Čína sa totiž o dominanciu neusiluje len tak pre nič za nič. Vôbec sa napríklad netají tým, že Taiwan považuje za svoju odštiepeneckú provinciu, ktorá sa s skôr či neskôr opäť pripojí k vlasti – a keď to nepôjde po dobrom, pôjde to silou. V rozpore s medzinárodným právom si Peking tiež nárokuje takmer celé Juhočínske more a bezohľadne tam porušuje legitímne nároky iných štátov.
Taiwan pri budovaní obrany proti plánom Číny čelí viacerým problémom. Možnosti nákupov zbraní v zahraničí má veľmi obmedzené a tak sa musí väčšinou spoliehať na vlastné sily. To je problém najmä v prípade námorníctva. Hladinové loďstvo je vzhľadom na rozmery a populáciu ostrova ešte relatívne silné – Taiwan má vo výzbroji 26 torpédoborcov a fregát. Horšie je to s ponorkami. Tie má len štyri, z toho dve pôvodne americké pamätajú ešte druhú svetovú vojnu a v modernom konflikte sa s nimi nedá veľmi rátať. Zvyšné dve ponorky si Taiwan nechal postaviť v 80. rokoch v Holandsku a tiež sú už za zenitom.
To sa však teraz začína meniť. Minulý týždeň spustili na Taiwane na vodu úplne prvú ponorku vyvinutú a postavenú vlastnými silami. „História si navždy zapamätá tento deň. Nápad postaviť domácu ponorku sa predtým považoval za nesplniteľnú úlohu. Ale my sme to dokázali,“ vyhlásila na ceremónii taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen.
Mýtická ryba
Ponorka dostala meno Chaj-kchun, čo je v starých čínskych legendách mýtická veľká ryba, ktorá dokáže aj lietať. Dá sa to však preložiť aj ako narval. Stála takmer 1,5 miliardy eur a nasledovať ju má sedem ďalších. Jedna z nich je už rozostavaná. Spolu s dvomi pôvodne holandskými ponorkami tak chce mať Taiwan flotilu desiatich takýchto plavidiel.
Chaj-kchun teraz čaká séria skúšok a taiwanské námorníctvo by ju malo zaradiť do služby koncom roka 2024. Ponorka má dĺžku okolo 70 metrov a výtlak 2 500 ton. Výzbroj majú tvoriť americké torpéda MK-48, ktoré sú optimalizované na boj s ponorkami vo veľkej hĺbke a s rýchlymi loďami na hladine. Tieto torpéda kalibru 530 mm nesú výbušnú hlavicu s hmotnosťou 293 kg a navádzajú sa s pomocou vlastného sonaru. Pri rýchlosti 100 km/h majú dosah 38 km a môžu pôsobiť v hĺbkach do 800 metrov.
Táto hĺbka presahuje možnosti prakticky všetkých ponoriek. Hoci technické údaje Chaj-kchun oficiálne nezverejnili, odhaduje sa, že bezpečná maximálna hĺbka pre ňu je okolo 400 metrov. Americké jadrové ponorky môžu klesnúť do hĺbky 500 metrov, no ich bežná operačná hĺbka je 300 metrov. Okrem torpéd by neskôr mali ponorky triedy Chaj-kchun dostať aj americké protilodné rakety Harpoon s dosahom okolo 120 km. Americkej výroby je aj riadiaci systém ponorky.
Partizánske akcie
Známe je aj to, ako chce Taiwan ponorky využiť. „Cieľom je odraziť pokusy o obkľúčenie ostrova a námornú blokádu. Taktiež by mali získať čas, kým dorazia na pomoc posily z USA a Japonska,“ povedal reportérom šéf vývoja taiwanských ponoriek, admirál Chuang Šu-kchuang.
Invázii samotnej zabrániť nemôžu, no podľa odborníkov sa Taiwan dlhodobo zameriava na rozvoj asymetrickej vojenskej stratégie. „Ponorky môžu taiwanskému námorníctvu pomôcť prevziať iniciatívu tým, že budú viesť partizánsky spôsob boja a využívať svoje schopnosti operovať nebadane a podnikať prekvapujúce smrtiace útoky,“ povedal pre BBC William Chung z Národného obranného a bezpečnostného výskumného strediska na Taiwane.
Ponorky môžu napríklad strážiť rôzne prielivy okolo Taiwanu, ale aj neďalekých Filipín a Japonska. Môžu prepadávať čínske lode, klásť míny pred čínskymi prístavmi, ničiť kľúčové zariadenia na pobreží a tiež narúšať zásobovanie palivom čínskymi tankermi po mori. Na to, aby zabránili invázii, ich je príliš málo, môžu ju však do istej miery narušiť.
Čínske ministerstvo obrany reagovalo vyhlásením, že je „idiotským nezmyslom“ pokúšať sa zastaviť vojenské aktivity Pekingu v Tichom oceáne. „Žiadne množstvo zbraní, ktoré taiwanská vládna strana kúpi alebo vyrobí, nemôže zabrániť zjednoteniu s vlasťou,“ uviedlo ministerstvo.
Austrália ide jadrovou cestou
Áno, nových taiwanských ponoriek bude len osem a Čína ich má 59, pričom tiež stavia ďalšie. Lenže Taiwan v tom nie je sám. Práve v reakcii na čoraz agresívnejšie správanie Číny vznikol v septembri 2021 nový obranný pakt Aukus, ktorý vytvorila Austrália, Británia a USA. A jeho prvým konkrétnym krokom sa stala spoločná stavba nových ponoriek. A kým tie taiwanské majú konvenčný diesel-elektrický pohon, ponorky Aukus budú poháňané jadrovými reaktormi. Austrália sa tak stane len siedmym štátom na svete, ktorý bude mať takýto typ plavidiel vo výzbroji. Ponorky s jadrovým pohonom majú výhodu v tom, že sú tichšie a tým pádom sa ich prítomnosť dá ťažšie zistiť. Majú tiež prakticky neobmedzený dosah a vyššiu rýchlosť.
Kontrakt za 4,6 miliardy eur na vývoj ponoriek triedy Aukus získal tento týždeň britský zbrojársky gigant BAE Systems. Tieto peniaze pokryjú začiatok vývoja do roku 2028: Celková suma za tento program bude omnoho vyššia a do roku 2055 dosiahne 350 miliárd eur. Na konci tohto desaťročia sa začne stavba a prvé ponorky triedy Aukus dodajú koncom 30. rokov britskému námorníctvu a začiatkom 40. rokov Austrálii. Pri vývoji sa použijú aj americké poznatky a bude to len druhýkrát v histórii, čo USA s niekým zdieľajú svoju technológiu jadrového pohonu. Prvýkrát to bolo v roku 1958 s Britániou.
Austrália však nemusí čakať takmer 20 rokov na to, aby získala prvé jadrové ponorky. V mnedziobdobí jej USA sľúbili dodanie troch jadrových ponoriek triedy Virginia. V prípade potreby sa tento počet zvýši na päť. Jadrový pohon neznamená, že austrálske ponorky budú mať aj jadrovú výzbroj. Tá bude v prípade plavidiel Aukus konvenčná a jej definitívna podoba sa upresní na konci vývoja. Ponorky triedy Virginia nesú štyri torpédomety a dvanásť odpaľovacích šácht pre strely s plochou dráhou letu Tomahawk.
Ak sa vám v porovnaní s Čínou stále zdá počet taiwanských a austrálskych ponoriek malý, tak k nim treba prirátať ešte 19 juhokórejských a 22 japonských ponoriek. Americké námorníctvo má dokonca až 68 ponoriek a všetky z nich sú s jadrovým pohonom. V Tichom oceáne však pôsobí len časť z nich. Spolu je to však sila, ktorá tú čínsku prevyšuje.
Pre úplnosť treba ešte uviesť, že najväčšiu ponorkovú flotilu v Pacifiku má Severná Kórea. Tá má vo výzbroji až 71 ponoriek, kvantita však neznamená kvalitu. Všetky majú diesel-elektrický pohon a väčšinu tvoria malé typy schopné operovať len v pobrežných vodách. Dvadsať severokórejských oceánskych ponoriek vychádza ešte zo starých sovietskych typov z prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia.