dieťa. Pod sutinami môžu byť ďalšie obete.
15:05 Ukrajina pozastavila sťažnosti, ktoré minulý mesiac podala u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na Slovensko, Poľsko a Maďarsko kvôli ich rozhodnutiu pokračovať v embargu na dovoz ukrajinského obilia. Uviedol to dnes ukrajinský obchodný zástupca Taras Kačka. Dodal, že Kyjev pracuje na komplexnom riešení tohto obchodného sporu.
Čítajte viac Ukrajina pozastavila sťažnosť na Slovensko, Poľsko a Maďarsko kvôli stopke pre jej obilie. Hľadáme riešenia, tvrdí Kyjev
14:45 Varšava bude už od piatku chránená systémom protivzdušnej obrany založenom na systéme Patriot vyrábanom v USA, oznámil vo štvrtok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. TASR prevzala správu z poľskej tlačovej agentúry PAP.
Minister poskytol tieto informácie na letisku vo varšavskom mestskom obvode Bemovo, kde sa stretol s vojakmi 37. brigády raketovej protivzdušnej obrany. Jej príslušníci budú využívať prvky amerického systému Patriot.
„Sme súčasťou historickej a prelomovej udalosti,“ vyhlásil minister. „Prvýkrát v dejinách bude Varšava vyzbrojená raketovým systémom protivzdušnej obrany, založenom na systéme protivzdušnej obrany Patriot,“ uviedol.
„Obnovil som protivzdušnú obranu Varšavy po mnohých rokoch, čo ju nemala. Ale prvýkrát v dejinách je táto raketová obrana založená na veľmi modernej výzbroji, na úplne špičkovej výzbroji, menovite na systéme Patriot,“ pripomenul.
14:35 Situácia ukrajinskej armády na línii miest Lyman v Doneckej oblasti a Kupiansk v Charkovskej oblasti je teraz náročnejšia ako na bachmutskom fronte. Uviedol to hovorca ukrajinských síl na východe krajiny Iľja Jevlaš. „Podľa môjho názoru najdynamickejší front je na osi Lyman-Kupiansk. Tamojšia situácia je teraz najťažšia. Nepriateľ veľmi intenzívne využíva stíhacie lietadlá Su-35," konštatoval Jevlaš. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Ruské ozbrojené sily sa podľa hovorcu ukrajinských síl na východe krajiny snažia o prielom pri dedine Makijivka, ktorá leží zhruba 30 kilometrov severne od mesta Lyman a 60 kilometrov južne od Kupianska a „smerujú všetko svoje úsilie na tento front". Na fronte Lyman-Kupiansk Rusi podľa Jevlaša nasadili viac ako 110-tisíc vojakov. Na Bachmutskom fronte má Moskva podľa neho podstatne menej vojakov, a to 51-tisíc.
14:25 Ukrajina musí podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zvíťaziť v obrannej vojne proti Rusku, aby ruský prezident Vladimir Putin neobrátil svoju agresiu voči inej krajine. Vďaka Ukrajine sa nemusia pred ruskými útokmi brániť vojaci iných európskych krajín, povedal Zelenskyj európskym politikom začiatkom dnešného summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade.
Čítajte viac Zelenskyj: Musíme poraziť Rusko. Inak svoju agresiu obráti inam
14:08 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vo štvrtok upozornil, že ak politické spory v Spojených štátoch podkopú podporu Washingtonu pre Kyjev, Európa nebude schopná túto medzeru vyplniť. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Ukrajina potrebuje podporu od Európskej únie… ale aj podporu od Spojených štátov,“ povedal Borrell na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v španielskej Granade.
„Dokáže Európa vyplniť medzeru po Spojených štátoch? Nuž, Európa určite nemôže nahradiť USA,“ dodal.
Prezident USA Joe Biden v stredu priznal, že chaos v Republikánskej strany, ktorý paralyzuje americkú Snemovňu reprezentantov, vyvoláva znepokojenie v súvislosti s pomocou pre Ukrajinu.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
13:55 Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu sú nezvestné tisíce ľudí, oznámilo vo štvrtok ukrajinské ministerstvo vnútra. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„V súčasnosti je vyše 26.000 ľudí hľadaných alebo sú za špeciálnych okolností nezvestní. Z nich je 11.000 civilistov a 15.000 príslušníkov armády,“ uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra Leonid Tymčenko.
Tento počet zahŕňa len ľudí, ktorých údaje boli oficiálne overené, uviedla hovorkyňa rezortu vnútra Mariana Revaová. Dodala, že tento počet môže rásť.
AFP upozorňuje, že počet oficiálne nezvestných ľudí je ťažké odhadnúť, pretože ruské sily stále okupujú približne pätinu Ukrajiny a ani jedna zo strán nezverejňuje údaje o vojenských stratách.
13:40 Prezidentka Zuzana Čaputová sa postavila proti zámeru ministerstva obrany poskytnúť ďalší balík pomoci Ukrajine čeliacej ruskej invázii. Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov v reakcii podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Unian povedal, že na Slovensku majú silný vplyv ruskí agenti.
Čítajte viac Čaputová sa postavila proti ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu. Vplyv ruských agentov na Slovensku je šialený, komentuje Kyjev
13:15 Nemecký kancelár Olaf Scholz je momentálne proti dodaniu riadených rakiet s plochou dráhu letu Taurus na Ukrajinu. Pre agentúru DPA to vo štvrtok povedali nemenované zdroje z prostredia nemeckej vlády, informuje TASR.
Zdroje naznačili, že Scholz je otvorený možnosti vrátiť sa k tejto záležitosti neskôr, no nateraz neschvaľuje, aby bola ukrajinská armáda vybavená nemeckými strelami Taurus.
Berlín sa chce v súvislosti s vojenskou pomocou pre Ukrajinu sústrediť na dodávanie delostreleckej munície a systémov protivzdušnej obrany, dodali nemenovaní predstavitelia.
Čítajte aj Dodanie rakiet Taurus Ukrajine vo vládnej koalícii má ako jediný blokovať kancelár Scholz
Nemecký denník Bild napísal, že Berlín už o svojom rozhodnutí informoval Kyjev.
12:45 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výborov pre rozpočet a zahraničné veci vo štvrtok schválili rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027 v hodnote 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.
Nástroj pre Ukrajinu, ktorý v júni vo forme grantov a pôžičiek navrhla Európska komisia, je rozsiahly balík pomoci na roky 2024 – 2027. Okrem iného má podporiť viacstrannú demokraciu a zosúladenie Ukrajiny s požiadavkami na vstup do EÚ.
Navrhovaný nástroj je súčasťou prebiehajúcej revízie dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý sa po viacerých krízach od roku 2021 značne vyčerpal. Poslanci trvajú na tom, aby sa tento nástroj dohodol čo najskôr spolu s revíziou dlhodobého rozpočtu, keďže od roku 2024 nebudú existovať žiadne ustanovenia o pomoci Ukrajine.
Balík pomoci Ukrajine by sa mal začleniť aj do budúcoročného rozpočtu EÚ, o ktorom sa má rokovať v novembri.
Jednou z kľúčových požiadaviek europoslancov je, aby sa na rekonštrukciu Ukrajiny použili zmrazené aktíva Ruskej federácie alebo iných sankcionovaných subjektov či jednotlivcov v súvislosti s vojnou.
Čítajte aj Švajčiarsko zmrazilo bohatým Rusom financie a aktíva za viac ako 7,5 miliardy eur
12:35 Nemocnice v Rusku by mohli byť nútené zdieľať záznamy o pacientoch s vojenskými odvodovými úradmi. Ako referuje web news.sky.com, pre ruské noviny Parlamentskaja Gazeta to uviedol predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov. Toto opatrenie by podľa Kartapolova umožnilo vojenským registračným úradom poznať „stav“ potenciálnych brancov a „odstránilo by nadmernú záťaž z vojenských registračných a odvodových úradov“.
„Je to potrebné preto, aby sa človek nemusel znova naťahovať, aby nemusel rozmýšľať o tom, či má ísť na vojenský registračný a odvodový úrad alebo nie, a ak ide, aké dokumenty si má vziať so sebou,“ povedal ruský predstaviteľ.
„Povedzme, že niekto ukončil deväť ročníkov a nastúpil do odbornej vzdelávacej inštitúcie. Údaje o zmene jeho statusu sa automaticky dostanú do registra a a vojenský registračný a odvodový úrad, ktorý tvorí plán na ďalšiu odvodovú kampaň, už bude jasne vedieť, že nepodlieha odvodu. Alebo naopak,“ skonštatoval Kartapolov.
Čítajte aj V Rusku prvý raz odsúdili ženu za to, že sa vyhla mobilizácii. Tehotenstvo ju neospravedlňuje
12:10 Ruská bezpečnostná služba FSB vo štvrtok oznámila, že zadržala ruského občana vo Vladimirskej oblasti na západe krajiny pre podozrenie z odovzdávania informácií ukrajinskej špeciálnej službe. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Rusko po spustení invázie na Ukrajinu vlani vo februári často zadržiava občanov, ktorých podozrieva zo spolupráce s ukrajinskými tajnými službami.
„Podozrivý bol poverený poskytovaním informácií o pohybe vlakov s armádnou výzbrojou po území Vladimirskej oblasti,“ uviedla ruská FSB.
Mužovi za tajnú spoluprácu so zahraničnou spravodajskou službou hrozia dva až osem rokov väzenia. Podľa FSB z vlastnej iniciatívy oslovil ukrajinské spravodajské služby a dúfal, že „dostane odmenu za konanie s cieľom narušiť bezpečnosť Ruskej federácie“, dodala.
12:00 Rusi zo strachu z ďalších ničivých ukrajinských útokov na Krym presunuli najmenej desať lodí Čiernomorskej flotily zo Sevastopoľa do Novorossijsku, uviedol v stredu Inštitút pre štúdium vojny. Odvolal sa na satelitné snímky, ktoré zverejnil na svojom twitterovom účte MT Anderson.
Správu prináša portál Novinky.cz. Zo satelitných snímok z 1. a 3. októbra vyplýva, že Rusi aktuálne presunuli do Novorossijska fregaty Admiral Makarov a Admiral Essen, päť vyloďovacích plavidiel, tri triedy Ropucha, jedno triedy Aligator a jedno moderné triedy Ivan Gren (Pjotr Morgunov), tri a niekoľko menších raketových člnov. V prístave ďalej kotvia fregata triedy Krivak.
Ruské špecializované oddelenie Strediska pre stratégie a technológie 3. októbra oznámilo, že presuny lodí zo Sevastopolu do Novorossijsku sú obvyklé. Podotklo však, že súčasný, zrejme dočasný, presun môže súvisieť s ukrajinskými útokmi na Sevastopoľ, kedy boli zasiahnuté dve opravované lode, uviedol ISW.
Čítajte aj Unikli fotografie deravej ruskej ponorky. Zasiahnuté plavidlo môže ísť na odpis
Bývalý nórsky námorný veliteľ Thor Are Iversen potvrdil, že presuny ruských lodí nasledujú po ukrajinských útokoch, ale Čiernomorská flotila sa potom vracia k rutinným vzorom dislokácie. S definitívnymi závermi dopadu útokov je preto nutné počkať, ako sa situácia vyvinie. Podľa neho mieni Rusko ďalej používať Sevapoľský prístav, ktorý je domovskou základňou Čiernomorskej flotily.
Iversen na Twitteri doplnil, že flotila neprejavuje aktivitu: „Je tu absencia iniciatívy a kreativity zo strany Čiernomorskej flotily, spôsobená, myslím, systematickými problémami a problémami vedenia.“
11:40 Ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil, že bolo vytvorených deväť záložných plukov v spojitosti so špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine. Moskva používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre pomenovanie vojny proti Ukrajine, ktorú rozpútala 24. februára. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„K dnešnému dňu máme deväť záložných plukov, ktoré sa pripravujú a sú prirodzene a neustále dopĺňané,“ povedal Šojgu.
Nábor vojakov sa podľa neho robí na základe dobrovoľnosti. Minulý mesiac sa na takúto službu prihlásilo 38-tisíc osôb a od začiatku roka viac než 330-tisíc ľudí.
11:28 Nemocnice v Rusku by mohli byť nútené zdieľať záznamy o pacientoch s vojenskými odvodovými úradmi. Ako referuje web news.sky.com, pre ruské noviny Parlamentskaja Gazeta to uviedol predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov. Toto opatrenie by podľa Kartapolova umožnilo vojenským registračným úradom poznať „stav“ potenciálnych brancov a „odstránilo by nadmernú záťaž z vojenských registračných a odvodových úradov“.
„Je to potrebné preto, aby sa človek nemusel znova naťahovať, aby nemusel rozmýšľať o tom, či má ísť na vojenský registračný a odvodový úrad alebo nie, a ak ide, aké dokumenty si má vziať so sebou,“ povedal ruský predstaviteľ.
„Povedzme, že niekto ukončil deväť ročníkov a nastúpil do odbornej vzdelávacej inštitúcie. Údaje o zmene jeho statusu sa automaticky dostanú do registra a a vojenský registračný a odvodový úrad, ktorý tvorí plán na ďalšiu odvodovú kampaň, už bude jasne vedieť, že nepodlieha odvodu. Alebo naopak,“ skonštatoval Kartapolov.
10:50 pobreží gruzínskeho odštiepeneckého regiónu Abcházsko. Uviedol to tamojší líder Aslan Bžania v rozhovore pre ruský denník Izvestija zverejnenom vo štvrtok, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Podpísali sme dohodu a v blízkej budúcnosti bude v okrese Očamčira stála námorná základňa Ruska,“ uviedol Bžania.
Dodal, že cieľom vojenskej spolupráce s Ruskom je zvýšiť úroveň obranných schopností Ruska i Abcházska, pričom ich spolupráca bude pokračovať. „Sú aj veci, o ktorých hovoriť nemôžem,“ povedal.
Rozhovor s Bžaniom bol publikovaný deň po stretnutí abcházskeho lídra s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Čítajte aj 'Ruská loď, choď do prdele'. Gruzínci vyhnali stovky Rusov z prístavu pri Čiernom mori
10:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 580 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 280 470, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dvanásť tankov, dvadsaťšesť obrnených bojových vozidiel pechoty, tridsaťjeden delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 4 757 tankov, 9 052 obrnených bojových vozidiel pechoty, 6 643 delostreleckých systémov a 804 raketometov.
10:25 Pri ruskom ostreľovaní Chersonu na juhu Ukrajiny zomreli dvaja ľudia, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Predtým ukrajinské vzdušné sily informovali, že v noci na dnes pri masívnom ruskom dronovom útoku zničili väčšinu z asi troch desiatok nepriateľských dronov. Tiež Rusko obvinilo Ukrajinu z dronových útokov, ktoré podľa neho spôsobili výpadky prúdu v prihraničnej oblasti. Ukrajinské sily obvinila Moskva tiež z použitia kazetovej munície, ktorá údajne zranila jednu ženu.
„Rusi ostreľovali Cherson. Podľa prvých správ zahynuli dvaja ľudia. Je medzi nimi pracovník komunálnych služieb, ktorý prerezával stromy,“ uviedol Jermak bez ďalších podrobností na sociálnej sieti X. Cherson čelí intenzívnemu ruskému ostreľovaniu už niekoľko mesiacov odkedy z neho v novembri ruské vojská ustúpili na druhý breh Dnepra.
9:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval do španielskej Granady na summit Európskeho politického spoločenstva (EPC). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. „Naším spoločným cieľom je zaistiť bezpečnosť a stabilitu nášho spoločného európskeho domova. Spolupracujeme s partnermi na zlepšovaní európskej bezpečnostnej architektúry, najmä regionálnej bezpečnosti. Ukrajina má v tomto smere zásadné návrhy,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.
Dodal, že Kyjev bude venovať pozornosť „najmä čiernomorskému regiónu, ako aj spoločnému úsiliu o posilnenie svetovej potravinovej bezpečnosti a slobodnej plavby“.
Kľúčovou prioritou Ukrajiny pred príchodom zimy je posilnenie protivzdušnej obrany, pokračoval Zelenskyj. „Už sme položili základy pre nové dohody s partnermi a tešíme sa na ich schválenie a implementáciu,“ napísal. „Mal by to byť produktívny deň pre Ukrajinu a Európu ako celok,“ uzavrel.
Vznik EPC inicioval v roku 2022 francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tretí summit EPC sa koná v Granade a Slovensko na ňom zastupuje predseda vlády Ľudovít Ódor.
9:33 Kým Ukrajina zvyšuje intenzitu delostreleckého ostreľovania ruských pozícií, Rusi odpovedajú zvýšeným počtom náletov s navádzanými bombami. Na pozemnej fronte ruskí výsadkári krvácajú, aby získali čas na vybudovanie ďalších opevnení.
Čítajte viac Opotrebúvacia vojna v plnom prúde: Obe strany si navzájom mieria na logistiku
9:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je stále presvedčený, že Ukrajine sa podarí vytlačiť Rusko zo svojho územia – ale problémy robí nedostatok zbraní a munície. V stredu neskoro večer o tom informoval portál britskej televízie Sky News.
„Problémom je, že terén je zamínovaný,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre taliansku spravodajskú televíziu Sky TG24. „Problémom je, že máme nedostatok zbraní a munície, predovšetkým veľký nedostatok protivzdušnej obrany,“ vysvetlil.
Varoval tiež, že blížiaca sa zima môže predstavovať ťažkosti pre „všetkých našich občanov, všetkých našich civilistov, bežných ľudí, ktorí pracujú, a pre našich vojakov“.
„Musíme zvládnuť túto zimu dôstojne, tak, aby sme nestratili iniciatívu a výhody, ktoré máme na bojisku,“ dodal.
O možných mierových rokovaniach s Ruskom Zelenskyj povedal, že ruský prezident Vladimir Putin „nie je schopný rokovať o ničom s nikým“.
8:12 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na štvrtok 24 z 29 ruských dronov útočiacich na Ukrajinu, informoval generálny štáb Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters.
Ukrajinská protivzdušná obrana uviedla, že drony boli zničené nad Odeskou a Mykolajivskou oblasťou, ako aj nad centrálnou Kirovohradskou oblasťou.
„Nepriateľ pokračuje v pokusoch zničiť prístav a ďalšiu infraštruktúru na juhu, terorizuje aj centrálne oblasti,“ uviedlo južné velenie ukrajinských ozbrojených síl.
Velenie dodalo, že v Kirovohradskej oblasti bolo pri útoku dronmi zasiahnuté nešpecifikované zariadenie infraštruktúry a nasledoval požiar, ktorý už dostali pod kontrolu. Informácie o prípadných obetiach útokov neboli zverejnené.
7:20 Britská vláda v stredu upozornila, že Rusko zrejme plánuje útočiť na obchodné lode plaviace sa v Čiernom mori a zodpovednosť za to následne zvaliť na Ukrajinu. Ako informovala agentúra AFP, zo zistení britských tajných služieb vyplýva, že ruská armáda z tohto dôvodu inštaluje na prístupových trasách k ukrajinským prístavom námorné míny.
Rusko v júli odstúpilo od dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz svojich agrokomodít cez jej hlavný exportný koridor – prístavy na pobreží Čierneho mora. V reakcii na to Ukrajina vytvorila dočasný „humanitárny koridor“ pre nákladné lode a odvtedy už z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo niekoľko obchodných lodí.
Odvtedy útoky ruskej armády na čiernomorské a dunajské prístavy poškodili 130 zariadení prístavnej infraštruktúry a zničili takmer 300 000 ton obilia, s ktorými by – podľa Británie – milión ľudí vystačil celý jeden rok.
Britská vláda v stredu uviedla, že podľa analýz jej tajných služieb Rusko teraz plánuje zaútočiť na civilné lode plaviace sa cez humanitárny koridor s cieľom obmedziť ukrajinský vývoz obilia.
„Rusko sa takmer určite chce vyhnúť potápaniu civilných lodí tým, že namiesto toho krivo obviní Ukrajinu, že útočí na civilné lode v Čiernom mori,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.
Konštatuje sa v ňom tiež, že zverejnením týchto spravodajských informácií sa Spojené kráľovstvo snaží odhaliť ruskú taktiku, pretože chce predísť akémukoľvek incidentu podľa scenára pripravovaného Ruskom.
Británia dodala, že s Ukrajinou a ďalšími partnermi spolupracuje na prijatí opatrení na zlepšenie bezpečnosti lodnej dopravy a využíva svoje kapacity na monitorovanie aktivít Ruska v Čiernom mori.
7:15 Americký preziden Joe Biden avizoval, že v dohľadnom čase prednesie prejav, v ktorom chce zdôrazniť, že je mimoriadne dôležité pokračovať v podpore Ukrajiny, a to vojensky i finančne.
Čítajte viac Biden chystá prejav o dôležitosti pomoci Kyjevu: Je v záujme USA, aby Ukrajina uspela
6:20 Taliansky minister obrany Guido Crosetto si myslí, že Ukrajina a Rusko by spolu mohli začať rokovať o mieri na budúcu jar.
„Myslím si, že na budúcu jar by mohol prísť čas, keď obe strany minú svoje zbrane pri pokusoch urobiť prielom, potom bude možné otvoriť pokus o dialóg,“ povedal Crosetto v stredu o vojne na Ukrajine podľa talianskej agentúry ANSA. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj však vylúčil akékoľvek mierové rozhovory, kým Ukrajina nebude mať späť všetky svoje územia vrátane Krymu, pripomína agentúra.
Crosetto dodal, že „ruská odpoveď na ukrajinskú protiofenzívu príde pravdepodobne túto zimu“.
6:15 Spojené štáty odovzdajú Ukrajine zbrane a muníciu zhabané Iránu. Tento krok by mal ukrajinským ozbrojeným silám pomôcť aspoň čiastočne vykryť nedostatok vojenského materiálu, kým čakajú na ďalšiu materiálnu a finančnú podporu od svojich spojencov. Informovali o tom televízia CNN a agentúra AFP, ktoré sa odvolávajú na americké úrady.
Ústredné velenie armády Spojených štátov (CENTCOM) v pondelok zverejnilo opatrenie, ktorým ukrajinským ozbrojeným silám presúva približne 1,1 milióna kusov munície kalibru 7,62 milimetrov. Americké námorníctvo túto muníciu zhabalo v decembri minulého roka počas jej prevozu zo skladov iránskych revolučných gárd jednotkám húsijských povstalcov v Jemene. Táto preprava munície bola v rozpore s rezolúciou č. 2216 prijatou Bezpečnostnou radou OSN.
Zhabané strelivo následne prepadlo v prospech štátu na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti USA. Pentagón dodal, že na základe zákona o dočasnom financovaní americkej vlády na nasledujúcich 45 dní, ktorý obe komory amerického Kongresu schválili minulú sobotu, dokážu USA podporovať Kyjev „ešte nejaký čas“.
Schválený zákon pritom – v dôsledku kompromisu medzi republikánmi a demokratmi – nezahŕňa nijakú pomoc pre Ukrajinu. Na jej efektívnu podporu je preto potrebné schválenie ďalšieho balíka pomoci. Nateraz je Pentagón oprávnený vyčleniť pre Ukrajinu materiálnu pomoc v hodnote 5,4 miliardy dolárov a finančnú pomoc maximálne do výšky 1,6 miliardy dolárov. Washington od začiatku ruskej invázie poskytol Ukrajine pomoc v objeme viac než 43 miliárd dolárov, čo je viac než polovica financií vyčlenených pre Ukrajinu medzinárodným spoločenstvom.
