„Austrálčania nehlasovali za zmenu ústavy,“ potvrdil Marles po tom, čo čiastkové výsledky preukázali, že reforma v referende neuspela. Po sčítaní hlasov z dvoch tretín volebným miestností hlasovalo proti zmene ústavy 55 percent voličov. Austrálsky vicepremiér zároveň zdôraznil, že „tieto výsledky do najväčšej miery rešpektujeme“.
Napriek podpore zo strany stredoľavicovej vlády v krajine kampaň na podporu referenda zaostávala v prieskumoch verejnej mienky niekoľko mesiacov a porážka sa všeobecne očakávala. V prípade pozitívneho výsledku referenda by pôvodných obyvateľov Austrálie uznali v austrálskej ústave prvýkrát od jej prijatia v roku 1901. Zároveň mal vzniknúť poradný orgán, ktorého úlohou má byť pripomienkovanie vládnych opatrení týkajúcich sa pôvodných obyvateľov.
Austrálska volebná komisia uviedla, že do hlasovania v referende sa prihlásilo viac ako 17 miliónov ľudí, čo je najviac v histórii krajiny.
Na zmenu austrálskej ústavy je potrebná „dvojitá väčšina“, to znamená, že za možnosť ‚áno‘ musela v referende hlasovať nadpolovičná väčšina na celoštátnej úrovni a zároveň to musí byť v najmenej štyroch zo šiestich štátov Austrálie. Nedávne výsledky v prieskumoch preukázali, že za návrh je asi 40 percent Austrálčanov a 60 percent je proti.
Plánovaný poradný orgán sa mal skladať z pôvodných obyvateľov, ktorí by sa mohli vyjadrovať k otázkam, ktoré sa týkajú ich komunít. „Som zdrvený,“ konštatoval líder pôvodného obyvateľstva Thomas Mayo, ktorý sa významne zapojil do kampane za reformu ústavy. „Túto štrukturálnu zmenu potrebujeme,“ dodal.
Pôvodní obyvatelia, ktorí tvoria asi 3,8 percenta z celkových viac ako 25 miliónov obyvateľov Austrálie, predstavujú sociálne najslabšiu časť spoločnosti – problémom je chudoba, nezamestnanosť, alkoholizmus, narkománia, domáce násilie, vysoká detská úmrtnosť či negramotnosť. Podľa pôvodných obyvateľov však množstvo problémov ich komunity spôsobila diskriminácia a odsunutie na okraj spoločnosti.