AFP: Na južnom fronte Ukrajiny nie je vidieť žiadny prielom. Chýbajú muži, munícia aj drony

Keď Ukrajina 28. augusta oznámila oslobodenie obce Robotyne, posolstvo vyslané do sveta znelo, že na južnom fronte bolo konečne možné prelomiť ruské línie. Uplynulo šesť týždňov - a k prelomu nedošlo, píše agentúra AFP v reportáži z tohto frontového úseku, ktorý obvykle zostáva médiám uzavretý.

12.10.2023 17:12
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Foto: ,
Ukrajinský vojak sa pozerá zo zákopu na frontovej línii pri Bachmute
debata (137)

Ukrajinskí vojaci zo 65. brigády, ktorí do obce vstúpili ako prví, pripúšťajú, že dedinu ovládajú len čiastočne. Chýbajú muži, munícia aj drony.

Po štyroch mesiacoch protiofenzívy títo ukrajinskí vojaci hovoria o svojom odhodlaní vyraziť každý deň do útoku. Ale tiež vysvetľujú, prečo dokážu len okusovať územie obsadené nepriateľom, vzhľadom na ťažké straty proti dobre vyzbrojeným ruským silám usadenými za silnými opevneniami.

Dramatické zábery: Ako Ukrajinci oslobodili Robotyne.

Video

Ihgor Korol, veliteľ 1. práporu 65. brigády, s obrovskými potetovanými pažami, hovorí pokojne, dokonca aj keď nemôže nájsť vhodné výrazy. Oznámenie o oslobodení Robotyne bolo podľa neho určené hlavne pre médiá, pretože zo strategického hľadiska obsadenie tejto teraz spustošenej lokality neprinieslo vôbec nič. „Mohli sme to obísť,“ povedal novinárom AFP neďaleko od frontu v Záporožskej oblasti.

„Veľké oznámenia na Ukrajine milujeme, rovnako ako rýchle víťazstvá. Realita je iná,“ vysvetľuje dôstojník s tmavými okuliarmi na nose, ktorý vystupuje pod vojnovou prezývkou Morpech, čo je skratka pre námornú pechotu či príslušníka týchto síl.

Jeho muži sa podľa neho v tejto oblasti nemôžu voľne pohybovať, hoci je už mesiac a pol oficiálne oslobodená.

Pohyb cez deň = stopercentná smrť

Až za šedého úsvitu mohli byť malé skupiny vojakov poslané vpred, aby začali cielené útoky proti ruským pozíciám v húštinách, ktorými je oblasť posiata. Dnes sú na okraji ďalšej obce Novoprokopivka, ktorá sa nachádza len dva alebo tri kilometre južne od Robotyne.

„Pohyb cez deň znamená stopercentnú smrť,“ vysvetľuje Morpech, jeden z ôsmich vojakov zo 65. brigády, s ktorými AFP hovorila.

Oblasť pre neho nie je v skutočnosti ukrajinská, ale „sivá“. Pri každom bombardovaní „sú obete, prichádzame o mužov“.

Hoci v Robotyne už nie sú žiadni nepriateľskí vojaci, oblasť je prakticky pod ruskou paľbou, a tak ju Rusi kontrolujú, poznamenáva dôstojník. Je teda nemožné tu viesť väčšie operácie peších či obrnených jednotiek.

Ukrajinci majú ‚neviditeľné plášte‘. Ukryjú pred dronmi, tvrdia.

Video

Ukrajinská armáda má na južnom fronte ambiciózny cieľ: prerušiť ruské zásobovacie línie a rozpoltiť okupované územie tým, že v najlepšom prípade prenikne až k Azovskému moru. Také víťazstvo by mohlo donútiť ruskú armádu k ústupu.

Neúspech protiofenzívy?

Skutočnosť, že sa Ukrajine od júnového zahájenia protiofenzívy podarilo dobyť späť len niekoľko desiatok kilometrov štvorcových, je pre Kremeľ dôkazom, že táto rozsiahla operácia nie je úspešná.

Južne od Robotyne je asi 30 kilometrov ďaleko prvé veľké mesto Tokmak. Morské pobrežie sa nachádza ešte o 70 kilometrov ďa­lej.

Medzi tým Rusi postavili rozsiahlu sieť opevnení, zložených z podzemných krytov, zákopov, protitankových priekop a mínových polí. Ukrajinci iba môžu pod nepriateľskou paľbou postupovať od jednej výšiny k druhej, od jednej húštine k druhej.

Sústave opevnenia sa tiež hovorí „Surovikinova línia“, pretože bola postavená na prelome minulého a tohto roku, kedy operácie na Ukrajine riadil generál Sergej Surovikin, ktorý však od tej doby v Kremli upadol do nemilosti.

Generál Sergej Surovikin Čítajte viac Surovikin žije. Dôkaz? - Zosadili ho

Pokiaľ ukrajinská armáda tento rok v lete prelomila prvé obranné línie, väčšina ruskej obrany stále leží ešte pred ňou. Úlohu môže ešte sťažiť rýchlo blížiaca sa jeseň s dažďom a blatom a zima so snehom a ľadom.

Nebezpečenstvo číhajúce z neba je rovnako veľké: letecké bomby, delostrelecké granáty a roje dronov s výbušninami dopadajú na ukrajinských vojakov, ktorí sa snažia postúpiť alebo „vyčistiť“ nepriateľský zákop.

Rusi nešetria muníciou ani bombami

Leonid, štyridsaťštyriročný strelec z granátometu, hovorí, že na fronte sa môžu pohybovať iba medzi dvoma palebnými priehradami, na čo majú „tri až päť minút“.

„Neexistuje boj zblízka, ostreľujú nás hlavne z mínometov kalibru 82 a 120 milimetrov, z húfnic kalibru 152 milimetrov, útočia kamikadze drony a dopadajú presne navádzané letecké bomby o váhe 500 až 1 500 kilogramov,“ hovorí vojak.

Zástupca veliteľa 1. práporu 65. brigády, prezývaný Poltava, hovorí, že ruská armáda „nešetrí muníciou ani leteckými bombami“. V dôsledku toho môže byť ukrajinský postup len pomalý a vykúpený ťažkými stratami.

Presný zásah. Rus vzal z vyhoreného tanku nohy na plecia.

Video

„Postupujeme kúsok po kúsku, húštinu po húštine, nie tak rýchlo, ako sme chceli. Je to veľmi ťažké a strácame veľa našich chlapcov,“ povedal.

Straty sú podľa vojakov opýtaných agentúrou AFP značné, ale ukrajinské úrady, rovnako ako ruské, žiadne údaje neposkytujú.

Vojaci 65. brigády tvrdia, že na desať výstrelov ruských diel môžu odpovedať „raz alebo dvoma“ ranami. To isté platí o dronoch.

„Bojujeme proti obrovskej krajine, ktorá má viac mužov a výzbroje,“ hovorí dvadsaťsedemročný Oleksandr Burja „Búrka“. „Keď bombardujú, kryjeme sa, ako to ide, a potom – pokiaľ je to možné – sa môžeme pohnúť vpred,“ opisuje.

Čakanie na F-16

V tejto súvislosti Ukrajincov už týždne rozčuľujú tí ľudia na Západe, ktorí im vyčítajú, že postupujú pomaly, a domnievajú sa, že nastal čas, aby Washington a Európska únia obmedzili vojenskú pomoc. Podľa Kyjeva vojaci trpia, pretože pomoc nie je dostatočná a Západ váha s dodaním stíhačiek F-16, ktoré by umožnili ukončiť ruskú nadvládu vo vzduchu, zničiť Surovikinovu líniu a otvoriť cestu pechote k postupu.

Pri čakaní na leteckú podporu môžu ukrajinskí vojaci len hrýzť zem. „Cenou (za čakanie) sú životy našich chlapcov a v zálohe máme len veľmi málo mužov,“ hovorí Morpech.

Zelenskyj: Stíhačky F-16 nám dodajú novú energiu.

Video

Zdravotník Mykola nazývaný Doc tvrdí, že „cena je veľmi vysoká“, keď rozpráva o evakuácii ranených pod paľbou. „Vojna je krv, pot, špina a smrad. Pach z obrazoviek nevanie,“ hovorí štyridsaťsedemročný vojak. Podľa jeho slov je najťažšie oznámiť príbuzným kamaráta, že bol zabitý v boji a že nemohli odniesť jeho telo z bojiska, pretože by to mohlo stať ďalšie životy.

Napriek tomu vojaci ani sekundu neuvažujú o tom, že by boj vzdali. Pre nich vojna nemôže skončiť inak ako porážkou Ruska a oslobodením ukrajinského územia. „Vedeli sme veľmi dobre kam ideme a prečo,“ hovorí Doc.

Dánsko Ukrajina Zelenskyj návšteva F-16 Čítajte viac Stíhačky F-16 prinesú 'paritu' na nebi, tvrdí expert. Rusko varuje pred eskaláciou vojny

Rusi už nevládzu, tak sa zabetónovali

Dvadsaťosemročný Mychajlo, prezývaný Kapa, predtým velil jednotke vojakov z Charkova, zúčastnil sa strašnej bitky v Bachmute a bol medzi prvými v Robotyne. Dôkladnosť ruského opevnenia podľa neho svedčí o tom, že sa Moskva po porážkach z minulej jesene rozhodla nesnažiť sa o ďalší postup, ale upevniť svoje pozície: „Pochopili, že už viac nezvládnu, a tak sa tu zabetónovali.“

V dôsledku ruská armáda od stiahnutia z Chersonu vlani v novembri už veľmi ďalej neustúpila, a tak sa už skoro rok front takmer nehýbe. Ale to nestačí utlmiť motiváciu Kapu a jeho kamarátov, vybraných na útok na Surovikinovu líniu. „Chalani, čo k nám prídu, dobre vedia, prečo tu sú. Aby dreli, ničili nepriateľa, útočili a nesedeli v zákopoch,“ zdôraznil.

rusko ukrajina vojak ruský Čítajte viac Ruský vojak z frontu: Nebojujeme za Šojgua, ale za kamarátov. Je to ako v Afganistane či Čečensku
137 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine