O spustení invázie do Gazy rozhodne politické vedenie, tvrdí izraelská armáda

Čítajte viac Izraelská armáda dokončuje prípravy na rozsiahlu pozemnú operáciu v Pásme Gazy

Palestínčania v Pásme Gazy po bombardovaní

Fotogaléria 18 fotiek

+15

22:45 Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes v telefonáte varoval iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, aby sa Irán neangažoval v konflikte medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamas, ktoré ovláda Pásmo Gazy a 7. októbra podniklo rozsiahly útok na južný Izrael. Informovala o tom Macronova kancelária. Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA Raísí Macrona varoval, že by sa konflikt mohol rozšíriť, ak Izrael neukončí totálnu blokádu Pásma Gazy. O bezprecedentnom útoku Hamasu sa Raísí v telefonáte nezmienil.

Macron podľa Elyzejského paláca varoval Raísího „pred akoukoľvek eskaláciou alebo rozšírením konfliktu, najmä na Libanon“. „Vzhľadom na svoje vzťahy s Hizballáhom a Hamásom nesie Irán v tomto ohľade zodpovednosť. Irán musí urobiť všetko pre to, aby zabránil zažehnutiu konfliktu v regióne,“ uviedla Macronova kancelária. Hizballáh je Iránom podporované libanonské šiitské hnutie.

22:29 Na podporu Palestínčanov sa demonštrovalo v Maroku, Nemecku, Holandsku aj Prahe.

Marockou metropolou Rabat dnes prešli desaťtisíce ľudí, ktorí vyjadrovali podporu Palestínčanom. Bola to najväčšia takáto akcia od normalizácie marocko-izraelských vzťahov spred troch rokov. Tisíce Turkov v Istanbule už tretí deň v rade protestovali proti izraelskej odvete po napadnutí Hamasom. More palestínskych vlajok zaplavilo tiež centrum Amsterdamu, uviedla agentúra AFP. V Nemecku sa na propalestínskych akciách zišli stovky ľudí, časť demonštrácií polícia zakázala, píše DPA. Tisícky ľudí podporili Palestínu v Madride, desiatky ľudí sa zišli aj v Prahe.

V sobotu sa k demonštrantom blízko mešity Hagia Sofia pripojili aj jeden zo synov tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a tiež jeho zať Selçuk Bayraktar, ktoré je vo vedení spoločnosti vyrábajúcej rovnomenné drony. Erdogan sa v minulosti opakovane zastal Palestínčanov, tento týždeň odsúdil „slepý masaker nevinných v Gaze“, píše AFP.

Foto: SITA/AP, Jacob King

demonštrácia palestína británia Demonštrácia na podporu Palestínčanov v anglickom Birminghame. 15.10.203

Nad centrom holandskej metropoly dnes vláčili transparenty s nápismi „Slobodná Palestína“, „Zastavte vojnu“ alebo „Zastavte útok proti Gaze“. Podľa pôvodného plánu mal sprievod skončiť v židovskej štvrti Amsterdam, ale v priebehu týždňa bol plán cesty zmenený, aby sa predišlo možnej konfrontácii. Na akciu dohliadali početné bezpečnostné zložky. Nad davom preleteli lietadlá s nápismi „Love Humus, not Hamas“ (Milujte humus, nie Hamas) a „Shalom, Salam“, čo je výraz pre mier v hebrejčine a v arabčine.

V Berlíne polícia propalestínske zhromaždenia zakázala kvôli obavám z extrémistických prejavov po tom, ako časť demonštrantov počas týždňa oslavovala útok Hamasu. Vo Frankfurte nad Mohanom bola demonštrácia tiež zakázaná, napriek tomu sa zišlo asi 300 ľudí. V rovnakom čase sa v meste konalo aj proizraelské stretnutie.

V Kolíne nad Rýnom chcela polícia propalestínsku akciu zakázať, pretože bola zvolaná do bezprostrednej blízkosti proizraelského zhromaždenia. Správny súd však zákaz zrušil. V Düsseldorfe boli protesty povolené, namiesto 50 prihlásených prišlo asi 700 ľudí. Mnohí Židia v Nemecku sa kvôli rozjatrenej atmosfére obávajú o svoju bezpečnosť ešte viac ako obvykle, píše agentúra DPA.

21:40 Americký prezident Joe Biden telefonicky hovoril s predsedom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom o humanitárnej pomoci Pásmu Gazy. Biden Abbásovi povedal, že spolupracuje s partnermi v regióne na tom, aby boli humanitárne potreby doručené civilistom v Gaze. Šéf Bieleho domu to povedal na sieti X. Biden tiež podľa úryvku rozhovoru s americkou televíziou CBS News povedal, že USA budú schopné pomáhať Ukrajine aj Izraelu a zachovať si pritom svoje obranné schopnosti.

„Hovoril som s prezidentom palestínskej samosprávy Abbásom, aby som odsúdil útok Hamasu na Izrael a zopakoval, že Hamas nezastáva právo palestínskeho ľudu na dôstojnosť a sebaurčenie,“ uviedol Biden. Dodal, že pracuje s partnermi v regióne na zabezpečení humanitárnej pomoci civilistom v Pásme Gazy a na tom, aby sa zabránilo rozšíreniu konfliktu.

Abbás stojí na čele palestínskej autonómie na okupovanom Západnom brehu Jordánu, zatiaľ čo radikálny islamistický Hamas vládne v Pásme Gazy. Toho sa Hamas zmocnil v roku 2007 po tom, čo v roku 2006 vyhral voľby na palestínskych územiach. Odmietol sa však vzdať násilia, čo malo zásadný vplyv na to, ako ho vnímalo medzinárodné spoločenstvo. Moci v Pásme Gazy sa ujal po súboji s konkurenčným Abbásovým Fatahom, ktorý s ním nechcel zostať v koalícii. Izrael, USA a EÚ považujú Hamas za teroristickú organizáciu.

Biden podľa úryvku rozhovoru v relácii 60 Minutes, ktorý televízia CBS odvysiela dnes večer východoamerického času (v pondelok po polnoci SELČ) uviedol, že Spojené štáty budú schopné podporovať Izrael aj Ukrajinu a zároveň si zachovať svoje obranné schopnosti. „Sme Spojené štáty americké, preboha, najmocnejší národ v dejinách – nie na svete, v dejinách sveta,“ uviedol Biden s tým, že Spojené štáty môžu pomáhať Ukrajine a Izraelu a zachovať pritom svoju „celkovú medzinárodnú obranu“. „Ak to neurobíme my, tak kto?“ odpovedal prezident na otázku moderátora, či sú USA pripravené sa angažovať v dvoch vojnách.

20:54 Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová sa v Tel Avive stretla s príbuznými Francúzov, ktorí prišli o život počas vpádu palestínskych radikálov do Izraela alebo boli nimi násilím zavlečení do pásma Gazy. Na svojom webe o tom informovala televízia BFM.

Šéfka francúzskej diplomacie mala aj rokovanie so svojím izraelským rezortným kolegom Elim Cohenom, ktorý následne pred novinármi vyhlásil, že Izrael potrebuje čas, aby porazil Hamas. Zdôraznil však zároveň: „Naše víťazstvo zabezpečí, že radikálny islamistický terorizmus nepríde do Paríža, Londýna a New Yorku“.

Dodal, že súčasné dianie „je globálna vojna proti zločineckému terorizmu“, a citoval výrok amerického prezidenta Joea Bidena, že Hamas je horší ako extrémistická organizácia Islamský štát (IS) a že za svoje konanie zaplatí.

Colonnaová sa už v sobotu v rozhovore pre AFP vyjadrila, že Izrael má právo reagovať na bezprecedentné teroristické útoky, ktoré utrpel, a toto právo brániť sa mu nikto nesmie uprieť.

Zdôraznila, že reakcia na terorizmus musí byť silná a zároveň spravodlivá. Colonnaová aj preto vyzvala Izrael, aby rešpektoval humanitárne právo a urobil všetko pre ochranu civilistov v pásme Gazy, ktorí „nenesú vinu za zločiny spáchané Hamasom“.

Colonnaová uviedla, že cieľom jej návštevy v Izraeli je prejaviť spolupatričnosť Francúzska s izraelským národom, ktorý bol vystavený „obludnému teroristickému útoku“. Pripomenula, že Francúzsko zdieľa bolesť izraelského ľudu, pretože „tiež pozná cenu islamistického terorizmu“ – i pre to, že pri útoku Hamasu v Izraeli zahynulo 17 francúzskych občanov.

20:02 Izraelský minister obrany Joav Galant vyhlásil, že Izrael nemá záujem viesť vojnu na svojich severných hraniciach s Libanonom. Galant tak urobil počas návštevy izraelských vojakov rozmiestených v pohraničnej oblasti pásma Gazy. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry DPA.

„Izrael nemá záujem na vojne na severe, nechceme vyhrocovať situáciu. Ak sa Hizballáh rozhodne pre vojnu, zaplatí za to veľmi vysokú cenu. Ak však budú zdržanliví, budeme to rešpektovať a zachováme súčasnú situáciu,“ zdôraznil Galant.

V súvislosti s očakávanou pozemnou ofenzívou Izraela do pásma Gazy však dodal, že Izrael má pred sebou úlohu, ktorú musí splniť. Povedal, že vojna bude intenzívna, smrtiaca a precízna, pričom predpokladá, že tento konflikt „situáciu navždy zmení“.

Na Izrael bolo medzičasom v nedeľu vypálených deväť rakiet z územia Libanonu, informovala izraelská armáda. Útok nespôsobil žiadne zranenia ani škody. Izraelské systémy protivzdušnej obrany zachytili päť projektilov, ďalšie štyri sa zrútili do otvorených priestranstiev. Armáda vzápätí podnikla odvetný útok na odpaľovacie zariadenia v Libanone.

Denník The Times of Israel tvrdí, že k útoku sa prihlásilo palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého vojenské krídlo – Brigáda Izaddína Kasáma – pôsobí aj na území Libanonu. Libanonská odnož Hamasu podľa svojho vyhlásenia odpálila približne 20 rakiet cielených na izraelské mesto Naharija „v reakcii na okupačné zločiny proti (palestínskemu) ľudu v Gaze“.

Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh v nedeľu taktiež potvrdilo, že zaútočilo na päť izraelských stanovísk neďaleko hraníc s Libanonom. Podľa mediálnych správ osem ľudí na severe Izraela utrpelo zranenia.

19:31 Počet obetí útoku islamistického hnutia Hamas na južný Izrael prekonal 1 400, informuje agentúra AFP s odvolaním sa na izraelskú vládu. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré ovláda Hamas, dnes podľa spravodajského webu BBC uviedlo, že pri odvetných izraelských náletoch v uplynulom týždni zahynulo už 2 450 Palestínčanov.

Aktualizovaný počet obetí na izraelskej strane dnes oznámil hovorca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Ďalších viac ako 120 ľudí ozbrojenci z Hamasu uniesli späť do Pásma Gazy. Doteraz izraelské úrady informovali o 1 300 mŕtvych, najmä civilistov. Mŕtvych vojakov a vojačiek je evidovaných 289. Do nemocníc bolo po útokoch v Izraeli odvezených 3 842 ľudí, aktuálne je podľa izraelského ministerstva zdravotníctva hospitalizovaných 369 zranených, pričom 90 z nich je vo vážnom stave.

Na palestínskej strane je hlásených najmenej 2 450 mŕtvych a 9 200 zranených. Zhruba milión ľudí podľa dnešného oznámenia zástupkyne agentúry OSN pre palestínskych utečencov UNRWA bol nútený kvôli izraelskému bombardovaniu opustiť svoje domovy. Pásmo Gazy má viac ako dva milióny obyvateľov a Izrael pred očakávanou pozemnou ofenzívou palestínskych civilistov žijúcich na severe pásma vyzval na evakuáciu na juh.

19:05 Bývalý izraelský premiér Ehud Barak obhajoval očakávanú pozemnú ofenzívu izraelskej armády do pásma Gazy, ktorej cieľom je podľa židovského štátu zlikvidovať vojenské velenie a politické vedenie palestínskeho radikálneho hnutia Hamas. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

„Neexistuje spôsob, ako eliminovať operácie Hamasu z pásma Gazy za použitia leteckých útokov, diplomacie, želaní Izraela v televízii či podpory sveta. Musia to urobiť vojaci v teréne, ktorí čelia riziku, že za to zaplatia životom,“ povedal Barak pre nemeckú stanicu Deutsche Welle.

Palestínske islamistické hnutie Hamas podniklo 7. októbra masívny útok tisíckami rakiet na Izrael, zatiaľ čo stovky militantov hnutia z pásma Gazy vpadli na jeho územie, kde bezhlavo zabíjali izraelských vojakov i civilistov a vyše 100 ich uniesli ako rukojemníkov do tejto palestínskej enklávy.

18:16 Útok militantného hnutia Hamas na Izrael spôsobil zhoršenie vzťahov medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a ruským vodcom Vladimirom Putinom. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na americký denník The Wall Street Journal.

Ten pripomenul, že Netanjahu bol s Putinom aj v čase, keď bol čoraz viac izolovaný. Túto spoluprácu nedokázala podkopať ani ruská invázia na Ukrajinu a zlepšovanie vzťahov s nepriateľom Izraela – Iránom. Netanjahu preferoval nestranný postoj k vojne na Ukrajine, pričom napriek tlaku Západu odmietol poskytnúť Kyjivu vojenskú pomoc alebo systémy protivzdušnej obrany.

Po útoku militantov z Hamasu podporovaných Iránom sú pravdepodobne vzťahy medzi Netanjahuom a Putinom výrazne naštrbené. Putin bol navyše jeden z mála svetových lídrov, ktorí nezatelefonovali Netanjahuovi, aby vyjadrili sústrasť nad smrťou viac ako 1 300 Izraelčanov, ktorých Hamas pri tomto útoku zabil. Samotný Hamas podporovaný Iránom v sobotu vyhlásil, že „kvituje neúnavné úsilie Ruska zamerané na zastavenie izraelskej agresie“ voči militantom.

Rusko predtým dostalo od Iránu množstvo bezpilotných lietadiel Šáhid, na čo Moskva reagovala poskytnutím cvičných lietadiel Jak-130 Teheránu a uvažuje, že Iránu predá stíhačky Su-35, čo by mohlo zmeniť rovnováhu leteckých síl na Blízkom východe. Kremeľ a Putin navyše chcú pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Rusku odvrátiť pozornosť od vojny na Ukrajine.

17:20 Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vyhlásil, že Izrael obnovil dodávky vody do južnej časti pásma Gazy, do ktorej sa v súčasnosti masovo presúvajú tisícky Palestínčanov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Práve som bol v kontakte s mojimi izraelskými kolegami, ktorí mi oznámili, že v južnej časti (pásma) Gazy opätovne obnovili prívod vody,“ citovala Sullivana stanica CNN.

Izrael v reakcii na útok palestínskeho hnutia Hamas na jeho územie nariadil úplnú blokádu pásma Gazy vrátane prerušenia dodávok potravín, elektriny, ako aj vody.

15:56 Približne jeden milión ľudí bolo vysídlených počas siedmich dní konfliktu v Gaze, uviedla v nedeľu Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA). Informovala o tom agentúra AFP. „Tento počet sa bude pravdepodobne zvyšovať, keďže ľudia naďalej opúšťajú svoje domovy,“ uviedla riaditeľka UNRWA Juliette Toumová.

Izrael útočí na ciele Hamasu v pásme Gazy po tom, čo islamistickí militanti z palestínskeho hnutia Hamas 7. októbra vykonali smrtiaci útok na juh Izraela, pri ktorom zahynulo viac než 1 300 ľudí.

Vyše 2 300 ľudí zahynulo aj v Gaze pri izraelských náletoch zameraných na vodcov Hamasu, militantov a ich úkryty v tejto pobrežnej palestínskej enkláve.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) zároveň v nedeľu v Ženeve uviedol, že nariadenie Izraela evakuovať severnú časť pásma Gazy vyvolalo „masové vysídľovanie“ tamojšieho obyvateľstva a jeho presun do južnej časti enklávy.

Jednotky izraelskej armády sa v nedeľu pripravovali na pozemnú inváziu do pásma Gazy, ktorá bude zameraná na likvidáciu Hamasu, pripomína AFP.

15:15 Izraelská armáda uviedla, že v súvislosti so spustením očakávanej pozemnej ofenzívy do pásma Gazy čaká už iba na „politické rozhodnutie“ od vedenia Izraela. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Hovorcovia izraelskej armády Richard Hecht a Daniel Hagari na oddelených brífingoch v nedeľu oznámili, že armáda plánuje diskutovať s politickým vedením krajiny o načasovaní akejkoľvek intervencie do pásma Gazy, zameranej proti radikálnemu hnutiu Hamas.

Armádni hovorcovia novinárom predtým potvrdili, že cieľom akejkoľvek invázie by bolo zlikvidovať najvyššie vojenské velenie i vládne vedenie Hamasu, aby hnutie už nemohlo vykonávať ďalšie útoky na Izrael. Armáda sa predovšetkým sústreďuje na odstránenie vodcu Hamasu Jahju Sinwára, spresnil Hecht.

Izrael v posledných dňoch vyzval vyše milión obyvateľov mesta Gaza, aby sa evakuovali smerom na juh palestínskej pobrežnej enklávy. Podľa agentúry AFP tisíce z nich počas nedele stále využívali bezpečné koridory vopred určené Izraelom.

Predpokladá sa, že izraelská armáda následne v severnom sektore pásma Gazy podnikne pozemnú operáciu proti radikálnemu hnutiu Hamas, ktoré pred vyše týždňom podniklo prekvapivý vpád na územie Izraela, pričom boli zabité stovky izraelských civilistov i vojakov a ďalšie desiatky boli vzaté do zajatia a zavlečené do pásma Gazy.

Nemenovaný hovorca izraelskej armády však v sobotu večer ubezpečil, že pozemná ofenzíva sa z humanitárnych dôvodov v nedeľu nezačne.

14:31 Vláda Spojených štátov bude svojich občanov evakuovať z Izraela na Cyprus loďou v priebehu pondelka, oznámilo v nedeľu veľvyslanectvo USA v Izraeli. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

V čase, keď sa Izrael pripravuje na pozemnú inváziu do pásma Gazy, vypláva loď z izraelského prístavu Haifa na palube s „americkými občanmi a ich najbližšími rodinnými príslušníkmi s platnými cestovnými dokumentmi,“ spresnila ambasáda.

Krajiny sa usilujú urýchlene evakuovať svojich občanov po tom, čo palestínske militantné hnutie Hamas pred týždňom bezprecedentne zaútočilo na územie Izraela a bezhlavo zabíjalo civilistov.

Bezpečnostná situácia v Izraeli zrejme zostane extrémne napätá; tamojšia armáda tvrdí, že sa pripravuje na „integrovaný a koordinovaný útok zo vzduchu, mora i pevniny“ na pásmo Gazy ovládané hnutím Hamas.

14:04 Spravodajské služby Spojených štátov mali dávno pred rozsiahlym minulotýždňovým útokom militantnej skupiny Hamas na Izrael informácie, že hnutie pravdepodobne niečo pripravuje. Referuje o tom web spravodajskej televízie CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Americká rozviedka vydala najmenej dve hodnotenia, čiastočne založené na spravodajských informáciách z Izraela, varujúce Biely dom pred rastúcim rizikom eskalácie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Správa z 28. septembra podľa spomenutých zdrojov tvrdila, že Hamas sa pripravuje na odpálenie rakiet na Izrael. Správa z 5. októbra od CIA zasa varovala pred narastajúcou pravdepodobnosťou nejakého násilného činu Hamasu.

Americkí predstavitelia dostali v piatok 6. októbra informáciu o nezvyčajnej aktivite skupiny, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, bola poslednou prípravou na útoky zo 7. októbra. Žiadna zo správ však neobsahovala taktické detaily alebo náznaky rozsahu o nadchádzajúcom útoku. Nie je taktiež s istotou známe, či boli tieto spravodajské hodnotenia zdieľané s izraelskou stranou.

Nemenovaná arabská krajina údajne opakovane signalizovala Izraelu a Spojeným štátom narastajúcu nespokojnosť medzi Palestínčanmi a skutočnosť, že hnutie Hamas disponuje silnými zbraňami, ktoré by mohlo použiť, ale signály údajne nebrali dosť vážne. V spravodajských kruhoch sa predpokladá, že izraelská strana napriek dostupným informáciám podcenila hrozbu, ktorú by Hamas mohol predstavovať.

13:26 Humanitárna pomoc zo zahraničia určená pre palestínskych civilistov sa v nedeľu nahromadila na egyptskej strane priechodu Rafah. Agentúru AFP o tom v nedeľu informovali očití svedkovia. Priechod Rafah je uzavretý v dôsledku troch útokov izraelekej armády, ktorým bol vystavený v pondelok a utorok.

Očití svedkovia pre AFP dodali, že betónové bloky, ktoré tam Egypťania nainštalovali po spomínaných útokoch ako opevnenie hranice, sú stále na svojom mieste. Podľa zdrojov AFP to svedčí o tom, že o využívaní tohto hraničného priechodu a terminálu sa v blízkej budúcnosti zrejme neuvažuje.

V súvislosti s tým, ako sa vojna medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas vyostruje, v rovine civilistov sa postupne mení na humanitárnu drámu, konštatovala AFP s tým, že to je aj dôvod, prečo sa všetky oči upierajú na hraničný priechod Rafah na juhu pásma Gazy.

Egypt a Izrael sa v sobotu dohodli, že umožnia americkým občanom, aby cez Rafah odišli z pásma Gazy. Egypt to však podmienil prepravou humanitárnej pomoci pre Palestínčanov.

Medzičasom do letisko Aríš vzdialené asi 50 kilometrov západne od Rafahu dorazili zásielky humanitárnej pomoci z Jordánska, Turecka a Spojených arabských emirátov. Prepravili tam aj zdravotnícky materiál, ktorý dodala Svetová zdravotnícka organizácia a ktorý by mal postačovať pre asi 300 000 ľudí. Aj samotný Egypt vypravil smerom do Gazy konvoj 100 nákladných áut s 1 000 tonami pomoci.

12:56 Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že je vo vlastnom záujme Izraela vyhnúť sa palestínskym civilným obetiam počas blížiacej sa vojenskej invázie do pásma Gazy. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

„Pretože (palestínske militantné hnutie) Hamas chce tento konflikt jednoznačne pretvoriť na väčšiu arabsko-izraelskú vojnu alebo dokonca vojnu medzi moslimským svetom a zvyškom sveta,“ uviedol Celeverly v rozhovore pre stanicu Sky News. Ako dodal, takýto vývoj si samozrejme nikto neželá. „A preto dávame túto jasnú radu (Izraelu) z pozície priateľstva,“ dodal.

Šéf britskej diplomacie zároveň pripomenul, že Izrael prisľúbil držať sa medzinárodného práva. Ako zdôraznil, od izraelských jednotiek očakáva „zdržanlivosť a disciplínu“. Toto sú podľa neho „poznávacie znamenia jednej vysoko funkčnej vojenskej organizácie“ a stoja v ostrom protiklade s hroznými teroristickými činmi Hamasu.

„Izrael sa pokúša vyhnúť civilným obetiam – Hamas hľadá civilistov, aby na nich mohol cieliť,“ podotkol Cleverly.

12:17 Izraelská armáda vydala nariadenie, ktorým izraelským civilistom zakázala vstup do pásma územia v šírke štyroch kilometrov od libanonskej hranice. Informoval o tom spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Tento rozkaz bol vydaný po opakovaných pokusoch kománd libanonského proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh a pridružených palestínskych frakcií o prienik na izraelské územie a po ostreľovaní oblasti okolo tzv. modrej línie, ktorá od roku 2000 de facto vyznačuje hranicu medzi Izraelom a Libanonom.

Obyvateľom žijúcim v osadách vzdialených do dvoch kilometrov od libanonskej hranice izraelská armáda nariadila, aby sa až do odvolania zdržiavali v blízkosti bombových krytov.

Izraelská armáda tiež upozornila verejnosť, že v pohraničí s Libanonom ruší služby GPS, čo môže ovplyvniť navigačné aplikácie.

11:46 Od útoku Hamasu minulú sobotu zomrelo najmenej 279 izraelských vojakov. Oznámila to dnes podľa agentúry Reuters izraelská armáda. Ozbrojené sily Izraela zároveň vyčíslili počet rukojemníkov držaných v Pásme Gazy na 126 ľudí.

Útoky ozbrojencov z radikálneho hnutia Hamas si minulú sobotu vyžiadali vyše 1300 životov, prevažne civilistov. Izrael reagoval mohutnými náletmi a ostreľovaním Pásma Gaza, odkiaľ bol útok vedený.

Počas odvetných akcií podľa dnešných údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo 2 329 ľudí. Zranených bolo ďalších 9 714 Palestínčanov.

V sobotu izraelská armáda uviedla, že dokončuje prípravy na významnú pozemnú operáciu v Pásme Gazy a pripravuje sa na „rozšírenie ofenzívy“, „koordinovaný útok zo vzduchu, mora a po súši“ a na „ďalšiu fázu“ vojny s Hamasom.

11:35 Dve nemecké vojenské lietadlá na palube s pasažiermi evakuovanými z Izraela pristáli v nedeľu v ranných hodinách v Nemecku, oznámili nemecké ozbrojené sily v Berlíne. Informovala o tom agentúra DPA. Jeden z vojenských transportérov pristál v severonemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko o 4.35 h SELČ, uviedol Bundeswehr na platforme X (predtým Twitter).

Ďalšie lietadlo na palube s 29 ľuďmi pristálo o siedmej hodine ráno a očakáva sa aj prílet tretieho stroja, spresňuje DPA. Podľa armády je pripravených viacero ďalších evakuačných letov.

Podľa hovorcu pre obrannú politiku Wolfganga Hellmicha odleteli obe spomínané lietadlá do Izraela v sobotu a na palube mali aj humanitárnu pomoc pre Izrael.

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa v priebehu tohto týždňa evakuovala nemeckých občanov prostredníctvom špeciálnych letov; iba v piatok priletelo do Nemecka 800 ľudí. V sobotu však Lufthansa oznámila, že takéto lety ruší v súvislosti s bezpečnostnými otázkami a „nevyriešenými záležitosťami operačnej stability v Tel Avive“.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že doposiaľ poskytlo podporu pri odchode z Izraela zhruba 2 800 Nemcom.

11:07 Palestínske militantné hnutie Hamas sa v nedeľu prihlásilo k zodpovednosti za dve infiltrácie z Libanonu na územie Izraela, ku ktorým došlo v sobotu a pri ktorých však prišli o život traja palestínski ozbrojenci.

Agentúra AFP v nedeľu informovala, že brigády Izaddína Kasáma, ozbrojeného krídla Hamasu, vo vyhlásení uviedli, že ich príslušníkom sa podarilo „vyhodiť do vzduchu hraničný plot a… vyraziť do okupovanej Palestíny“, pričom sa dostali do konfliktu s „nepriateľom“ – izraelskou armádou -, ktorej lietadlá na ich komandá potom zaútočili a troch z ich príslušníkov zabili.

Izraelská armáda (Cahal) už v deň incidentu – v sobotu – oznámila, že zabila niekoľkých „teroristov“, ktorí sa pokúšali prejsť z Libanonu na územie Izraela.

Brigády Izaddína Kasáma sa vo svojom vyhlásení prihlásili aj k zodpovednosti za piatkový incident na hranici medzi Libanonom a Izraelom, keď ich komando preniklo „do okupovanej Palestíny“ a po ozbrojenej potýčke s „armádou nepriateľa“ sa bez strát stiahlo.

AFP dodala, že dva libanonské bezpečnostné zdroje v piatok uviedli, že izraelská armáda ostreľovala pohraničný región na juhu Libanonu po tom, ako zaznamenala výbuch pri hraničnom plote. Jeden z libanonským bezpečnostných zdrojov uviedol, že ostreľovanie nasledovalo po pokuse o infiltráciu z libanonskej strany hranice. Izraelská armáda však tvrdila, že reagovala na výbuch, ktorý spôsobil „ľahké poškodenie“ hraničnej bariéry.

10:41 Izraelská armáda v nedeľu opäť poskytuje palestínskym civilistom možnosť evakuovať sa zo severu pásma Gazy na juh tejto enklávy. Avizovala, že na trasy určené na evakuáciu nebude cieliť v čase od 10.00 do 13.00 h miestneho času (09.00 – 12.00 h SELČ), informovala agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie hovorcu izraelskej armády zverejnené v arabčine na platforme X.

Hovorca v ňom opäť vyzval palestínskych civilistov: „Ak vám záleží na sebe a svojich blízkych, choďte na juh podľa pokynov“. Znova tiež pripomenul, že vodcovia palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, ktoré pred týždňom zaútočilo na Izrael, sa o seba postarali a skryli sa pred útokmi izraelskej armády.

Agentúra DPA pripomenula, že v regióne sa objavili aj správy, že Hamas civilistom bráni v evakuácii do bezpečia. Izrael následne opakovane obvinil islamistickú organizáciu, že svoje vlastné obyvateľstvo zneužíva ako ľudské štíty.

Izrael svoje výzvy na evakuáciu šíri aj letákmi, ktoré rozhadzuje nad Gazou. Izraelská armáda tvrdí, že jej výzvu už uposlúchli tisíce Palestínčanov, ktorí sa presunuli na juh.

Predpokladá sa, že izraelská armáda následne v severnom sektore pásma Gazy podnikne pozemnú operáciu proti radikálnemu hnutiu Hamas, ktoré pred týždňom podniklo prekvapivý vpád na územie Izraela, pričom boli zabité stovky izraelských civilistov i vojakov a ďalšie desiatky boli vzaté do zajatia a zavlečené do pásma Gazy. Nemenovaný hovorca izraelskej armády v sobotu večer ubezpečil, že pozemná ofenzíva sa z humanitárnych dôvodov v nedeľu nezačne.

9:54 Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu dve hodiny pred plánovanou evakuáciou cudzincov z Pásma Gazy zrušilo takéto povolenie z neznámych dôvodov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyhlásil to ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Viaceré médiá predtým informovali, že Spojené štáty, Izrael a Egypt dosiahli dohodu, ktorá umožní cudzím štátnym príslušníkom v Pásme Gazy opustiť tento región. Dohoda stanovila, že cudzinci v Pásme Gazy budú môcť v sobotu popoludní odísť do Egypta cez kontrolný bod v Rafahu.

Lubinec tvrdí, že hraničný priechod v Rafahu je v podstate jediný, ktorý možno použiť na evakuáciu civilného obyvateľstva a občanov cudzích krajín, aby mohli vstúpiť do Egypta. Dve hodiny pred začiatkom evakuácie izraelské ministerstvo zahraničných vecí z neznámych dôvodov oznámilo, že nezaručuje bezpečnosť a toto povolenie ruší. Protestnú nótu údajne plánuje poslať viacero krajín.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás údajne v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Joeom Bidenom vylúčil presun Palestínčanov z Pásma Gazy, a to napriek tomu, že Izrael pripravuje koordinovanú ofenzívu v Pásme Gazy s využitím vzdušných, pozemných a námorných síl.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková podľa webu Deutsche Welle vyhlásila, že militantné hnutie Hamas „zajalo ako rukojemníkov celé obyvateľstvo“ Pásma Gazy. „Hamas sa teraz zabarikáduje za ešte nevinnejšími ľuďmi a používa ich ako štít v Pásme Gazy. Ich tunely, ich sklady zbraní a veliteľské centrá sú zámerne umiestnené v obytných budovách, supermarketoch a univerzitách. Možno aj v nemocniciach,“ povedala Baerbocková.

9:36 Izraelská armáda tvrdí, že zabila veliteľa jednotiek palestínskeho hnutia Hamas, ktorý minulý víkend velil útokom v kibucoch Nirim a Nir Oz na juhu Izraela. Ako v nedeľu s odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády informovala agentúra DPA, Bilál Kidra bol veliteľom elitnej jednotky práporu Chán Júnis pôsobiaceho v rámci brigád Izaddína Kasáma, ktoré sú vojenským krídlom Hamasu.

O život prišiel pri nálete, ktorý sa uskutočnil na základe údajov získaných izraelskou tajnou službou Šin bet a vojenskou rozviedkou.

Tieto cielené operácie izraelskej armády sa konajú v rámci vlny intenzívnych útokov zameraných na predstaviteľov palestínskych radikálnych formácií Hamas a Islamský džihád a vojenskú infraštruktúru vybudovanú v palestínskom pásme Gazy.

Izraelská armáda súčasne informovala, že v noci na nedeľu pri operáciách v pásme Gazy zlikvidovala aj niekoľko ďalších ozbrojencov z hnutia Hamas a Islamského džihádu.

Izraelské jednotky podľa svojho velenia cez noc zasiahli viac ako 100 cieľov, vrátane veliteľských centier Hamasu, vojenských areálov, pričom zničili desiatky raketometov, odpaľovacích staníc protitankových rakiet a pozorovateľských stanovíšť.

9:25 Izraelský minister komunikácií v nedeľu vyhlásil, že sa usiluje o uzavretie miestneho zastúpenia televízie Al-Džazíra. Katarskú spravodajskú stanicu obvinil, že vyzýva na podporu radikálneho hnutia Hamas a izraelských vojakov vystavuje možnému útoku z Pásma Gazy. Informovala o tom agentúra Reuters. Al-Džazíra ani katarská vláda sa k veci zatiaľ nevyjadrili.

Návrh na uzavretie zastúpenia Al-Džazíru preverili izraelskí bezpečnostní predstavitelia a teraz sa ním zaoberajú právni odborníci, uviedol minister Šlomo Karhi. Dodal, že ho počas nedele predloží vláde.

„Je to stanica, ktorá navádza (na podporu Hamasu), je to stanica, ktorá nakrúca vojakov na zhromaždeniach (mimo Pásma Gazy), ktorá štve proti občanom Izraela – propagandistická hlásna trúba,“ povedal Karhi izraelskému armádnemu rozhlasu.

„To, že táto stanica púšťa oznámenie hovorcov Hamasu, je nehorázne,“ dodal. „Dúfam, že s tým dnes skončíme,“ uzavrel. Nie je jasné, či sa posledné konštatovanie týka rokovaní kabinetu, alebo uzavretia zastúpenia katarskej spravodajskej stanice, píše Reuters.

8:30 Izraelské nálety a operácie v palestinskom Pásme Gazy si vyžiadali už 2 329 obetí. Ranených bolo dalších 9 714 Palestínčanov. Údaje podle agentury Reuters a AFP zverejnilo v nedeľu palestínske ministerstvo zdravotníctva. Nie je jasné, aký podiel mŕtvych tvoria islamisti z hnutia Hamás.

7:08 Za posledných 24 hodín v Pásme Gazy pri izraelských útokoch zomrelo 300 ľudí, prevažne detí a žien. Informovala o tom v noci na nedeľu agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske zdravotnícke úrady, podľa ktorých ďalších 800 ľudí utrpelo zranenia. Server BBC News zase napísal, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tvrdo kritizovala izraelskú výzvu na evakuáciu nemocníc na severe Gazy. Pre pacientov sa to podľa WHO môže rovnať rozsudku smrti.

Izrael mohutnými náletmi reaguje na útoky ozbrojencov z radikálneho hnutia Hamas, ktoré si pred týždňom vyžiadali vyše 1300 životov. Rad tiel mŕtvych Izraelčanov nesie podľa Reuters stopy mučenia či znásilnenia. Niektoré mali useknuté ruky, nohy alebo sťatú hlavu.

Jeruzalem v odvete chystá aj pozemnú ofenzívu v Gaze, kde na území menšom ako Praha žije okolo 2,3 milióna Palestínčanov. Vyzval preto viac ako milión z nich, aby opustili severnú časť tohto úzkeho pása pri Stredozemnom mori. Na túto výzvu aj fakt, že Izrael – ktorý na Gazu za prvé dni podľa denníka The New York Times zhodil na 6000 bômb – oblasť odrezal od dodávok jedla a vody, reagoval kriticky rad medzinárodných činiteľov vrátane šéfa OSN Antónia Guterresa, ktorý varoval pred hroziacou katastrofou.

Teraz sa k nemu pridala aj WHO, ktorá kritizovala izraelský „príkaz“ na evakuáciu 22 nemocníc s viac ako 2000 pacientmi. „Nútiť viac ako 2000 pacientov k presunu do južnej Gazy (…) by sa mohlo rovnať rozsudku smrti,“ uviedla v stanovisku. Mnoho pacientov podľa nej potrebuje intenzívnu starostlivosť, vrátane detí v inkubátoroch. WHO vyzvala Izrael, aby „príkaz“ na evakuáciu nemocníc okamžite zrušil.

Taktiež čínsky minister zahraničia Wang I v noci na nedeľu vyjadril presvedčenie, že by Izrael mal počúvať volanie medzinárodnej komunity a zastaviť „kolektívne trestanie“ obyvateľov Gazy. Čína je podľa neho pripravená spolupracovať s ďalšími krajinami v snahe o obnovenie národného práva Palestínčanov.

BBC News priniesla výpoveď tridsaťjedenročného Muhammada, ktorý spolu s manželkou a tromi malými deťmi opustil sever Gazy, no rovnako sa necíti v bezpečí. Posledné tri dni boli podľa neho neopísateľné. „Sme rukojemníkmi oboch strán, Izraela i Hamasu,“ vyslovil svoje presvedčenie. „Nie sme zvieratá, nie sme v zoologickej záhrade, sme ľudia,“ uviedol tiež obyvateľ územia, z ktorého sa jeho obyvatelia nemajú ako dostať.

6:48 Izrael v sobotu neskoro večer letecky zaútočil na letisko v sýrskom meste Aleppo. Podobné útoky na letiská v mestách Damask a Aleppo sa odohrali vo štvrtok. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá získala informácie od sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom vo Veľkej Británii.

„Izraelský letecký útok prichádzajúci od mora zasiahol letisko Aleppo,“ povedal agentúre AFP riaditeľ centra Rámí Abdal Rahman. Útok potvrdili aj sýrske štátne médiá.

Vo štvrtok izraelské nálety vyradili z prevádzky dve hlavné sýrske letiská Damask a Aleppo, čo bol prvý takýto úder od útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael minulý víkend, ktorý mal za následok masívnu odvetu izraelskej armády. Sobotné útoky zasiahli letisko "hodiny po tom, ako sa vrátilo do prevádzky, čím ho opäť vyradili z činnosti,“ uviedlo centrum.

Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 Izrael pravidelne uskutočňuje nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. K takýmto akciám sa však priznáva len výnimočne a zvyčajne sa k nim vôbec nevyjadruje. Izraelské vedenie však opakovane deklarovalo, že sa pokúša zabrániť Iránu a jeho spojeneckým silám, aby v Sýrii získali vojenský vplyv.

Irán, ktorý podporuje hnutie Hamas, privítal jeho prekvapivý vpád na izraelské územie, ale trvá na tom, že sa na ňom nepodieľa.

6:35 Irán v sobotu večer varoval Izrael, že ak okamžite neprestane s bojovými akciami v Pásme Gazy, môže sa situácia vymknúť kontrole. Informovala o tom agentúra Reuters. Spravodajský server ABC News zase uviedol, že Spojené štáty do východného Stredomoria pošlú ďalšiu lietadlovú loď; a to práve ako varovanie Iránu.

„Ak nebudú vojnové zločiny a genocída zo strany izraelského apartheidu okamžite zastavené, môže sa situácia vymknúť kontrole a mať ďalekosiahle následky,“ uviedlo na sieti X iránske zastúpenie pri OSN k situácii v Pásme Gazy, ktoré čelí mohutnej odvete Izraela po masakroch ozbrojencov Hamasu.

Teherán patrí k blízkym spojencom radikálneho Hamasu a tiež libanonského hnutia Hizballáh. Panujú preto obavy, že by sa konflikt mohol rozšíriť aj do ďalších oblastí Blízkeho východu. Hizballáh v posledných dňoch už niekoľkokrát Izrael ostreľoval, na čo prišla rovnaká reakcia zo strany Izraela. Hamas v noci na dnnedeľues uviedol, že traja jeho ozbrojenci prišli v sobotu život, keď sa z Libanonu pokúsili preniknúť do Izraela.

Aj obavy z rozšírenia bojov boli jedným z dôvodov, prečo USA, ktoré pri útoku Hamasu prišli o 29 občanov, k Izraelu vyslali lietadlovú loď USS Ford. Teraz sa do oblasti presunie tiež lietadlová loď USS Eisenhower spolu so sprievodnými plavidlami.

Keď v stredu o presune prvej lietadlovej lode hovoril americký prezident Joe Biden, spojil to s varovaním Iránu, aby bol v súčasnej situácii okolo Izraela opatrný. Vyslanie ďalšieho takéhoto plavidla podľa ABC News tento odkaz ešte podčiarkne.

Blízkosť iránskeho režimu a Hamasu je zrejmá aj zo sobotňajšej schôdzky iránskeho ministra zahraničia Hosejna Amírabdolláhjána s vodcom Hamasu Ismáílom Haníjom v Katare, na ktorej sa zhodli na tom, že budú pokračovať v spolupráci. Amírabdolláhján podľa Reuters útok Hamasu na Izrael, pri ktorom zomrelo na 1300 ľudí, ocenil ako „historické víťazstvo“.

6:30 Izrael chce v najbližších dňoch do Pásma Gazy vyslať desaťtisíce vojakov s cieľom dobyť mesto Gaza a zničiť tunajšie vedenie Hamasu, napísal server denníka The New York Times (NYT) s odvolaním sa na trojicu vysokopostavených činiteľov izraelskej armády. Uviedol tiež, že invázia úzkeho pobrežného pásu, kde žije 2,3 milióna Palestínčanov, sa mala začať už tento víkend, ale aj kvôli počasiu bola o pár dní odložená.

Izraelská armáda dala už skôr oficiálne najavo, že jej hlavným cieľom je zničiť politické a vojenské vedenie Hamasu, teda radikálnej palestínskej organizácie, ktorá Pásmo Gazy kontroluje a je zodpovedná za krvavé útoky na Izrael z minulého víkendu, pri ktorých prišlo o život na 1300 ľudí, väčšinou civilistov.

Chystaná operácia bude zrejme najväčším izraelským pozemným zásahom od invázie Libanonu v roku 2006. Bude tiež prvou od roku 2008, pri ktorej sa Izrael pokúsi aspoň na istý čas získať kontrolu nad časťou Gazy.

Ako poznamenáva NYT, vojenský zásah so sebou nesie riziko mesiace trvajúcich krvavých bojov na silne zastavanom území aj v tuneloch pod ním. Očakáva sa, že na stretnutie s izraelskou armádou môžu byť v Gaze a stovkách kilometrov tunelov pod ňou pripravené desaťtisíce ozbrojencov Hamasu. Izraelské vojenské vedenie počíta s tým, že sa budú snažiť zastaviť postup Izraelčanov útokmi zo zálohy, bombami nastraženými pozdĺž ciest alebo výbuchmi v tuneloch, keď nad nimi budú vojaci.

Zatiaľ podľa NYT nie je jasné, čo chce Izrael robiť s mestom Gaza v prípade, že ho dobehne. Mesto je najväčším v rovnomennom páse na pobreží Stredozemného mora a patrí k hlavným baštám Hamasu.

Aby sa izraelským vojakom postupovalo lepšie, uvoľnila armáda pravidlá nasadenia tak, aby mohli ľahšie útočiť na podozrivých. Kvôli rozsiahlemu poničeniu budov v Gaze po izraelských náletoch tiež komandá v posledných dňoch podstúpili doplnkový tréning, aby boli pripravené na boj v takomto prostredí.

Invázia sa pôvodne mala uskutočniť cez víkend, no čiastočne aj pre nepriaznivé počasie bola o pár dní odložená, pretože mraky nad Gazou by skomplikovali situáciu izraelským pilotom a operátorom dronov pri snahe kryť pozemným silám chrbát.