Hamas sa pripravoval minimálne rok. Chce vymeniť rukojemníkov za tisíce Palestínčanov

Čítajte viac O spustení invázie do Gazy rozhodne politické vedenie, tvrdí izraelská armáda

23:30 Palestínske islamistické hnutie Hamas chce výmenou za prepustenie rukojemníkov odvlečených pred vyše týždňom do Pásma Gazy, aby Izrael oslobodil 6000 palestínskych väzňov a väzenkýň. Podľa telegramového účtu Hamasu to povedal bývalý líder skupiny Chálid Mišál, informovala agentúra Reuters. Ozbrojenci z palestínskeho hnutia Hamas, ktorí 7. októbra vykonali rozsiahly pozemný a raketový útok na juh Izraela, podľa izraelských úradov uniesli pri tejto akcii do Pásma Gazy najmenej 199 ľudí ako rukojemníkov, vrátane žien detí a seniorov. Ozbrojené krídlo Hamasu teraz hovorí o 200 až 250 izraelských rukojemníkoch. Ich zdravotný stav je nejasný.

Hovorca ozbrojeného krídla Hamasu podľa agentúry Reuters tiež vyhlásil, že Hamas má okrem Izraelčanov aj zajatcov iných národností. Tí sú podľa neho „hostia“ a budú prepustení, keď to okolnosti budú umožňovať. Podľa agentúry AFP hovorca tiež povedal, že sa Hamas nebojí očakávanej izraelskej pozemnej operácie a že je na ňu pripravený.

Hamas podľa Mišála zadržiava aj niekoľko vysokopostavených príslušníkov izraelskej armády z divízie pôsobiacej pri hranici s Pásmom Gazy.

Večer Hamas zverejnil prvé video jednej z rukojemníkov. Na záberoch je 21-ročná žena, ktorá sa predstavuje ako Mia Šamová. „Práve teraz som v Gaze. V sobotu skoro ráno som sa vracala z večierka v oblasti Sderotu. Utrpela som vážne zranenie ruky. Priviezli ma do Gazy a odviezli ma do nemocnice, kde ma tri hodiny operovali. Starajú sa o mňa, dávajú mi lieky,“ povedala. „Prosím len, aby ste ma čo najskôr vzali domov k mojej rodine, rodičom, súrodencom. Prosím, dostaňte ma odtiaľto čo najrýchlejšie,“ dodala. Podľa webu The Times of Israel sa dievčina zúčastnila hudobného festivalu pri kibuci Reim, kde ozbrojenci z Hamasu zabili približne 260 ľudí. Rodina dievčaťa po zverejnení videa podľa izraelských médií uviedla, že má radosť, že je Mia nažive.

Hovorca izraelskej armády na tlačovej konferencii uviedol, že Izrael nevykoná útok, ktorý by ohrozil zajatých občanov. Minulý týždeň agentúra Reuters s odvolaním sa na informovaný zdroj napísala, že sa Katar snaží sprostredkovať rokovania o výmene zajatých izraelských žien a detí za 36 palestínskych žien a detí v izraelských väzniciach.

18:35 Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoril so svojimi náprotivkami zo Sýrie, Iránu, Sýrie, Egypta a Palestíny Bašárom Asadom, Ebráhímom Raísím, Abdalom Fattáhom Sisím a Mahmúdom Abbásom o eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu a o vyhrotenej humanitárnej situácii v Pásme Gazy, oznámili ruské médiá s odvolaním sa na Kremeľ. Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská pred 600 dňami rozpútali vojnu proti Ukrajine s tisíckami civilných obetí, zdôraznil podľa agentúry Reuters neprijateľnosť „násilia proti civilistom“.

Počas všetkých rozhovorov bola hlavná pozornosť venovaná prudkému vyostreniu palestínsko-izraelského konfliktu, uviedol Kremeľ podľa agentúry RIA Novosti.

Putin vyjadril „krajné znepokojenie nad rozsiahlou eskaláciou bojových akcií, sprevádzaných katastrofálnym rastom počtu obetí medzi civilnými obyvateľmi a prehlbujúcou sa humanitárnou krízou v Pásme Gazy“, dodal Kremeľ podľa agentúry AFP.

Kremeľ podľa agentúry TASS tiež uviedol, že v telefonátoch „zazneli vážne obavy, že konflikt pravdepodobne prerastie do regionálnej vojny“.

Putin tiež vypočul svojich náprotivkov, zdôrazňujúc vyhrotenosť humanitárnej situácie v Pásme Gazy a nutnosť zrušiť (izraelskú) blokádu, aby do Gazy mohli byť bezodkladne dodané lieky, potraviny a ďalší životne nevyhnutný tovar.

Ruský prezident minulý piatok varoval pred pozemnou operáciou Izraela v Pásme Gazy, ktorá by si podľa neho vyžiadala „úplne neprijateľné“ straty medzi civilistami. Na summite postsovietskych štátov v Biškeku podľa tlačových agentúr Putin vyhlásil, že Izrael sa stal terčom bezprecedentne krutého útoku a má právo na sebaobranu. Konflikt by však podľa neho mal byť vyriešený mierovými prostriedkami a vytvorením palestínskeho štátu.

16:50 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu varoval militantné hnutie Hizballáh v Libanone a jeho podporovateľov v Iráne, že zaplatia vysokú cenu, ak sa zapoja do vojny Izraela proti palestínskemu hnutiu Hamas.

„Neskúšajte nás na severe. Nerobte chybu minulosti. Dnes bude cena, ktorú zaplatíte, oveľa vyššia,“ vystríhal Netanjahu v parlamente odkazujúc na vojnu s Hizballáhom v roku 2006.

Izrael sa s očakávanou pozemnou inváziou do Pásma Gazy pripravuje na potenciálne otvorenie nového frontu na jeho severnej hranici s Libanonom. Tam sa opakovane ostreľuje s Hizballáhom. Armáda nariadila obyvateľom 28 izraelských obcí blízko hranice, aby sa evakuovali.

16:45 Latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa je ochotný vymeniť sa za izraelské deti, ktoré komandá palestínskeho hnutia Hamas zajali a zavliekli do pásma Gazy.

Počas videokonferencie s novinármi v Taliansku Pizzaballa vyjadril pripravenosť vymeniť sa za zadržiavané deti, na „čokoľvek, ak to môže viesť k slobode a návrtu detí domov“.

Dosiahnuť prepustenie rukojemníkov označil za prvoradú úlohu, ktorú treba urobiť. Dodal, že inak eskaláciu nebude možné zastaviť.

16:35 Sirény varujúce pred vzdušným útokom sa v pondelok popoludní rozozvučali v izraelskom Jeruzaleme. V meste bolo počuť niekoľko výbuchov, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na svojich spravodajcov.

Aktiváciu poplašných sirén, pričom nielen v Jeruzaleme, ale aj v Tel Avive, potvrdila i izraelská armáda. Bezprostredné správy o zraneniach alebo škodách nateraz nie sú k dispozícii, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).

TOI dodal, že z palestínskeho Pásma Gazy boli smerom na dve najväčšie izraelské mestá vypálené rakety dlhého doletu. Podľa TOI ide možno o najintenzívnejšie ostreľovanie od 7. októbra.

Poplach prerušil zasadnutie izraelského parlamentu – Knesetu -, ktorý sa zišiel na úvodnej schôdzi zimného zasadnutia. Zákonodarcovia i ďalšie osoby sa museli zo zasadacej sály presunúť do bombového krytu. Schôdza parlamentu bola prerušená.

Podľa TOI sa poslancom predtým prihovoril izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého si Izrael začal brať ponaučenie zo zlyhaní, ktoré 7. októbra viedli k infiltrácii kománd palestínskeho hnutia Hamas na územie Izraela.

„Príčiny katastrofy, ku ktorej došlo, budú vyšetrené… a začali sme vyvodzovať závery,“ vyhlásil Netanjahu.

16:15 Obyvatelia Pásma Gazy musia mať podľa Francúzska možnosť odísť. Vyhlásila to v pondelok francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová na návšteve Egypta, kam pricestovala po nedeľnajších rokovaniach v Izraeli.

Ministerka obvinila palestínske militantné hnutie Hamas z toho, že nechce dovoliť odchod obyvateľov Gazy a označila to za „neakceptovateľné". Zároveň sa vyslovila za zmiernenie blokády Pásma Gazy, aby sa tam mohla dostať humanitárna pomoc. „Táto blokáda nerešpektuje humanitárne právo," povedala. „Musí sa povoliť vstup humanitárnej pomoci do Gazy, pretože je neprijateľné nechať ženy, mužov a deti, ktoré nie sú zodpovedné za zločiny Hamasu, takto trpieť," vyjadrila sa šéfka francúzskej diplomacie.

Colonnová zopakovala obavy Francúzska, že by sa vojna medzi Izraelom a Hamasom mohla rozšíriť do iných častí regiónu, a varovala, že „situácia je vážna, dokonca nebezpečná". Ministerka má ešte v priebehu pondelka na programe rokovania s predstaviteľmi Libanonu.

16:05 V súčasnom konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi je potrebné sa vyhnúť krokom, ktoré by viedli k ďalšiemu rastu napätia. Podľa tureckej agentúry Anadolu to v telefonáte s iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu je podľa Erdogana zásadné pre dosiahnutie mieru v regióne. O situácii na Blízkom východe dnes Erdogan hovoril tiež s britským premiérom Rishim Sunakom.

Erdogan podľa oznámenia kancelárie tureckého prezidenta Raísímu povedal, že čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu je zásadné pre mier v regióne a vo svete. Turecko podľa Erdogana vyvíja intenzívne úsilie, aby dopravilo humanitárnu pomoc do Pásma Gazy. Prvé lietadlo s tureckou pomocou pristálo v Egypte na konci minulého týždňa.

Čítajte aj Erdogan: Mier príde len so vznikom nezávislej Palestíny s Jeruzalemom ako hlavným mestom

Irán patrí medzi kľúčových spojencov palestínskeho hnutia Hamas aj libanonského hnutia Hizballáh, ktoré pôsobí na juhu Libanonu pri hraniciach s Izraelom. V súvislosti s dnešným telefonátom turecké médiá pripomínajú nedeľný výrok iránskeho ministra zahraničia Hosejna Amírabdolláhjána, podľa ktorého hrozí eskalácia konfliktu, ak Izrael neukončí agresiu proti Palestínčanom. V nedeľu iránska misia pri OSN uviedla, že sa iránske vojská do konfliktu nezapoja, ak Izrael nezaútočí na Irán, iránske záujmy a na iránskych občanov.

15:40 Rusko v pondelok opätovne vyzvalo na prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

„V súčasnej situácii je najdôležitejšie okamžite zastaviť paľbu a začať proces politického urovnania,“ citovala agentúra Interfax poradcu Kremľa Jurija Ušakova.

Ušakov zároveň potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin bude počas pondelka telefonovať s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom, ako aj egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

Šéf Kremľa vopred hovoril aj so sýrskym kolegom Bašárom Asadom a iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím.

Moskva, ktorá vedie útočnú inváziu proti susednej Ukrajine už takmer 20 mesiacov, odsúdila násilie voči Židom aj Palestínčanom, no ruský prezident Putin opakovane kritizuje Spojené štáty za ich chybný prístup k záležitosti, ktorý podľa neho ignoroval vznik nezávislého štátu pre Palestínčanov.

15:35 Libanonská militantná skupina Hizballáh v pondelok oznámila, že začala s ničením sledovacích kamier na niekoľkých stanovištiach izraelskej armády pozdĺž hranice. Deje sa tak v čase zvýšeného napätia v súvislosti s vojnou medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, ktorá sa začala 7. októbra.

Armáda Hizballáhu zverejnila video, na ktorom ostreľovači strieľajú a ničia bezpečnostné kamery umiestnené na piatich bodoch pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice vrátane jedného neďaleko izraelského mesta Metula. Zdá sa, že militantná skupina chce zabrániť izraelskej armáde v monitorovaní pohybov na libanonskej strane hranice po dňoch streľby, ktorá si vyžiadala najmenej sedem mŕtvych vrátane štyroch bojovníkov Hizballáhu na libanonskej strane.

Existujú obavy, že silný Iránom podporovaný Hizballáh by sa mohol zapojiť do vojny s Izraelom. Začiatkom tohto mesiaca americký prezident Joe Biden varoval ostatných „hráčov“ na Blízkom východe, aby sa do konfliktu nepripájali, vyslal do regiónu americké vojnové lode a prisľúbil plnú podporu Izraelu.

Čítajte aj Irán, Izrael, Rusko... Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?

15:25 Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok vyhlásilo, že hnutie Hamas je pripravené prepustiť takmer 200 zadržiavaných zajatcov, ak Izrael zastaví nálety na pásmo Gazy. Vyhlásil to počas tlačovej konferencie hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání. Hnutie Hamas to však popiera, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Irán patrí k hlavným sponzorom palestínskeho militantného hnutia Hamas.

„(Predstavitelia Hamasu) vyhlásili, že sú pripravení podniknúť kroky potrebné na prepustenie zajatcov a civilistov zadržiavaných ich jednotkami. Podľa nich si to však vyžaduje prípravu, ktorú nemožno vykonať počas každodenného bombardovania rôznych častí Pásma Gazy zo strany sionistov,“ povedal Kanání.

Čítajte aj Hamas vyhral bitku a prehrá vojnu. Napriek tomu je to pre teroristov obrovský úspech, tvrdí expertka

Hamas vyhlásil, že zajatcov vymení za tisíce Palestínčanov, ktorých zadržiava Izrael. Podobné výmeny už prebehli aj v minulosti.

15:00 Ozbrojenci z palestínskeho hnutia Hamas, ktorí 7. októbra napadli Izrael, zrejme počítali s tým, že sa niektorým z nich podarí v Izraeli zostať dlhšie, a pripravovali sa na niekoľkotýždňové boje. Napísal to dnes izraelský spravodajský server Ynet, podľa ktorého to vyplýva okrem iného z veľkého množstva zbraní, ktoré sa našli u tých, čo izraelská armáda zneškodnila. Ozbrojenci z Hamasu mali podľa serveru Ynet pri sebe tiež množstvo sušeného jedla a napríklad aj veľmi moderné balíčky prvej pomoci.

„Videli sme teroristov, ktorých sme zabili krátko pred tým, ako sa stačili odpáliť, alebo teroristov v domoch, ktorých obsadili,“ opísal dôstojník, ktorého server Ynet označil len ako podplukovník G. Ten tiež uviedol, že ho zaskočilo množstvo zbraní, ktoré ozbrojenci z Hamasu pri sebe mali. Podľa neho bola veľká časť z nich vyrobená v Pásme Gazy, v arzenále ale boli aj ručné granáty rôznych typov z Ruska či Severnej Kórey.

Okrem zbraní našla izraelská armáda u ozbrojencov z Hamasu, ktorí zmasakrovali stovky civilistov vo viacerých kibucoch v izraelskom pohraničí, tiež presné plány a mapy. Z nich podľa denníka The New York Times (NYT) vyplynulo, že rozsiahly útok Hamas plánoval najmenej od októbra 2022, čo bol dátum na jednom z nájdených plánoviek.

Podľa NYT z nájdených dokumentov, videí útoku zo sociálnych sietí a rozhovorov s bezpečnostnými činiteľmi vyplýva, že Hamas mal veľmi dobré informácie o tom, ako funguje izraelská armáda a jej kontrolné jednotky okolo Pásma Gazy. Vedel tiež, ako dlho asi potrvá, kým k hranici dorazia posily. Podľa miestnych médií v niektorých kibucoch ľudia čakali aj šesť až osem hodín, kým im armáda prišla na pomoc.

Komando Hamasu bolo podľa NYT tiež veľmi dobre zorganizované a rozdelené na jednotlivé skupiny, z ktorých každá mala špecifickú úlohu. Najprv s pomocou dronov jedna z nich vyradila z prevádzky kľúčové kontrolné veže pozdĺž hranice s Pásmom Gazy, a vytvorila tak slepé miesta na hraničné múry s radom kamier a senzorov, ktorú izraelská vláda označovala za „šikovný plot“. Potom ďalšia skupina s výbušninami a buldozérmi prerazila tento niekoľko metrov vysoký plot s ostnatými drôtmi, čo umožnilo stovkám útočníkov preniknúť na izraelské územie.

Čítajte aj Izrael priznal chyby tajných služieb, ktoré nedokázali predvídať útok

14:10 Zástupca generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths v pondelok uviedol, že mieri na Blízky východ na vyjednávania o dodávkach humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Griffiths uviedol, že jeho kancelária vedie „hlbokú diskusiu“ s Izraelom, Egyptom a inými krajinami. Významnú úlohu má podľa kancelárie aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ktorý v uplynulých dňoch navštívil niekoľko krajín Blízkeho východu.

„Sám by som mal ísť zajtra (v utorok) do tohto regiónu v snahe pomôcť pri rokovaniach… a aby som preukázal solidaritu s mimoriadnou odvahou tisícov humanitárnych pracovníkov, ktorí zostali … a pomáhajú ľudom v Pásme Gazy a na Západnom brehu,“ uviedol Griffiths vo vyhlásení.

Čítajte aj Experti OSN odsúdili útoky Hamasu, odvetu Izraela nazvali kolektívnym trestom. NATO sa snaží krotiť Tel Aviv

Griffiths vyjadril nádej, že v pondelok zaznejú dobré správy o preprave humanitárnej pomoci cez hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy. Je zatvorený od utorka, keď bol na palestínskej strane pri izraelských leteckých útokoch zničený terminál. Otvorenie priechodu by umožnilo aspoň čiastočnú evakuáciu ľudí z Pásma Gazy do Egypta a príchod humanitárnej pomoci opačným smerom.

13:30 Šéf Ligy arabských štátov (LAŠ) Ahmad Abúl Ghajt v pondelok vyzval na okamžité ukončenie vojenských operácií v Pásme Gazy a vytvorenie bezpečných koridorov do tejto chudobnej palestínskej enklávy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Žiadame okamžité ukončenie vojenských operácií a otvorenie bezpečných koridorov na umožnenie dodávok pomoci miestnemu obyvateľstvu,“ povedal generálny tajomník Ghajt na stretnutí s arabskými ministrami spravodlivosti v irackej metropole Bagdad.

13:13 V pásme Gazy je stále 15 maďarských občanov. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí je v neustálom kontakte s Maďarmi, ktorí tam uviazli, uviedol v pondelok pre server hvg.hu hovorca rezortu Máté Paczolay, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Napriek extrémnej situácii je podľa slov hovorcu táto skupina Maďarov v poriadku, no z bezpečnostných príčin museli v uplynulých dňoch niekoľkokrát zmeniť miesto svojho pobytu.

„Tamojšie veľvyslanectvá neustále zisťujú možnosti evakuácie a v záujme záchrany Maďarov konzultujú so všetkými relevantnými medzinárodnými partnermi,“ dodal Paczolay.

12:40 Pri izraelskom bombardovaní palestínskeho Pásma Gazy zomrelo tiež 11 palestínskych novinárov, informovala dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na združenie palestínskych novinárov. Americká mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ) v nedeľu uviedla, že má informácie najmenej o 12 mŕtvych, dvoch nezvestných a ôsmich zranených žurnalistoch v súvislosti s vojnou Izraela proti palestínskemu hnutiu Hamas, ktorú zažehl 7. októbra Hamas rozsiahlym útokom na Izrael.

Už 10. októbra agentúra AFP s odvolaním sa na palestínsky zväz novinárov informovala o smrti troch palestínskych novinárov pri izraelskom nálete na obytnú budovu blízko rybárskeho prístavu v Gaze. Podľa CPJ zomrel okrem iného 11. októbra fotožurnalista na voľnej nohe Muhammad abú Matar pri izraelskom útoku na mesto Rafáh na juhu Pásma Gazy.

Jednu obeť a niekoľko zranených z radov novinárov si vyžiadalo izraelské ostreľovanie juhu Libanonu, odkiaľ na Izrael útočia ozbrojenci z hnutia Hizballáh. Pri tejto akcii zomrel kameraman agentúry Reuters Íssám Abdalláh a ďalších šesť ľudí bolo zranených, vrátane reportérky a kameramana televízie Al-Džazíra a dvoch ďalších pracovníkov Reuters.

Medzi zabitými palestínskymi novinármi je podľa CPJ aj žurnalista, ktorý pracoval pre stanicu Al-Aksá spriaznenú s Hamasom.

Čítajte aj Izrael rozdrví Hamas, každý jeho člen je mŕtvy muž, vyhlásil Netanjahu

12:30 Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok vyzval na prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. O situácii na Blízkom východe diskutoval v Pekingu so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

„Bezpečnostná rada OSN musí konať a hlavné mocnosti by mali zohrávať aktívnu úlohu,“ povedal počas stretnutia. Podľa jeho slov je na zabránenie ďalšej humanitárnej katastrofy „nevyhnutné prímerie, aby sa obe strany vrátili k rokovaciemu stolu“.

Rusko a Čína ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN tvrdia, že jadrom konfliktu v Izraeli je nedostatok spravodlivosti pre Palestínčanov, píše Reuters.

11:55 Americký minister zahraničia Antony Blinken sa dnes vrátil do Izraela, kde bol kvôli vojne Izraela s palestínskym hnutím Hamas už minulý štvrtok. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Šéf americkej diplomacie v predchádzajúcich dňoch o kríze v Izraeli rokoval vo viacerých arabských krajinách. Vojna Izraela s Hamásom totiž podľa niektorých komentátorov hrozí prerásť vo väčší regionálny konflikt. Napätie sa už zvýšilo na severe Izraela, kde zosilnela aktivita libanonského hnutia Hizballáh, spriazneného s Hamasom a s Iránom.

Blinken priletel do Tel Avivu a ešte dnes má v Jeruzaleme rokovať s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Izraelské médiá dnes informovali, že o 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) má v Tel Avive zasadať izraelský bezpečnostný kabinet. Od víkendu sa množia špekulácie, že sa schyľuje k pozemnej operácii izraelskej armády v Pásme Gazy. To Izrael od 7. októbra masívne bombarduje v odvete za rozsiahly útok na Izrael, ktorý vykonalo palestínske hnutie Hamas, ktoré v Gaze od roku 2007 vládne.

Blinken v uplynulých dňoch navštívil okrem iného Saudskú Arábiu, Egypt, Katar, Jordánsko, Bahrajn a Spojené arabské emiráty. USA sa usilujú o to, aby sa do bojov medzi Izraelom a Hamásom nepridali ďalšie subjekty nepriateľské voči židovskému štátu, predovšetkým libanonské hnutie Hizballáh či Irán, ktoré dlhodobo materiálne podporujú hnutie Hamas. Hizballáh už v posledných dňoch tiež z Libanonu vypálil niekoľko rakiet na sever Izraela.

11:40 Nemecký kancelár Olaf Scholz plánuje návštevu Izraela, aby predstaviteľov židovského štátu osobne ubezpečil o nemeckej podpore. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovali bulvárny denník Bild a tlačová agentúra DPA. Cesta do Izraela, ktorú kancelárstvo zatiaľ oficiálne nepotvrdilo, by sa mohla uskutočniť v utorok. Izrael už minulý týždeň v piatok navštívila spolková ministerka zahraničia Annalena Baerbocková.

Scholz sa dnes v albánskej metropole Tirane zúčastňuje na summite takzvaného Berlínskeho procesu, čo je medzivládna iniciatíva, ktorá vznikla v roku 2014 s cieľom urýchliť integráciu štátov západného Balkánu do Európskej únie. Podľa Bildu by kancelár potom mohol z Albánska odletieť do Izraela. Tento variant ale nepotvrdzuje zmena Scholzovho programu.

11:25 „Nevykonáme útok, ktorý by ohrozil našich ľudí,“ povedal dnes na tlačovej konferencii hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. Dodal, že vláda má veľké úsilie, aby sme zistili, kde sú rukojemníci v Gaze.

Hovorca izraelskej armády dnes tiež na tlačovej konferencii obvinil Irán, že nariadil útoky libanonského hnutia Hizballáh na sever Izraela z juhu Libanonu. „Hizballáh vykonal množstvo útokov, aby rozptýlil naše vojnové úsilie na juhu, dostal k tomu inštrukcie a podporu Iránu,“ dodal Hagari.

10:55 Pakistanský minister zahraničia Džalíl Abbás Džilání označil izraelské bombardovanie palestínskeho Pásma Gazy za genocídu, informovala dnes televízia Al-Džazíra. Izraelská armáda začala masívne ostreľovanie Pásma Gazy a tiež jeho totálnu blokádu po bezprecedentnom útoku hnutia Hamas z Gazy na Izrael zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal vyše 1300 prevažne civilných obetí, vrátane žien a detí. Pri bombardovaní Gazy odvtedy zomrelo na 2750 Palestínčanov, vrátane viac ako siedmich stoviek detí.

„Toto je humanitárna kríza, situácia, ktorú možno prirovnať ku genocíde. V skutočnosti je to genocída, ktorú vedie Izrael proti palestínskemu ľudu,“ povedal Džílání, ktorý označil štát Izrael za agresora. Vyzval tiež izraelskú vládu, aby dodržiavala všetky medzinárodné zákony a rezolúcie OSN o Palestíne, ktoré uznávajú právo Palestínčanov na sebaurčenie.

Pakistan, rovnako ako hnutie Hamas, neuznáva existenciu štátu Izrael a presadzuje návrat území okupovaných Izraelom Palestínčanom v súlade s rezolúciami OSN.

10:50 Ozbrojenci z palestínskeho hnutia Hamas, ktorí 7. októbra vykonali rozsiahly pozemný a vzdušný útok na Izrael, uniesli pri tejto bezprecedentnej akcii do Pásma Gazy 199 ľudí ako rukojemníkov. Server The Times of Israel dnes napísal, že izraelská armáda informovala doteraz rodiny 199 unesených do Pásma Gazy. Medzi rukojemníkmi sú aj deti, ženy a seniori.

Je to vyšší počet, ako sa pôvodne odhadovalo. Doteraz izraelské médiá hovorili o zhruba 150 unesených.

10:30 Izraelský parlament dnes schválil opatrenie, ktoré zmierňuje podmienky na získanie povolenia na držanie zbraní pre Izraelčanov. Informoval o tom denník Haarec. Opatrenie súvisí s vojnou, ktorú vedie Izrael s palestínskym hnutím Hamas od 7. októbra, keď toto radikálne islamistické hnutie napadlo Izrael. Od 7. októbra už bolo v Izraeli podaných 41.000 žiadostí o zbrojný pas.

Opatrenie, ktoré dnes schválil izraelský parlament a ktoré má platiť od utorka, umožní, aby zbrojný preukaz dostal Izraelčan vo veku 21 rokov a starší, ktorý slúžil rok ako vojak alebo absolvoval aspoň dva roky vojenskej služby. V prípade žien stačí rok vojenskej či civilnej služby. Podľa doterajších pravidiel mohol dostať zbrojný preukaz len ten, kto dokončil vojenskú či civilnú službu v armáde. Nový predpis tiež rozširuje podmienky pre držanie zbraní aj pre aktívnych dobrovoľníkov pri polícii či v záchranných zložkách, napísal Haarec.

Nové pravidlá mali podľa pôvodného návrhu platiť rok. Vojnový kabinet, ktorý vznikol minulý týždeň, ich ale schválil ako stále opatrenie.

10:20 Pri izraelských náletoch v pásme Gazy dosiaľ zahynulo šesť vysokých predstaviteľov Hamasu. Ide o príslušníkov politického, ako aj vojenského krídla tohto palestínskeho militantného hnutia, oznámil v pondelok hovorca izraelskej armády. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že zahynuli dvaja velitelia Hamasu, ktorí sa údajne podieľali na masakre spáchanom 7. októbra na juhu Izraela. O život prišiel aj veliteľ zodpovedný za bezpečnosť na juhu pásma Gazy. Dvaja z nich boli zabití počas víkendu.

Pri bombardovaní zahynuli aj minister hospodárstva Hamasu Džavád abú Šamala a Zakarijá abú Maamar, ktorý bol údajne zodpovedný za medzinárodné vzťahy. Podľa izraelskej armády bol zabitý aj veliteľ vzdušných síl v meste Gaza.

Čítajte aj Izraelský premiér Netanjahu navštívil vojakov pri hranici s Gazou. Hovoril o 'ďalšej fáze'

9:53 Izraelské útoky v Pásme Gazy majú od začiatku konfliktu 7. októbra už 2 750 palestínskych obetí, 9 700 ľudí utrpelo zranenia, uvádza najnovšia bilancia tamojšieho ministerstva zdravotníctva, píše agentúra Reuters a izraelské médiá. Nedeľňajšia bilancia bola 2 670 mŕtvych Palestínčanov. Počet izraelských obetí podľa nedeľňajších čísel je najmenej 1 400. Na oboch stranách pravdepodobne tvoria väčšinu obetí civilisti.

9:50 Izraelská armáda nariadila v pondelok evakuáciu obyvateľov z územia pri libanonských hraniciach.

Armáda vo vyhlásení nariadila „realizáciu plánu na evakuáciu obyvateľov severu Izraelu, ktorí žijú v oblasti do dvoch kilometrov od libanonských hraníc“ do štátnych ubytovacích zariadení. Podľa kancelárie izraelského ministra obrany sa nariadenie týka 28 komunít.

Izraelská armáda ešte v nedeľu vyhlásila štvorkilometrovú oblasť od hraníc s Libanonom za zakázanú zónu, pripomína DPA.

Armáda rozhodla o evakuácii obyvateľstva v období stále častejšieho cezhraničného ostreľovania sa medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh. Ostreľovanie zosilnelo po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael spred vyše týždňa, ktorý prerástol v ozbrojený konflikt.

Hizballáh uviedol, že častejšie útoky v pohraničí sú varovaním a nechce vstúpiť do vojny. Situácia na izraelsko-libanonskej hranici však vyvoláva obavy z ďalšej regionálnej eskalácie konfliktu, píše DPA.

9:30 Zásoby pohonných hmôt pre elektrické generátory v nemocniciach v Pásme Gaze pravdepodobne vydržia už len 24 hodín, varoval Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

„Vypnutie záložných generátorov by ohrozilo životy tisícov pacientov,“ uviedol OCHA.

Izrael, ktorý kontroluje takmer všetky hraničné priechody s Pásmom Gazy, vyhlásil pred týždňom jej „úplné obliehanie“ a pre 2,4 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia prerušil dodávky potravín, vody, paliva a elektriny.

Humanitárna pomoc zo zahraničia určená pre palestínskych civilistov je už niekoľko dní zablokovaná v egyptskom guvernoráte Severný Sinaj, kým sa nedosiahne dohoda o jej bezpečnom doručení do Pásma Gazy. Egypt a Pásmo Gazy spája hraničný priechod Rafah.

9:05 Izrael poprel správy o pokoji zbraní na juhu Gazy, píše Reuters.

Izrael podľa dvoch nemenovaných egyptských predstaviteľov citovaných agentúrou Reuters po rokovaní s Egyptom a USA súhlasil, že nebude od dnešných 8.00 h SELČ na niekoľko hodín útočiť na juh Gazy. Čas zodpovedá plánovanému otvoreniu priechodu Rafah do Egypta, kadiaľ by mali mať možnosť Gazu opustiť cudzinci, a na druhú stranu by mohla prúdiť humanitárna pomoc. Informáciu však čoskoro poprela kancelária premiéra Benjamina Netanjahua. „Teraz neplatí žiadne prímerie a humanitárna pomoc v Gaze výmenou za odchod cudzincov,“ uvádza sa podľa Reuters vo vyhlásení kancelárie predsedu vlády.

8:45 Americký prezident Joe Biden zvažuje, že by v nasledujúcich dňoch navštívil Izrael, uviedli v nedeľu večer miestneho času americké médiá.

Spojené štáty a Izrael v súčasnosti rokujú o skorej Bidenovej návšteve, uviedli s odvolaním sa na zdroje z oboch krajín viaceré médiá vrátane televízie CNN.

Biden v sobotu telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom i palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Podľa spravodajského portálu Axios Netanjahu pozval šéfa Bieleho domu na návštevu Izraela. V tejto veci však ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, upozorňuje DPA.

„Nemám nijakú novú cestu, ktorú by sme oznámili,“ reagovala na správy hovorkyňa americkej Rady pre národnú bezpečnosť (NSC) Adrienne Watsonová.

8:05 Radikálne palestínske hnutie Hamas musí byť úplne zničené, ale zároveň musí existovať cesta k vzniku palestínskeho štátu, je presvedčený americký prezident Joe Biden. V rozhovore s televíziou CBS News tiež vyjadril názor, že Izrael bude pri operáciách v Pásme Gazy postupovať v súlade s vojnovými pravidlami. Nebezpečenstvo terorizmu v USA podľa neho pre konflikt na Blízkom východe stúplo.

„Áno, myslím si to,“ odpovedal Biden na otázku, či si myslí, že Hamas, ktorý stál za masakrami v Izraeli zo 7. októbra, musí byť kompletne zničený. „Ale musí existovať palestínska samospráva. Musí existovať cesta k palestínskemu štátu,“ poznamenal Biden.

Pred očakávaným pozemným útokom Izraela na Pásmo Gazy, odkiaľ Hamas zaútočil, vyslovil presvedčenie, že ak by sa Izrael rozhodol tento úzky pobrežný pás okupovať, bola by to veľká chyba. Zároveň by bol za humanitárny koridor, ktorý by aspoň časti z 2,3 milióna obyvateľov Gazy umožnil dostať sa preč.

Osemdesiatročný politik dal ďalej najavo, že nie je potrebné, aby Spojené štáty na Blízky východ vysielali svojich vojakov, pretože Izrael má jednu z najlepších armád. Zároveň však ubezpečil, že USA Izraelu poskytnú všetko, čo bude potrebovať.

Znova tiež varoval Irán, aby situáciu neeskaloval. Teherán je blízkym spojencom Hamasu a opakovane varoval, že ak Izrael neprestane s útokmi na Pásmo Gazy, ktoré si vyžiadali už takmer 2 700 životov, môže sa situácia vyhrotiť. „Ak neprestanú so zverstvami v Gaze, nemôže Irán zostať iba pozorovateľom,“ povedal naposledy v nedeľu iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján.

7:25 Izraelské ozbrojené sily vedia, ako bojovať v mestskom prostredí. No pozemná operácia v Gaze bude krvavým konfliktom, v ktorom sa nebude dať vyhnúť civilným obetiam. A nemalé straty určite zaznamená aj izraelská armáda.

Čítajte viac Kruté mestské boje a všade smrteľné pasce. Ako chce Izrael ovládnuť Gazu?

7:20 Rafah, jediný hraničný priechod medzi Egyptom a pásmom Gazy, by mal byť otvorený v pondelok o 09.00 h miestneho času (08.00 h SELČ). Informovala o tom americká televízia NBC News s odvolaním sa na palestínskeho predstaviteľa.

Podľa NBC News budú môcť prekročiť hranicu do Egypta Palestínčania s dvojakým občianstvom. Do pásma Gazy začne zároveň opačným smerom prúdiť humanitárna pomoc.

O otvorení tohto priechodu informovala v nedeľu aj ďalšia americká televízia ABC News s odvolaním sa na bezpečnostný zdroj. Podľa nej to však bude iba na niekoľko hodín.

Do Egypta budú môcť vstúpiť cudzinci a osoby s dvojakým občianstvom, do pásma Gazy sa dostanú dodávky humanitárnej pomoci, uviedol tento zdroj pre ABC News. Dodávky humanitárnej pomoci bude kontrolovať personál Červeného kríža dosadený Izraelom, dodal zdroj.

6:45 Palestínska tlačová agentúra WAFA odstránila zo svojej správy vydanej v nedeľu kritické vyjadrenie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása na adresu islamistického hnutia Hamas. Zaznieť mali v telefonáte Abbása s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom. V noci na pondelok na to upozornila agentúra Reuters.

Pôvodná správa WAFA obsahovala podľa agentúry Reuters vetu: „Prezident tiež zdôraznil, že politika a činy Hamasu nereprezentujú palestínsky ľud. Palestínsky ľud reprezentujú politika, programy a rozhodnutia (Organizácie za oslobodenie Palestíny, OOP), ktorá je jeho jediným legitímnym zástupcom“.

O niekoľko hodín neskôr bola vydaná verzia správy obsahujúcej pozmenenú vetu: „Prezident tiež zdôraznil, že palestínsky ľud reprezentujú politika, programy a rozhodnutia OOP ako jeho jediného legitímneho zástupcu, nie politika akejkoľvek inej organizácie“.

Bezprostredne nebolo známe, prečo bol odkaz na Hamas zo správy odstránený. Abbásov úrad ani agentúra WAFA sa k tomu nevyjadrili, konštatuje Reuters. Abbásove vyjadrenie nekomentoval ani Hamas.

6:40 Činy a politika Hamasu nereprezentujú palestínsky ľud. Podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA to uviedol palestínsky prezident Mahmúd Abbás v nedeľňajšom telefonáte s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom, informuje agentúra Reuters.

Abbás označil Organizáciu za oslobodenie Palestíny za "jediného legitímneho zástupcu palestínskeho ľudu“.

Abbás v rozhovore s Madurom tiež povedal, že odsudzuje zabíjanie civilistov na oboch stranách a vyzval na prepustenie civilistov a väzňov.

Islamistický Hamas od júna 2007 ovláda celé Pásmo Gazy, odkiaľ opakovanie útočí raketami na Izrael. Predchádzajúci víkend sa bojovníkom Hamasu podarilo prvýkrát preniknúť na izraelské územie, kde zabili vyše 1 400 ľudí.

5:30 Izrael v noci na pondelok pokračoval v útokoch na Pásmo Gazy a juh Libanonu, kde mieri na ciele radikálneho hnutia Hizballáh. Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) medzitým podľa serveru BBC News varoval, že zásoby pohonných látok v nemocniciach v Gaze vydržia len 24 hodín, a potom budú zdravotnícke zariadenia bez elektriny, čo ohrozí životy tisícov pacientov. Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že Blízky východ je na hrane priepasti.

Izraelská armáda podľa Reuters oznámila, že po jej výzve, aby civilisti opustili severnú časť Gazy a presunuli sa na juh, tak urobilo na 600 000 Palestínčanov.

O izraelských útokoch informoval server denníka The Times of Israel, podľa ktorého Izrael v Libanone zasiahol „vojenskú infraštruktúru“ Hizballáhu. V Pásme Gazy si Izrael podľa všetkého pripravuje pôdu pre pozemnú inváziu, ktorej cieľom je zničiť politické a vojenské vedenie Hamasu, ktorý stál za masakrami Izraelčanov zo 7. októbra. Odvtedy ozbrojenci na Izrael z Gazy podľa údajov armády vypálili vyše 6 000 rakiet.

Situácia pre 2,3 milióna Palestínčanov v Gaze, ktorí nemajú z úzkeho pobrežného pása o veľkosti menšej ako Praha kam uniknúť, je podľa medzinárodných organizácií kritická. Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) uviedol, že kríza je taká, že už nie je naďalej schopný poskytovať humanitárnu pomoc.

„Boli zabité tisícky ľudí, vrátane žien a detí. V Gaze sa už dokonca míňajú vrecia na mŕtvoly,“ uviedol šéf UNRWA Philippe Lazzarini. Podľa agentúry Reuters úrady v Gaze zvažujú, že budú kopať masové hroby.

Aspoň trochu zlepšiť situáciu by mohlo otvorenie hraničného priechodu Rafáh medzi Egyptom a Pásmom Gazy, kadiaľ by do inak úplne uzavretej oblasti mohla začať prúdiť humanitárna pomoc. Americká televízia ABC News uviedla, že by prechod mal byť na niekoľko hodín otvorený. Z Gazy by tadiaľ mali mať možnosť odísť cudzinci.

Server The Times of Israel zase uviedol, že Biely dom vymenoval diplomata Davida Satterfielda za osobitného splnomocnenca pre humanitárne otázky na Blízkom východe. Má viesť americkú diplomaciu s cieľom naliehavo riešiť humanitárnu krízu v Gaze. Cestu do Izraela medzitým zvažuje americký prezident Joe Biden.

OCHA varovala pred dopadmi nedostatku elektriny, ktorej dodávky do Gazy Izrael pred niekoľkými dňami zastavil. Navyše pre nedostatok paliva nefunguje ani tunajšia jediná elektráreň a rovnaký osud teraz môže postihnúť aj miestne nemocnice. „Vypnutie záložných generátorov by ohrozilo životy tisícov pacientov,“ uviedla OCHA.