„Tohtoročná Nobelova cena je tiež vyznamenaním státisícov ľudí, ktorí v predchádzajúcom roku protestovali proti iránskemu teokratickému režimu, ktorý diskriminuje a utláča ženy,“ dodal Nobelov výbor, ktorý zároveň vyzval na prepustenie Mohammadíovej.
Iránske ženy vyšli pred rokom do ulíc protestovať proti úmrtiu mladej Kurdky Mahsy Amínovej. Tá zomrela vo väzbe, keď ju zadržala mravnostná polícia kvôli tomu, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb – šatku, ktorú ženy v Iráne musia od islamskej revolúcie z roku 1979 nosiť na verejnosti.
Nobelov výbor tiež pripomenul „obrovskú cenu, ktorú Narges Mohammadíová za svoj statočný boj za slobodu prejavu a právo na nezávislosť zaplatila“. „Iránsky režim ju trinásťkrát zatkol, päťkrát ju uznal vinnou a odsúdil ju na celkovo 31 rokov väzenia a 154 rán bičom. Narges Mohammadíová je stále vo väzení,“ uviedol výbor.
Mohammadíová vo vyhlásení, zverejnenom po vyhlásení Nobelovej ceny za mier denníkom The New York Times, sľúbila, že zostane v Iráne a bude pokračovať vo svojom aktivizme, aj keby to malo znamenať, že zvyšok života strávi vo väzení. „Nikdy neprestanem bojovať za demokraciu, slobodu a rovnosť. Nobelova cena nepochybne posilní moju odolnosť, odhodlanie, nádej a nadšenie,“ dodala. „Dúfam tiež, že táto cena dodá silu a väčšiu organizovanosť demonštrujúcim Iráncom. Víťazstvo je blízko,“ dodala Mohammadíová.
Iránska polooficiálna tlačová agentúra Fars cenu pre aktivistku kritizovala. „Západ ocenil Mohammadíovú za jej činy namierené proti iránskej národnej bezpečnosti,“ napísala podľa Reuters agentúra Fars.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v reakcii apeloval na oslobodenie 51-ročnej aktivistky a novinárky ako aj všetkých ďalších obhajcov ľudských práv zadržiavaných v Iráne. Úrad uviedol, že ocenenie Mohammadíovej vyzdvihuje odvahu a odhodlanie iránskych žien, ktoré môžu byť inšpiráciou pre celý svet. „Sú prenasledované za to, čo robia, či za to, čo nenosia. Sú proti nim prijímané čoraz prísnejšie právne, spoločenské a ekonomické opatrenia,“ pripomenula hovorkyňa OHCHR Elizabeth Throssellová.
Manžel aktivistky Takí Rahmání podľa agentúr vyhlásil, že Nobelova cena za mier povzbudí Mohammadíovú v jej boji za ľudské práva a dodá odvahu hnutiu, ktoré vedie. Rahmání, ktorý je známym iránskym aktivistom a novinárom, bol v minulosti tiež opakovane väznený a v súčasnosti žije so 16-ročnými dvojčatami – synom a dcérou – v Paríži.
Syn Mohammadíovej povedal, že v čase odovzdávania cien bol v škole v Paríži, no na výsledky sa pozrel v telefóne pod lavicou. „Nemohol som počas hodiny vykríknuť, ale bol som nesmierne šťastný,“ povedal. „Obávame sa o matku každý deň. Nobelova cena je pre ňu signálom, aby svoj boj nevzdávala,“ dodal.
Čítajte viac Preč so šatkami. Položia ženy iránsky režim? Môže to byť brutálne
Na Nobelovu cenu za mier bolo tento rok nominovaných 351 kandidátov: 259 jednotlivcov a 92 organizácií. Ide o druhý najvyšší počet v histórii. Najviac, 376, kandidátov bolo navrhnutých v roku 2016.
V minulom roku Nobelovu cenu za mier získali bieloruský disident Ales Bjaljacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody. O rok skôr cenu dostal ruský novinár a kritik prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Muratov spoločne so svojou filipínskou kolegyňou Mariou Ressaovou, ktorí boli vyznamenaní za boj za slobodu slova.
Čítajte viac Iránci by chceli nežnú revolúciu. Stoja proti brutálnemu režimu
Cena za mier je predposlednou Nobelovou cenou, ktorá bola tento rok ohlásená. Postupne boli tento týždeň oznámení laureáti ocenení za lekárstvo, fyziku, chémiu a literatúru. V pondelok sa verejnosť dozvie meno nositeľa tohtoročnej ceny za ekonómiu.
Slávnostné odovzdanie cien je plánované na 10. decembra, teda na výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.
Zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier za uplynulých 20 rokov
2022 – bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
2021 – novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier
2020 – Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2019 – etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2018 – konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2017 – Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2016 – kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2015 – Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2014 – indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2013 – Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2012 – Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2011 – libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2010 – Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2009 – Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2008 – Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2007 – Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2006 – ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2005 – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2004 – Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2003 – Šírín Ebádíová (Irán), právnička