Diskusie sú v počiatočnom štádiu a ich výsledok závisí od vývoja, vrátane úspechu ohlásenej pozemnej operácie izraelskej armády, napísala agentúra Bloomberg odvolávajúca sa na svoje dobre informované zdroje. Na vytvorenie vlády by Washington a Jeruzalem chceli získať súhlas arabských štátov v regióne. Nie sú si však istí, či dostanú jednomyseľnú podporu.
Izraelské úrady opakovane vyhlásili, že nemajú v úmysle okupovať Gazu. Trvajú však na tom, že účasť teroristického hnutia Hamas pri moci je po útoku na Izrael zo 7. októbra neprijateľná. Izraelský minister obrany Joav Galant cez víkend povedal, že na konci pozemnej operácie Izrael vytvorí „nový bezpečnostný režim“ v Gaze a vzdá sa zodpovednosti za región.
Podľa ministra Galanta vojnová operácia, ktorá sa začala predminulý víkend, bude mať tri fázy. Prvou fázou kampane sú podľa neho terajšie operácie, ktorých cieľom je zničiť infraštruktúru Hamasu a hnutie totálne zlikvidovať. Jej súčasťou sú letecké údery, po ktorých možno očakávať pozemné manévre. Druhá, prechodná fáza bude podľa ministra zahŕňať boje „s nižšou intenzitou“, pri ktorých sa vojaci sústredia na „elimináciu ohnísk odporu“.
„Tretia fáza bude vyžadovať ukončenie zodpovednosti Izraela za život v Pásme Gazy a nastolenie novej bezpečnostnej reality pre občanov Izraela,“ citovala Galanta agentúra Reuters.
Prestrihnutá pupočná šnúra
Pásmo Gazy nemá prístup k okolitému svetu inak, než cez Izrael a Egypt. Izrael kontroluje 90 percent pozemných i námorných hraníc tohto palestínskeho územia, s Egyptom má táto palestínska exkláva len úzku pozemnú hranicu na juhu.
Od roku 2007, keď nad oblasťou prevzalo kontrolu hnutie Hamas, zaviedol Izrael niekoľko blokád Pásma Gazy, rozsiahle obmedzenia vývozu a dovozu a prísne obmedzil povolenia pre osoby, ktoré môžu na územie vstúpiť alebo ho opustiť.
Egypt blokádu do značnej miery podporuje, pretože považuje Hamas za hrozbu pre svoju vlastnú stabilitu.
Izrael pred začatím súčasných vojnových operácií zásoboval Pásmo Gazy väčšinou elektriny. Po 7. októbri ale na územie uvalil „totálnu blokádu“ a okrem elektriny nedodáva do Pásma Gazy ani palivo, potraviny, vody či lieky.
Obruč blokády Pásma Gazy, kde humanitárna katastrofa nadobúda tragické rozmery, čiastočne povolila až tento víkend. Cez hraničný priechod Rafah z Egypta v nedeľu prešiel druhý konvoj 17 kamiónov s humanitárnou pomocou. Prvý konvoj, ktorý do Gazy dorazil v sobotu tvorilo 20 kamiónov naložených potravinami a zdravotníckym materiálom. Chýbali v ňom však pohonné hmoty, potrebné pre generátory, pretože Izrael ich dovoz nepovolil.
Izraelský minister poľnohospodárstva Avi Dichter naznačil, akým smerom sa vyvíja uvažovanie vlády, pokiaľ ide o odstrihnutie sa od Pásma Gazy po vojne. Izrael po skončení konfliktu podľa neho presadí na tomto palestínskom území nárazníkové pásmo, ktoré zabráni jeho obyvateľom priblížiť sa k hraniciam.
Čítajte viac Gaza ako Kartágo? Izrael trvá na zničení Hamasu
Izrael, ktorý do 7. októbra umožňoval obmedzenému počtu Palestínčanov vstup do krajiny za prácou, sa k tejto praxi už nemieni vrátiť. „Izrael sa nebude podieľať na riešení, pokiaľ ide o poskytnutie práce (obyvateľom Gazy). Prestrihli sme pupočnú šnúru,“ povedal pre denník Financial Times nemenovaný izraelský predstaviteľ, podľa ktorého prechody z Pásma Gazy do Izraela, ktoré fungovali pred vojnou, nebudú znovu otvorené. „S tým je koniec,“ dodal.
USA znepokojuje, že Izrael nevenuje dostatočnú pozornosť dôsledkom pripravovanej pozemnej operácie v Gaze. Washington sa tiež obáva, že po útoku na Gazu bez jasného cieľa by konflikt mohol prerásť do regionálnej vojny.
Čítajte viac Ako sa hľadalo vhodné miesto na zemeguli pre židovský štát. Veľa nechýbalo a vznikne v Afrike
Predstavitelia administratívy Joea Bidena sa doteraz vyhýbali verejnej diskusii o otázkach novej vlády pre Gazu.
„Palestínsky ľud v Gaze si zaslúži vedenie, ktoré mu umožní žiť v mieri a bezpečí,“ povedal pre CBS americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. „Dnes neviem povedať, čo nás čaká v budúcnosti. Ale toto je správna otázka, ktorú si treba položiť teraz, keď sú veci vo vývoji, pretože musíme uvažovať nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.“
Viac rakiet i obetí
V pätnásty deň vojny pri izraelskom ostreľovaní Pásma Gazy zomrelo 266 ľudí, vrátane 117 detí. Uviedlo to v nedeľu palestínske ministerstvo zdravotníctva kontrolované hnutím Hamas.
Izrael oznámil, že zintenzívni svoje údery a obyvateľov Pásma Gazy opätovne varoval, aby sa presunuli na juh. Ak zostanú v jeho severnej časti, môžu byť považovaní za komplicov hnutia Hamas, upozorňujú Palestínčanov letáky, ktoré Izraelčania cez víkend zhadzovali v Gaze. Doteraz sa podľa izraelskej armády presunulo na juh približne 700-tisíc ľudí z odhadovaného počtu 1,1 milióna obyvateľov severnej časti Gazy.
V Gaze, ktorá má rozlohu ako Bratislava, žije celkovo vyše 2,3 milióna obyvateľov. Izrael tvrdí, že ich presunom zo severu na juh chce predísť civilným obetiam.
Palestínske úrady tvrdia, že izraelské údery na Pásmo Gazy sa cez víkend ešte zintenzívnili. Celková bilancia obetí podľa nich vzrástla na 4 651 mŕtvych, z čoho 40 percent tvoria deti, a viac ako 14 245 zranených, z ktorých 70 percent sú ženy a deti.
Izraelské údery v noci na nedeľu zabili desiatky palestínskych bojovníkov, vrátane zástupcu veliteľa ozbrojených síl Hamasu, uviedol armádny hovorca Daniel Hagari. „Pokračujeme v útokoch na ciele s dôrazom na mesto Gaza a jeho okolie, ale aj v celom Pásme Gazy, v rámci prípravy na ďalšiu fázu vojny,“ povedal Hagari.
Portál Times of Israel s odkazom na diplomatický zdroj informoval, že Washington aj vlády niektorých európskych krajín, ktorých občanov teroristi Hamasu uniesli do Gazy, tlačia na Izrael, aby kvôli rukojemníkom pozemnú inváziu odložil.
Hamas tvrdí, že v Gaze zadržiava 212 rukojemníkov. Dve Američanky – údajne na znak dobrej vôle – cez víkend únoscovia prepustili.
