Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, zjavne znepokojený, osobne navštívil tento týždeň ministrov obrany NATO v Bruseli, pretože sa obával, že vojna medzi Izraelom a Hamasom – a potreba zbraní – odvedie pozornosť od dlhého a krvavého boja Ukrajiny proti ruskej invázii, pripomína New York Times.
Americkí predstavitelia a činitelia NATO ubezpečili Zelenského o podpore a prisľúbili ďalšie dve miliardy dolárov okamžitej vojenskej pomoci. Ale ešte predtým, ako sa začala vojna na Blízkom východe, v Európe, sledujúc Washington, zavládol silný pocit, že svet dosiahol „ukrajinský vrchol“ – že podpora Kyjevu v boji proti ruskej invázii už nikdy nebude taká vysoká, ako bola pred niekoľkými mesiacmi, uviedol americký denník.
Čítajte viac Solidarita s Ukrajinou v Poľsku slabne, pomoc však bude pokračovať
Nová kandidatúra bývalého prezidenta Donalda Trumpa v súboji o Biely dom otriasa dôverou, že Washington bude pokračovať v rozsiahlej podpore Ukrajiny. Európania však tvrdia, že obavy ešte väčšie ako v prípade Trumpa sa týkajú sa veľkej časti jeho Republikánskej strany, ktorá urobila zo znižovania podpory Ukrajine lakmusový test konzervatívnej dôveryhodnosti.
Aj v Európe je Ukrajina čoraz viac rozdeľujúcim problémom. Voliči na Slovensku dopriali víťazstvo Robertovi Ficovi, bývalému premiérovi naklonenému Rusku, píše The New York Times. Zlostná predvolebná kampaň v Poľsku, u jedného z najvernejších spojencov Ukrajiny, ešte zvýraznila napätie medzi Varšavou a Kyjevom. Krajná pravica, ktorá je proti napomáhaniu vojnovému úsiliu Ukrajiny, vzrástla v Nemecku, kde sa kancelár Olaf Scholz snaží získať voličov pre svoje výzvy na silnejšiu armádu.
„Som pesimistická,“ povedala Jelysaweta Jasková, ukrajinská poslankyňa, ktorá je členkou výboru pre zahraničné veci. „Teraz je veľa otázok – výroba zbraní, bezpečnostná infraštruktúra, ekonomická pomoc, budúcnosť NATO,“ povedala, ale poznamenala, že odpovede na tieto otázky majú časový harmonogram najmenej päť rokov.
„Bojujeme už 600 dní,“ dodala, „a nevidím líderstvo a plánovanie, ktoré sú potrebné na prijatie skutočných opatrení – nielen vyhlásení – na podporu Ukrajiny.“
Ešte deprimujúcejší je spôsob, akým sa v domácich politikách jednotlivých krajín „inštrumentalizuje Ukrajina“, povedala Jasková na nedávnom bezpečnostnom fóre vo Varšave. „Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ľudia stále podporujú Ukrajinu,“ povedala, „ale politici začínajú používať Ukrajinu ako tému na vzájomný súboj a Ukrajina sa stáva obeťou,“ uviedla podľa New York Times. „Mám obavy,“ uviedla. „Nepáči sa mi, keď sa moja krajina používa ako nástroj.“
Zdá sa, že predchádzajúca podpora oboch strán pre Ukrajinu v Spojených štátoch už neplatí. „Už existuje menší odpor voči protiukrajinským veciam,“ povedal Toomas Hendrik Ilves, bývalý prezident Estónska, pričom spomenul republikánske pravicové krídlo a vplyvné hlasy ako Elon Musk. „Je to nebezpečné,“ dodal.
Ak by Washington prerušil svoju pomoc Ukrajine a rozhodol by sa, že za tú cenu to nestojí, najvyšší európski predstavitelia vrátane šéfa zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Josepa Borrella otvorene priznávajú, že Európa nemôže túto medzeru vyplniť.
New York Times ďalej píše, že ešte pred vypuknutím nepriateľských akcií na Blízkom východe vysoký predstaviteľ NATO povedal, že nálada na Ukrajine je pochmúrna. Napriek tomu úradník povedal, že Európania míňajú viac na armádu a očakával, že Kongres bude pokračovať v pomoci Ukrajine, aj keď nie v predtým ohlásenej výške 43 miliárd dolárov.
Malcolm Chalmers, zástupca riaditeľa Royal United Services Institute, inštitúcie pre výskum obrany so sídlom v Londýne, povedal, že kľúčovou otázkou je teraz ukrajinská vôľa a zdroje v situácii, keď sa vojna zmenila na opotrebovávaciu. „V skutočnosti to už nie je o nás, je to o nich,“ povedal.„Problémom je ukrajinská odolnosť,“ dodal podľa New York Times.
Ukrajinci potichu pripúšťajú, že majú problémy s morálkou, keď vojna pokračuje, ale nevidia inú možnosť, ako naďalej bojovať, nech sa na Západe stane čokoľvek.
Zostáva tiež zmätok v súvislosti s hocijakým iným konečným cieľom, než tým, ktorý predpokladá, že Ukrajina vytlačí všetky ruské jednotky zo suverénnej Ukrajiny, alebo o akejkoľvek jasnej ceste k rokovaniam s Ruskom, ktoré nejaví záujem o rozhovory.
Ako povedal Gabrielius Landsbergis, minister zahraničných vecí Litvy na varšavskom bezpečnostnom fóre, mantra „ako dlho to trvá“ nedokáže definovať ani „to“, nieto ešte „dlho“. Pre neho by „to“ malo znamenať vyhnanie inváznych Rusov z celej Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý Moskva v roku 2014 ilegálne anektovala. Iní európski úradníci to však aspoň v súkromí považujú za veľmi nepravdepodobné, uviedol tiež New York Times.