Najdôležitejšie udalosti
- Izrael v noci pokračoval v útokoch na Gazu
- Minister Galant: Vojenská operácia môže trvať aj tri mesiace
- NYT: USA radia Izraelu počkať s pozemnou operáciou v Gaze
- Deti v Gaze vykazujú po 16 dňoch bombardovania známky ťažkej traumy
- Z Egypta do Gazy mieri tretí konvoj s pomocou. Chýba palivo do generátorov, ľuďom sa bez toho nedá pomôcť, hlási OSN
- Borrell vyzval na rýchlejšiu pomoc v Gaze, hovorí o humanitárnom prímerí.
- Izraelská armáda v noci uskutočnila výpady do Pásma Gazy. Hamas tvrdí, že prinútili izraelských vojakov sa stiahnuť
- Počet obetí izraelského ostreľovania Pásma Gazy presiahol 5 000,tvrdí palestínske ministerstvo
- Izrael zverejnil video a ďalšie detaily z útoku Hamasu
- Hamas prepustil ďalšie dve rukojemníčky
23:34 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vo štvrtok zasadne, aby prerokovalo konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na oznámenie predsedu VZ OSN Dennisa Francisa.
Zasadnutie sa uskutoční v sídle OSN v New Yorku vo štvrtok o 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ). Francisa o zvolanie tohto stretnutia oficiálne požiadalo viacero krajín vrátane Jordánska, ktoré zastupuje skupinu arabských krajín, Ruska, Sýrie, Bangladéša, Vietnamu a Kambodže.
Konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas sa v utorok bude zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN (BR OSN). Tej sa zatiaľ nepodarilo schváliť rezolúciu o tomto konflikte, pripomína AFP.
Minulý pondelok (16. októbra) odmietla návrh rezolúcie predloženej Ruskom, ktorá žiadala humanitárnu prestávku. Tento návrh podporilo päť krajín z 15-člennej BR OSN. Text odsudzoval všetky formy násilia voči civilistom, nespomínal však hnutia Hamas.
V stredu 18. októbra Spojené štáty vetovali návrh rezolúcie predloženej Brazíliou, ktorá žiadala humanitárnu pomoc pre Palestínčanov v pásme Gazy. Rezolúciu podporilo 12 z 15 členov BR OSN. Rusko a Británia sa hlasovania zdržali a proti návrhu hlasovali len USA. Tie však ako stály člen BR OSN majú právo veta, pripomína AFP.
22:56 Spojené štáty obvinili Irán z aktívneho napomáhania útokom na americké vojenské základne na Blízkom východe. Biely dom tiež potvrdil, že do Izraela poslal niekoľko vojenských poradcov. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Irán naďalej podporuje (palestínske hnutie) Hamas a (libanonské hnutie) Hizballáh a vieme, že Irán pozorne sleduje tieto udalosti a v niektorých prípadoch aktívne podporuje tieto útoky a podnecuje ostatných, ktorí môžu chcieť využiť konflikt pre svoje dobro alebo pre dobro Iránu,“ povedal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. „Vieme, že cieľom Iránu je zachovať si určitú úroveň popierania, ale to im nedovolíme,“ dodal.
Od minulého týždňa čelili tri americké vojenské základne v Iraku najmenej piatim raketovým a dronovým útokom. Americkí vojaci sú v Iraku v rámci medzinárodnej koalície vytvorenej na boj proti teroristickej skupine Islamskému štátu (IS).
Iránski duchovní vodcovia podporujú Hamas, ako aj libanonské šiitské hnutie Hizballáh, šiitské polovojenské skupiny v Iraku a jemenských husíov, vysvetľuje AFP.
22:15 Izraelská vláda zverejnila videozáznam a ďalšie detaily týkajúce sa útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry DPA.
Na videu je vidieť, ako ozbrojení militanti strieľajú na izraelské vozidlo a zabíjajú členov jeho posádky. Video obsahuje zábery z auta i z kamier umiestnených na telách útočníkov. Niektorí militanti na videu majú oblečenie podobné uniformám izraelských vojakov. Jeden z nich je tiež ozbrojený ručným protitankovým granátometom.
Tlačový odbor izraelskej vlády zverejnil okrem toho údajné podrobné plány Hamasu na útok s inštrukciami o unášaní Izraelčanov, ktoré sa našli u útočníkov. Z prekladu inštrukcií vyplýva, že útočníci mali rukojemníkov zviazať a zakryť im očí. Ženy a deti mali oddeliť od mužov. „Zabite tých, ktorí predstavujú hrozbu alebo sú problematickí,“ píše sa v inštrukciách.
Početné videá a fotografie z útoku Hamasu na Izrael už používatelia zverejnili na sociálnych sieťach.
21:52 Palestínske militantné hnutie Hamas oznámilo, že prepustilo ďalšie dve rukojemníčky unesené do pásma Gazy počas útoku na Izrael. Potvrdil to aj Medzinárodný výbor Červeného kríža. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.
Vojenské krídlo Hamasu vo vyhlásení uviedlo, že dve ženy prepustilo z humanitárnych dôvodov, a to po sprostredkovaní Katarom a Egyptom. Izraelská strana tvrdenia Hamasu bezprostredne nepotvrdila.
Prepustené rukojemníčky v pondelok večer dorazili k hraničnému priechodu Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy, napísali egyptské štátne médiá. Podľa izraelských médií ide o Jocheved Lifšicovú (85) a Nurit Cooperovú (79) z kibucu Nir Oz, ktorý leží v Izraeli pri hraniciach s Gazou.
Hamas v piatok prepustil prvé dve rukojemníčky – Američanku Judith Raananovú a jej 17-ročnú dcéru Natalie. Ich prepustenie vtedy potvrdil aj Izrael.
21:40 Posilnenie vojenskej prítomnosti Spojených Štátov na Blízkom východe predstavuje riziko „eskalácie“ konfliktu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. V pondelok to v Teheráne uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Lavrov v reakcii na kroky USA povedal, že „čím viac štát prijme tento druh proaktívnych opatrení, tým väčšie je riziko a nebezpečenstvo eskalácie konfliktu“.
Šéf ruskej diplomacie však zároveň uznal, že úsilie Washingtonu a Európskej únie je nevyhnutné na zabezpečenie diplomatického riešenia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. „Musíme konať na základe spoločného potenciálu krajín v regióne, Európskej únie a pravdepodobne aj Spojených štátov. Bez nich sa zaobídeme len ťažko,“ skonštatoval.
Lavrov navštívil Teherán z dôvodu rokovaní s regionálnymi partnermi ohľadom konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý v septembri bleskovou pozemnou vojenskou ofenzívou získal kontrolu nad Náhorným Karabachom. O tento región sa Baku a Jerevan dlhodobo sporia.
Témou stretnutia v Teheráne bol aj izraelsko-palestínsky konflikt, ku ktorému majú účastníci rokovaní „veľmi podobné postoje“, uviedol ruský minister zahraničných vecí. „Rusko nesúhlasí so žiadnymi prejavmi terorizmu, žiadnymi prejavmi násilia v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom vrátane nevyberavého použitia sily,“ povedal Lavrov.
21:09 Palestínske militantné hnutie Hamas oznámilo, že prepustilo ďalšie dve rukojemníčky unesené do pásma Gazy počas útoku na Izrael. Informuje o tom agentúra AFP.
Vojenské krídlo Hamasu vo vyhlásení uviedlo, že dve ženy prepustilo z humanitárnych dôvodov, a to po sprostredkovaní Katarom a Egyptom. Izraelská strana tvrdenia Hamasu bezprostredne nepotvrdila.
Hamas v piatok prepustil prvé dve rukojemníčky – Američanku Judith Raananovú a jej 17-ročnú dcéru Natalie. Ich prepustenie vtedy potvrdil aj Izrael.
Podľa Izraela uniesli militanti počas útoku na jeho územie 7. októbra najmenej 222 rukojemníkov do pásma Gazy. Útočníci tiež usmrtili 1400 ľudí.
20:40 Ničivá explózia, ktorá minulý týždeň v utorok zasiahla nemocnicu v Pásme Gazy, bola podľa britských spravodajských služieb pravdepodobne výsledkom chybne odpálenej rakety z palestínskeho územia, a nie izraelského útoku. Britský premiér Rishi Sunak v pondelok poslancom v dolnej komore parlamentu povedal, že na základe spravodajského posudku „britská vláda usúdila, že výbuch pravdepodobne spôsobila raketa alebo jej časť, ktorá bola odpálená z Pásma Gazy smerom na Izrael“.
Záver Londýna sa zhoduje s hodnoteniami amerických a francúzskych predstaviteľov o príčine výbuchu v nemocnici al-Ahlí v Gaze. Úrady v Pásme Gazy, kde vládne palestínske militantné hnutie Hamas, výbuch pripísali izraelskému náletu a tvrdia, že zomrelo takmer 500 ľudí. Americké spravodajské služby odhadujú počet obetí v rozmedzí od 100 do 300.
Pri výbuchu v nemocnici v pásme Gazy, ktorú spôsobil raketový útok, zahynuli stovky ľudí. UPOZORNENIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Analýza agentúry The Associated Press, ktorá sa sústredila na videá, satelitné zábery a fotografie z miesta, zistila, že výbuch s veľkou pravdepodobnosťou nastal, keď sa časť rakety odpálenej z Pásma Gazy zrútila na zem.
Sunak tiež povedal britským zákonodarcom, že Spojené kráľovstvo stojí pri Izraeli vo vojne proti Hamasu. Zároveň však pracuje na tom, aby civilisti v Pásme Gazy, ktorí „hrozne trpia“, mali nepretržitý prísun pomoci. Sunak oznámil, že Veľká Británia poskytne potrebným v Pásme Gazy humanitárnu pomoc v hodnote 20 miliónov libier.
19:19 Izraelská armáda uviedla, že zmarila útok dvoch bezpilotných lietadiel, ku ktorému sa prihlásilo palestínske militantné hnutie Hamas. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Dva drony boli „zaznamenané pri prechode z pásma Gazy na izraelské územie“ pri obciach Nir Oz a Ejn ha-Besor, ktoré ležia v blízkosti hraníc, priblížila armáda. Obe bezpilotné lietadlá boli zneškodnené, dodala bez ďalších detailov.
Izraelské médiá napísali, že jeden dron zostrelili vrtuľníkom a ďalší zasiahla raketa. Hnutie Hamas v príspevku na sociálnej sieti uviedlo, že terčom útoku boli „izraelské vojenské stanovištia“.
17:44 Spojené štáty poradili Izraelu, aby odložil možnú pozemnú ofenzívu do Pásma Gazy a dal tak viac priestoru USA a ďalším medzinárodným partnerom na úsilie o prepustenie viac rukojemníkov. Informuje o tom agentúra AP citujúc amerického predstaviteľa oboznámeného s postojom administratívy prezidenta Joea Bidena. Ako jej povedal, že nie je jasné, ako tento argument ovplyvní zmýšľanie Izraela.
Americký predstaviteľ, ktorý komunikoval pod podmienkou anonymity, poznamenal, že mediácia Kataru s palestínskym militantným hnutím Hamas umožnila prepustenie dvoch amerických rukojemníčok Judith a Natalie Raanan. Proces, ktorý viedol k ich prepusteniu, sa začal krátko po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Predstaviteľ povedal, že príprava na prepustenie Raananových „trvala dlhšie, než si ľudia uvedomujú“.
Predpokladá sa, že palestínski militanti pri útoku na Izrael vzali do Gazy viac ako 222 rukojemníkov.
16:35 Devätnásť propalestínskych aktivistov zo skupiny Extinction Rebellion dnes obsadilo prístupovú cestu k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Žiadali súdenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua kvôli jeho počínaniu vo vojne s palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Holandská polícia ich zadržala a neskôr prepustila, informovala agentúra AP.
Aktivisti z Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) obsadili po poludní most pred súdnou budovou a rozvinuli transparent s nápisom „Netanjahu je vojnový zločinec“. Holandská odnož aktivistickej skupiny, ktorá pôvodne protestovala proti zmene klímy, zorganizovala už niekoľko propalestínskych akcií po 7. októbri, keď Hamas brutálne zaútočil na Izrael. Ten potom začal odvetné bombardovanie a blokádu Pásma Gazy.
„Demonštrácia nijako nenarušila normálnu činnosť ICC. Situáciu riešila bezpečnostná služba ICC s políciou,“ povedala hovorkyňa medzinárodného súdu Soňa Roblaová.
16:15 Všetkým nemocniciam v pásme Gazy došlo palivo, uviedlo v pondelok vo vyhlásení palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré v Pásme vládne.
Militantné hnutie nalieha na vytvorenie stáleho humanitárneho koridoru do oblasti, aby sa predišlo humanitárnej katastrofe.
„Pokračujúc obliehanie výrazne zhoršilo humanitárne podmienky a spôsobilo vážny nedostatok zásob potravín a liekov, nehovoriac o tom, že všetkým nemocniciam v Pásme Gazy došlo palivo,“ uvádza vyhlásenie Hamasu.
Hnutie kritizovalo obmedzovanie množstva pomoci, ktoré sa na územie dostáva, a naliehalo na arabské a islamské krajiny a Organizáciu Spojených národov (OSN), aby zintenzívnili snahy o otvorenie humanitárneho koridoru.
„To, čo sa deje v Pásme Gazy, nemožno nazvať inak než genocídou a zločinmi proti ľudskosti. Ak to bude pokračovať, bude to absolútnou potupou ľudskosti,“ uvádza vyhlásenie Hamasu.
14:20 Turecko v pondelok poslalo do Egypta dve nákladné lietadlá s humanitárnou pomocou určenou pre Pásmo Gazy. Informoval o tom turecký minister zdravotníctva Fahrettin Koca s tým, že Ankara plánuje vyslať ešte ďalšie dve lietadlá s dodávkami pomoci pre Gazu.
Koca na sociálnej sieti X (predtým Twitter) napísal, že nákladné lietadlá viezli lieky, generátory, zdravotnícky materiál vrátane operačných stolov i ultrazvukových prístrojov, inkubátory pre deti, prístroje na fototerapiu, plienky a detskú výživu.
Z Egypta sa podľa neho táto zdravotnícka pomoc prevezie autami do pásma Gazy prostredníctvom hraničného priechodu Rafah – jediného, ktorý nekontroluje Izrael.
13:30 V rámci projektu zameraného na zmapovanie a obnovu tisícov protileteckých krytov v znevýhodnených komunitách na severe Izraela sa po vypuknutí vojny s palestínskym radikálnym hnutím Hamas podarilo za pol druha týždňa renovovať približne tisíc krytov civilnej ochrany. Celkovo ich má renováciou prejsť asi 4-tisíc.
Čítajte viac Sever Izraela nie je pripravený na prípadnú vojnu s Hizballáhom. Tisíce krytov sú v hroznom stave
13:25 Počet obetí izraelského ostreľovania Pásma Gazy presiahol 5000, za posledných 24 hodín tam prišlo o život 436 Palestínčanov, vrátane 182 detí. Bilancia zranených vzrástla na 15.273, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske ministerstvo zdravotníctva riadené radikálnym hnutím Hamas. Pásmo Gazy je terčom odvetného izraelského bombardovania a blokády po brutálnom útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra, pri ktorom zahynulo 1400 ľudí, väčšinou civilistov.
Celková bilancia mŕtvych vzrástla podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy na 5087 a zranených je 15.273.
Foto: SITA/AP, Hatem Moussa
13:00 Palestínska militantná organizácia Hamas v Pásme Gazy zadržiava 222 rukojemníkov. Uviedla to izraelská armáda s tým, že je to potvrdený počet. Doteraz sa odhadovalo, že palestínski militanti počas vpádu na územie Izraela 7. októbra uniesli 212 ľudí.
Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari povedal, že vojaci v regióne Gazy uskutočnili „obmedzené" razie, ktoré boli zamerané proti ozbrojencom z Hamasu a na pátranie po rukojemníkoch. Dodal, že izraelské letecké údery sa sústreďujú na oblasti, v ktorých sa zhromažďujú sily Hamasu, aby čelili širšej ofenzíve Izraela.
Počas uplynulého dňa izraelskí vojaci podľa armády krajiny „proti teroristickej infraštruktúre a vojenským cieľom" podnikli viac ako 300 leteckých úderov.
Čítajte aj Hamas sa vyhráža popravením civilov. Netanjahu: Izrael s ofenzívou ešte len začal
12:25 U detí v Pásme Gazy sa prejavujú príznaky ťažkej traumy, ako sú záchvaty kŕčov alebo pomočovania sa. Denníku The Guardian to povedal palestínsky psychiater Fádil abú Hín. V nedeľu ministerstvo zdravotníctva v Gaze riadené radikálnym hnutím Hamas uviedlo, že pri izraelskom bombardovaní od 7. októbra, keď palestínski ozbrojenci zaútočili na južný Izrael a zavraždili vyše 1400 ľudí, bolo v Pásme zabitých 1750 detí. To je v priemere takmer 110 detí denne. Tisíce ďalších boli zranené.
Psychologický dopad vojny na deti sa už prejavil, povedal palestínsky psychiater. U detí sa podľa neho „začali objavovať závažné príznaky traumy, ako sú kŕče, pomočovanie, strach, agresívne správanie, nervozita a neschopnosť opustiť rodičov“.
Foto: SITA/AP, Hatem Ali
„Nedostatok akéhokoľvek bezpečného miesta vyvolal všeobecný pocit strachu a hrôzy medzi všetkými obyvateľmi a deťmi sú zasiahnuté najviac,“ povedal psychiater. "Niektoré z nich reagovali priamo a vyjadrili svoj strach. Aj keď možno potrebujú okamžitý zásah, môžu byť v lepšom stave ako iné deti, ktoré v sebe hrôzu a traumu dusili, "dodal.
Približne polovicu z 2,3 milióna obyvateľov Gazy tvoria deti. Od 7. októbra žijú pod takmer nepretržitým bombardovaním a mnoho z nich po úteku zo svojich domovov žije v dočasných prístreškoch v školách spravovaných OSN, kde majú len obmedzený prístup k jedlu a čistej vode.
„Naše deti veľmi trpia. Celú noc plačú, počúvajú sa,“ povedala tahrírom Tabašová, matka šiestich detí, ktoré sa ukrývajú v jednej zo škôl OSN.
V Pásme Gazy zažilo bežné dieťa vo veku 15 rokov za svoj život päť období intenzívneho bombardovania: v rokoch 2008 až 2009, 2012, 2014, 2021 a 2023. Štúdie vykonané po predchádzajúcich konfliktoch ukázali, že väčšina detí tu vykazuje príznaky posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Detský fond OSN (UNICEF) po ostreľovaní v roku 2012 zistil, že 82 percent detí sa neustále alebo bežne obáva bezprostrednej smrti. Až 91 percent detí tiež uviedlo, že počas konfliktu malo poruchy spánku, 94 percent povedalo, že spalo s rodičmi, 85 percent oznámilo zmeny chuti do jedla, 97 percent sa cítilo neisto a 76 percent detí malo pocity svrbenia alebo choroby.
12:10 Tretí konvoj s humanitárnou pomocou začal prechádzať cez hraničný priechod Rafáh medzi Egyptom a Pásmom Gazy, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na pracovníka humanitárnej organizácie a dva bezpečnostné zdroje. Dodávky pomoci cez Rafáh sa začali v sobotu po tom, ako kvôli odvetnému izraelskému ostreľovaniu obliehaného palestínskeho územia a chýbajúcej dohode medzi Izraelom a Egyptom uviazli na Sinajskom polostrove.
Prvý konvoj 20 nákladných vozidiel bol do Gazy vpustený v sobotu. V nedeľu do Pásma z Egypta vošlo 14 nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou. V sobotu a v nedeľu „Rafáhom prešlo 34 kamiónov“, potvrdil agentúre AFP pod podmienkou anonymity jeden z predstaviteľov egyptského Červeného polmesiaca.
Prvé dodávky humanitárnej pomoci do Gazy neobsahovali palivo do generátorov, ktoré táto oblasť naliehavo potrebuje. Upozorňuje na to Agentúra Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) vo vyhlásení zverejnenom v noci na pondelok.
„Bez paliva nebudú fungovať dodávky vody, ale ani nemocnice či pekárne. Pomoc sa nedostane k tým, ktorí ju zúfalo potrebujú. Bez paliva nebude možné (účinne) poskytovať humanitárnu pomoc,“ uviedol generálny komisár UNRWA Philippe Lazzarini.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) zároveň upozornil, že UNRWA sa minú zásoby paliva v najbližších troch dňoch. Palivo je potrebné do generátorov elektrickej energie v nemocniciach, na prevádzkovanie čističiek odpadových vôd a na zabezpečenie dodávok vody, pripomína DPA.
11:55 Podmienkou pre udelenie nemeckého občianstva by podľa šéfa konzervatívnej opozície Friedricha Merza malo byť uznanie práva Izraela na existenciu a bezpečnosť. Merz to povedal v nedeľu vo verejnoprávnej televízii ZDF.
Kto má záujem o nemecké občianstvo, musí sa podľa Merza zaviazať, že rešpektuje právo Izraela na bezpečnosť. „Kto to nepodpíše, nemá v Nemecku čo pohľadávať,“ povedal predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a dodal, že bezpečný Izrael je aj v nemeckom štátnom záujme.
Merz tiež povedal, že je potrebné zastaviť príliš rýchle udeľovanie nemeckého občianstva a že ním vedená strana a jej sesterská Kresťanskosociálna únia sú za to, aby sa cudzinci v Nemecku najskôr integrovali a až potom získavali občianstvo. Chce tiež, aby sa na Nemeckej islamskej konferencii, ktorej sa zúčastňujú predstavitelia politiky na spolkovej aj krajinskej úrovni a zástupcovia moslimských organizácií, mohli podieľať len spolkami uznávajúcimi právo štátu Izrael na existenciu.
11:25 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v pondelok vyzval na urýchlenie a posilnenie dodávok pomoci do Pásma Gazy. EÚ podľa neho na úrovni Rady ministrov uvažuje aj o výzve na humanitárne prímerie v konflikte medzi Izraelom a palestínskych militantným hnutím Hamas.
Borrell pred pondelkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu uviedol, že niekoľko desiatok kamiónov s pomocou, ktoré už prišli do pásma Gazy z Egypta, „nestačí“. Za najdôležitejšie označil palivo, ktoré je potrebné do generátorov elektrickej energie a na zabezpečenie dodávok pitnej vody.
Dodal, že ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa na pondelkovom zasadnutí budú zaoberať aj otázkou humanitárneho prímeria, na ktoré minulý týždeň vyzval generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Gutterres.
„Osobne si myslím, že humanitárne prímerie je potrebné, aby do oblasti mohla prísť humanitárna pomoc a aby ju mohli dopraviť k ľuďom, keďže polovica obyvateľov Pásma Gazy odišla z domovov,“ uviedol Borrell. Vyzval tiež na zastavenie raketových útokov z Gazy a na prepustenie rukojemníkov.
11:00 Izraelská armáda uviedla, že v noci na dnes vykonala obmedzené pozemné výpady do Pásma Gazy s cieľom bojovať s ozbrojencami radikálneho palestínskeho hnutia Hamas. Informoval o tom dnes hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari. Dodal, že cieľom nočných náletov na Pásmo Gazy boli miesta, kde sa bojovníci Hamasu zhromažďujú, aby zaútočili na izraelských vojakov pred prípadnou širšou inváziou Izraela na toto územie.
Ozbrojené krídlo Hamasu v nedeľu uviedlo, že jeho bojovníci sa stretli s príslušníkmi izraelskej armády, ktorí v oblasti na východ od Chán Júnisu prenikli do Pásma Gazy. Hamas tvrdí, že zničil dva izraelské buldozéri a tank a prinútili Izraelčanov sa stiahnuť. Jeho bojovníci sa údajne potom bezpečne vrátili na základňu. Agentúra Reuters píše, že izraelská strana informácie Hamasu o zničení svojej techniky nekomentovala.
10:20 Duchovný vodca anglikánskej cirkvi canterburský arcibiskup Justin Welby v nedeľu v Jeruzaleme vyhlásil, že nie je dôvod predpokladať, že za výbuchom v anglikánskej nemocnici v Gaze zo 17. októbra stojí Izrael. Dodal, že predpokladanie viny Izraela by sa mohlo rovnať antisemitskému hanobeniu, uviedla agentúra Reuters.
Výbuch v nemocnici al-Ahlí v meste Gaza patrí medzi najviac diskutované udalosti vojny v palestínskom pásme Gazy, ktorá trvá už tretí týždeň – od vpádu kománd palestínskeho hnutia Hamas na územie Izraela a od mohutného ostreľovania jeho územia raketami.
Pri výbuchu v nemocnici v pásme Gazy, ktorú spôsobil raketový útok, zahynuli stovky ľudí. UPOZORNENIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Arcibiskup z Canterbury počas nedeľnej návštevy Jeruzalema verejne vyzval, aby ľudia automaticky nepredpokladali, že vina v kauze al-Ahlí je na strane Izraela.
„Nemáte žiadny dôkaz, že je to Izrael. Mnohí ľudia jasne dokázali, že to tak nie je,“ pripomenul arcibiskup a vyzval vyvarovať sa tzv. krvnej žaloby.
Krvná žaloba je obvinenie viacerých Židov alebo Židov ako spoločenstva z vraždy kresťana (a od 19. storočia aj moslima) a z použitia jeho krvi na rituálne účely. Obvinený, či celá komunita, boli následne upálení, umučení alebo povraždení davom.
10:00 Izraelská veľvyslankyňa v Bosne a Hercegovine Galit Pelegová sa v nedeľu sťažovala v súvislosti s propalestínskymi zhromaždeniami, ktoré sa v ten deň konali v niekoľkých bosnianskych mestách.
„Keď podporujete Palestínčanov, prečo neodsúdite (palestínske militantné hnutie) Hamas?“ napísala Pelegová na platforme X (predtým Twitter).
V bosnianskom hlavnom meste Sarajevo sa v nedeľu zhromaždilo približne 2000 ľudí podporujúcich Palestínčanov a odsudzujúcich Izrael. Bola medzi nimi aj starostka Sarajeva Benjamina Karičová, ktorá síce odsúdila utrpenie všetkých civlistov v izraelsko-palestínskom konflikte, explicitne však nespomenula vraždenie, ktorého sa dopustil Hamas počas útokov na Izrael zo 7. októbra.
„Hamas sa v Izraeli dopustil masakru a potom využil Palestínčanov v Gaze ako ľudské štáty. Päťstopäťdesiat (!) rakiet Hamasu odpálených na Izrael dopadlo v Gaze, zabilo Palestínčanov, vrátane nemocnice al-Ahlí,“ dodala Pelegová.
Vedenie bosniaskeho hlavného mesta ju vzápätí v reakcii na tento príspevok obvinila z „tendenčných vyjadrení zameraných na diskreditáciu starostky a mesta Sarajevo“, cituje HINA.
9:50 Izraelská armáda za posledný deň podnikla 320 útokov na ciele radikálneho palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a podľa BBC News informovala tiež o štyroch úderoch v Libanone proti bunkám radikálov z šiitskej militantnej organizácie Hizballáh. Spravodajca CNN uviedol, že bombardovanie severu Gazy v noci na dnes bolo najsilnejšie za posledné dva týždne. Izraelský minister obrany Joav Galant povedal, že vojenská operácia v Gaze môže trvať aj tri mesiace.
Izraelská armáda dnes ráno uviedla, že v Gaze útočila na infraštruktúru využívanú Hamásom, vrátane podzemných tunelov a operačného veliteľstva. Agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske médiá napísala, že izraelská armáda v Gaze, kde na území menšom ako Praha žije 2,3 milióna ľudí, bombardovala aj miesta blízko trojice nemocníc. Či niektorá z nich bola poškodená, zatiaľ nie je jasné.
Čítajte aj Izraelská armáda zintenzívni útoky, Gaza dostala zlomok humanitárnej pomoci
Ministerstvo vnútra ovládané Hamásom oznámilo, že dva izraelské útoky na severe Pásma Gazy si vyžiadali 27 mŕtvych a desiatky zranených. Izrael podľa neho útočil na obytné domy aj bez predchádzajúceho varovania.
Počas razie vo vnútri Pásma Gazy bol pri hraničnej bariére zabitý izraelský vojak, ktorý so svojimi kolegami pátral po nezvestných Izraelcoch, uviedol armádny hovorca Daniel Hagari. Ďalší traja vojaci utrpeli zranenia.
Na juhu Libanonu sa izraelská armáda zamerala na pozície radikálov z Hizballáhu, ktorí sa podľa izraelských zdrojov chystali útočiť na Izrael raketami a protitankovými strelami.
Očakáva sa, že Izrael čoskoro začne tiež rozsiahlu pozemnú operáciu v Gaze. Minister obrany Galant podľa serveru BBC News povedal, že izraelská vojenská kampaň tu „môže trvať mesiac, dva alebo tri“. Mala by to však podľa neho byť posledná takáto operácia v oblasti, „z toho jednoduchého dôvodu, že po nej už Hamas nebude existovať“.
8:39 Dvaja Palestínčania prišli o život pri razii izraelských bezpečnostných zložiek v utečeneckom tábore na Západnom brehu Jordánu okupovanom Izraelom, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske ministerstvo zdravotníctva a na svedkov. Palestínska tlačová agentúra WAFA uvádza, že sa izraelské razie v noci uskutočnili na niekoľkých miestach.
Podobné operácie nabrali na intenzite po 7. októbri, keď palestínske radikálne hnutie Hamas spustilo rozsiahly útok na Izrael z Pásma Gazy, ktorý si vyžiadal vyše 1 400 obetí. V Pásme Gazy prišlo pri odvetnom ostreľovaní oblasti izraelskou armádou o život vyše 4 600 ľudí.
Izraelská armáda minulý týždeň uviedla, že odvtedy na Západnom brehu zadržala skoro 600 hľadaných osôb, z ktorých bolo 375 spriaznených s Hamasom. Podľa palestínskych úradov si operácie vyžiadali desiatky mŕtvych a zranených.
Dve nové úmrtia sú hlásené v súvislosti so zásahom v tábore severne od mesta Ramalláh. Obyvatelia uviedli, že tam Izraelci zatkli mnoho ľudí a stretli sa s ozbrojenými mužmi a mladíkmi, ktorí hádzali kamene. Izraelská armáda sa k incidentu ihneď nevyjadrila.
Podľa WAFA Izraelčania v noci a ráno zatýkali aj na ďalších miestach oblasti, ktorú okupujú od roku 1967. Na Západnom brehu nová vojna s Hamasom ešte zvýšila napätie vyvolané rozširovaním izraelských osád. Palestínčania hlásili niekoľko zatknutých v Betleheme aj na samom severe Západného brehu neďaleko mesta Džanín.
7:40 Biely dom chce, aby Izrael pred začatím svojej pozemnej operácie v palestínskom Pásme Gazy poskytol viac času na rokovania o rukojemníkoch zadržiavaných teroristami v Gaze a na dodávky humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.
S odvolaním sa na viaceré zdroje v americkej administratíve o tom informoval americký denník The New York Times (NYT), na ktorý sa vo svojom spravodajstve odvolal spravodajský web The Times of Israel (TOI).
V správe NYT sa uvádza, že administratíva prezidenta USA Joea Bidena chce tiež zvýšiť pripravenosť USA na prípadné útoky na americké ciele v regióne zo strany ozbrojených skupín so sídlom v Iráne. Washington totiž predpokladá, že počet takýchto útokov sa bude s pokračujúcou vojnou pravdepodobne zvyšovať.
Toto posolstvo bolo Izraelu tlmočené prostredníctvom ministra obrany USA Lloyda J. Austina, ktorý takmer každý deň hovorí s ministrom obrany Joavom Galantom. Galantov hovorca túto správu novinám nepotvrdil.
NYT vo svojom článku konštatujú, že americkí predstavitelia sa obávajú, že ďalšie odkladanie pozemnej invázie do Gazy by mohol zneužiť Irán i jeho spojenci, ktorí už dlho tvrdia, že Izrael je ovládaný vládou vo Washingtone.
5:50 Izrael v noci na pondelok podnikol ďalšiu vlnu náletov na desiatky cieľov radikálneho palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy. Spravodajca televízie CNN uviedol, že ide o najsilnejšie bombardovanie severu Gazy, ktoré za posledné dva týždne videl. Izrael tiež znovu zaútočil na pozície ozbrojencov Hizballáhu v Libanone. Izraelský minister obrany Joav Galant podľa serveru BBC News povedal, že vojenská operácia v Gaze môže trvať aj tri mesiace.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske médiá uviedla, že izraelská armáda v Gaze, kde na území menšom ako Praha žije 2,3 milióna ľudí, bombardovala aj miesta blízko trojice nemocníc. Či niektorá z nich bola poškodená, zatiaľ nie je jasné.
Pokiaľ ide o útoky na juh Libanonu, tak tam sa podľa svojho vyhlásenia izraelská armáda zamerala na pozície radikálov z Hizballáhu, ktorí sa chystali útočiť na Izrael raketami a protitankovými strelami.
Očakáva sa, že Izrael čoskoro začne tiež rozsiahlu pozemnú operáciu v Gaze. Minister obrany Galant uviedol, že izraelská vojenská kampaň tu „môže trvať mesiac, dva alebo tri“. Mala by to však podľa neho byť posledná takáto operácia v oblasti, „z toho jednoduchého dôvodu, že po nej už Hamas nebude existovať“.
O tom, ako zastaviť izraelské „brutálne zločiny“ v Gaze podľa Reuters telefonicky hovorili vodca Hamásu Ismáíl Haníja a iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján. Predstavitelia USA, Kanady, Francúzska, Británie, Nemecka a Talianska v nadväznosti na nedeľný telefonický rozhovor zase vydali vyhlásenie, v ktorom zdôraznili právo Izraela na obranu a zároveň vyzvali na ochranu civilistov a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva.
Izrael na úzke pobrežné Pásmo útočí po masakroch Hamasu na juhu Izraela, ktoré si 7. októbra vyžiadali približne 1 400 životov. V Gaze už prišlo o život vyše 4 600 ľudí. Hamas aj Hizballáh sú spojenci Iránu.
Izraelský prezident Jicchak Herzog televízii Sky News povedal, že Hamas pri útoku na jeho krajinu plánoval proti civilistom použiť aj vysoko jedovaté látky na báze kyanidu. U jedného z útočníkov sa podľa neho našiel USB disk s podrobnými inštrukciami na výrobu chemických zbraní a tiež ich šírenie.
5:45 Americký prezident Joe Biden v nedeľu telefonicky hovoril s izraelským premiérom Banjaminom Netanjahuom. Obaja politici potvrdili, že prísun nevyhnutnej humanitárnej pomoci do Pásma Gazy bude „nepretržitý“, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu, na ktoré sa odvoláva televízia NBC News.
Biden podľa vyhlásenia privítal skutočnosť, že tento víkend dorazili do zablokovaného Pásma Gazy prvé dva konvoje s humanitárnou pomocou pre palestínskych civilistov. Poďakoval sa tiež za pomoc izraelskej vlády pri prepustení dvoch amerických rukojemníkov zadržiavaných v Gaze militantmi z hnutia Hamas.
Biden a Netanjahu diskutovali ďalej o úsilí svojich vlád dosiahnuť prepustenie všetkých ostatných rukojemníkov, ktorých zajali teroristi Hamasu po útoku na južný Izrael zo 7. októbra.
Hovorili tiež o potrebe "zaistiť bezpečný odchod pre občanov USA a iných civilistov v Pásme Gazy“, ktorí chcú opustiť oblasť vystavenú intenzívnemu bombardovaniu zo strany izraelskej armády.
Podľa Bieleho domu Biden v nedeľu telefonoval o vojne medzi Izraelom a Hamasom aj s lídrami Kanady, Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska, ako aj s pápežom Františkom.
