Dva veľké vojnové konflikty – aj keď od seba tisíce kilometrov vzdialené – sotva môžu súbežne existovať bez akéhokoľvek vzájomného vplyvu. V Kyjeve i Moskve v dianí na Blízkom východe hľadajú analógie, ktoré by mohli použiť ako ideologickú muníciu proti svojmu nepriateľovi.
Kremeľský propagandista Sergej Markov na oboch stranách vidí snahu vystupovať v roli Izraela. „Ukrajinci veria, že oni, malí, ale rozvinutí ako Izrael, dokážu poraziť obrovské, ale barbarské Rusko. A v Rusku veria, že Ukrajina, podobne ako pásmo Gazy, bude pre Rusko vždy predstavovať obrovskú teroristickú hrozbu. A Rusko preto musí prevziať kontrolu nad celým územím Ukrajiny,“ napísal Markov vo svojom telegramovom kanáli.
Kyjev v tejto „hre na Izrael“ pôsobí prirodzenejšie než Moskva. Na rozdiel od nej čo najostrejšie odsúdil barbarskú krutosť Hamasu, ktorý rovnako ako Brusel či Washington označuje za teroristickú organizáciu, a súčasne priznáva Izraelu nespochybniteľné právo na sebaobranu.
Moskva, naopak, ústami šéfa diplomacie Sergeja Lavrova vyjadrila len „hlboké znepokojenie v súvislosti s prudkým zhoršením situácie v zóne palestínsko-izraelského konfliktu“. A hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyzvala obe strany na „nevyhnutnú zdržanlivosť“.
Tento sterilný postoj podráždil viacerých kritikov Kremľa. „Ak skupina darebákov pred vašimi očami znásilní dievča a vy voláte po ,nevyhnutnej zdržanlivosti', tak si aspoň ujasnite, komu túto radu dávate: darebákom alebo dievčaťu?“ rýpol si na Telegrame do oficiálneho postoja Moskvy publicista Alexander Minkin.
Čítajte viac Pomôžte, Hamas mi uniesol dcéru, prosí zúfalá Nemka. Spoznala ju podľa tetovania
Opozičný politik Leonid Gozman sa zase ohradil voči výzve ruského ministerstva zahraničných vecí obom stranám konfliktu na okamžité zastavenie paľby a začatie mierových rozhovorov. „Celý svet deklaruje podporu Izraelu a Moskva žiada prímerie. Rovnako ako užitoční idioti volajú po prímerí na Ukrajine. Dúfam, že nedôjde k prímeriu ani v Izraeli, ani na Ukrajine. Dúfam, že obaja agresori – Putinovo Rusko aj Hamas – budú porazení,“ napísal niekdajší poradca ruských premiérov na Facebooku.
Tvrdo na postoj Moskvy k útoku Hamasu na Izrael zaútočil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Rusko má záujem na rozdúchaní vojny na Blízkom východe, aby nový zdroj bolesti a utrpenia oslabil svetovú jednotu, a pridal sa k existujúcim rozporom a rozdeleniam. To by Rusku pomohlo zničiť slobodu v Európe,“ napísal na Zelenskyj na bývalom Twitteri.
Čítajte viac Ku brehom Izraela mieri najväčšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford
Dodal tiež, že Irán, spojenec Ruska, ktorý mu dodáva drony útočiace na ukrajinské ciele, „otvorene podáva pomocnú ruku tým, čo zaútočili na Izrael“.
Otázku, či Rusi vzhľadom na svoj blízky vzťah s Teheránom mohli mať prsty v príprave prekvapujúceho útoku Hamasu na Izrael, si kladú aj západní experti.
„Neviem, či sú do toho zapletení, ale zjavne nie sú nešťastní," poznamenal pre portál Politico Denis Ross bývalý americký vyslanec USA pre Blízky východ, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ na arabsko-izraelských rokovaniach. "Chceli by odvrátiť pozornosť všetkých od vojny proti Ukrajine. Takže predstava, že niekde inde môže byť nestabilita, je z ich pohľadu pozitívna,“ dodal veterán americkej diplomacie, ktorý pôsobí vo Washingtonskom inštitúte pre politiku Blízkeho východu.
S názorom, že eskalácia krízy na Blízkom východe Moskve vyhovuje, súhlasí aj Hanna Notteová, zahranično politická expertka špecializujúca sa na Rusko a Blízky východ.
„Vo všeobecnosti, mierna nestabilita na Blízkom východe a nové krízy vyhovujú Rusku, pretože odvádzajú západnú pozornosť i zdroje od východného krídla NATO a od Ukrajiny,“ napísala na bývalom Twitteri.
„To neznamená, že by som videla dôkazy o priamej ruskej podpore Hamasu pri plánovaní, vyzbrojení a vykonaní toho útoku,“ pripúšťa Notteová. Ruská pomoc však podľa nej v tomto prípade ani nebola potrebná, keďže „os Irán-Hizballáh-Hamas je vysoko schopná“.
Expertka vo svojej analýze vymenovala niekoľko dôvodov, prečo by Rusko nemalo priamo podporiť útok na Izrael. Moskva podľa nej predovšetkým stále dúfa, že si Izrael udrží opatrný postoj k vojne na Ukrajina a nedodá Kyjevu smrtiace zbrane. Šéf Kremľa Vladimir Putin a izraelský premiér Benjamin Netanjahu majú navyše dobré osobné vzťahy, čo prospieva rozsiahlemu vzájomnému obchodu aj koordinácii pri menežovaní konfliktu v Sýrii.
„Hoci Rusko víta nestabilitu, nie som si istá, či by bolo šťastné z iránsko-izraelskej vojny, ktorá by zachvátila Libanon a pravdepodobne aj Sýriu, kde má svoje námorné a letecké základne,“ usudzuje Notteová. „Ak by bola v regióne väčšia vojna, Rusko by nemalo kapacitu a manévrovací priestor na to, aby sa s tým vysporiadalo. Moskva nepotrebuje tento druh vojny – jej potrebám vyhovuje nestabilita nízkej úrovne,“ dodáva.
Moskve zjavne vyhovuje, že ozbrojený konflikt Izraelu s Hamasom odsunul v médiách do úzadia ruskú agresiu proti Ukrajine. Pokles záujmu o špeciálnu vojenskú operáciu, ako vojnu na Ukrajine nazýva Kremeľ, pripustil v pondelok aj Putinov hovorca. Dmitrij Peskov pochválil „presnú analýzu“ zosnulého ultranacionalistu Vladimira Žirinovského, ktorý svojho času vyhlásil, že „keď vzbĺkne konflikt na Blízkom východe, na Ukrajinu všetci zabudnú“.
Podľa washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Kremeľ využíva útok Hamasu na Izrael na propagáciu svojho obľúbeného naratívu o klesajúcej podpore a pozornosti, akú Západ venuje Ukrajine. Zároveň za eskaláciu krízy na Blízkom východe zvaluje vinu na USA a EÚ.
Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev povedal, že Spojené štáty a ich spojenci by sa mali „zamestnať“ prácou na „palestínsko-izraelskom urovnaní“, a nie „zasahovaním“ do ruských záležitostí a poskytovaním vojenskej pomoci Ukrajine. „Namiesto aktívnej práce na palestínsko-izraelskom urovnaní sa títo idioti pustili do nás a zo všetkých síl pomáhajú neonacistom a vtláčať dva blízke národy do konfliktu,“ napísal expreziden a expremiér na Telegrame.