Čo si Putin z Číny odnáša a čo jej za to dal?
Šéfa Kremľa prijal čínsky prezident Si Ťin-pching ako najváženejšieho hosťa fóra, ktoré zvolal na oslavu desiateho výročia projektu Pás a cesta. Jeho cieľom je vytvoriť modernú obdobu Hodvábnej cesty, obchodnej trasy, ktorá po stáročia spájala ríšu stredu s Európou. Hoci od roku 2013 od megaprojektu v hodnote bilióna eur mnohé západné krajiny odskočili a na terajší tretí summit prišiel ako jediný štátnik z EÚ maďarský premiér Viktor Orbán, vidina štedrých čínskych investícií prilákala do Pekingu zástupcov viac ako 140 štátov, prevažne z takzvaného globálneho juhu. Medzi lídrami rozvojových krajín, ktoré zaujímajú často indiferentný postoj k Putinovej agresii proti Ukrajine, sa ruský prezident nemusel cítiť osamelo.
Hlave štátu, ktorú už druhý rok neprijímajú v hlavných salónoch svetovej politiky, a ktorá sa od vydania haagskeho zatykača vzdala účasti na summitoch G20 i zoskupenia BRICS a iba minulý týždeň sa prvý raz odvážila odísť do cudziny, do Kirgizska, lebo Biškek rovnako ako Peking neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, musela návšteva Číny zdvihnúť otrasené sebavedomie. „Fórum jasne ukázalo, že Rusko zostáva obrovskou krajinou s obrovskými zdrojmi a že je veľmi ďaleko od izolácie,“ poznamenal pre New York Times Arťom Lukin, profesor medzinárodných vzťahov na vladivostockej univerzite. „Ázia a globálny juh vo všeobecnosti jasne ukazujú, že vojna na Ukrajine nie je ich starosť a že ich viac zaujíma obchod s Ruskom,“ dodal.
Si, ktorý sa k rusko-ukrajinskému sporu stavia neutrálne, Putinovi znova potvrdil, že jeho agresia proti susednému štátu nevrhla tieň na čínsko-ruské vzťahy. Napokon, on sám Moskvu navštívil na jar tohto roku, a vlani vo februári, krátko pred ruskou inváziou, podpísal so šéfom Kremľa dokument o „bezmedznom partnerstve“. Si podľa agentúr na rokovaniach s Putinom pripomenul, že sa s hosťom „za posledných desať rokov stretol už 42-krát a vytvoril si dobrý pracovný vzťah a hlboké priateľstvo“.
Čítajte viac Čína „zabrala“ ruský ostrov. Putin neurobí nič, myslí si expert
Z pohľadu Číny je Rusko bezpečný sused podporujúci jej iniciatívy na globálnej scéne a tiež zdroj lacných surovín i niektorých vojenských technológií, tvrdí Alexandr Gabujev, šéf Carnegieho centra pre štúdium Ruska a Eurázie. „Pre Rusko je Čína ekonomickým záchranným lanom v jeho brutálnej agresii proti Ukrajine,“ tvrdí expert pre agentúru AP.
Odkedy Západ uvalil na Rusko sankcie, bilaterálny obchod Moskvy s Pekingom prudko rastie. Tento rok podľa prognóz presiahne 200 miliárd dolárov, čo bude historický rekord. Čína sa stala hlavným trhom s ruskými komoditami a tiež hlavným zdrojom sofistikovaného technologického dovozu, vrátane tovaru s dvojakým použitím, ktorý chýba ruskej vojenskej mašinérii.
Toto spojenectvo však má svoje hranice. Čína s Ruskom nevytvorí vojenskú alianciu, predpokladá Gabujev, i keď pripúšťa ich užšiu vojenskú spoluprácu vo vojenskej oblasti.
Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA
Viac ako tretina všetkého ruského exportu ropy teraz smeruje do Číny, čo Kremľu poskytuje kľúčový zdroj financovania vojny. Moskva by chcela posilniť aj svoj podiel na čínskom trhu s plynom. Od zamýšľaného nového plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by prechádzal cez Mongolsko, si sľubuje, že by aspoň čiastočne nahradil stratený európsky trh Gazpromu a zaplátal dieru vo financiách spoločnosti. Putina v Pekingu sprevádzali šéfovia ruských ropných a plynárenských gigantov Rosnefť a Gazprom, žiadne nové dohody v energetike však nepodpísali.
Naopak, Rusom sa podarilo uzavrieť s Čínou svoj najväčší kontrakt na dodávku obilnín v hodnote vyše 25 miliárd dolárov. V rámci neho do 12 rokov vyexpedujú do Číny 70 miliónov ton obilia, strukovín a olejnín.
Čítajte viac Orbán podal Putinovi ruku. Je na nej krv, znie z Bruselu