Hlavným cieľom, kvôli ktorému bol letný čas kedysi zavedený, mala byť úspora elektrickej energie. Ale vedci už dávno dokázali, že ide o iluzórny zisk.
Obyvatelia Európskej únie sa pred niekoľkými rokmi vyslovili v prieskume, ktorý uskutočnila Európska komisia, proti zmenám času. Európsky parlament v roku 2019 odhlasoval zrieknutie sa zmien času a zotrvania u jediného – zimného, alebo letného.
Za štyri roky si nenašli čas
Každý štát si mal vybrať obľúbený čas, hoci Európska komisia nabádala na koordináciu krokov v tejto veci. Poliaci väčšinou dávali prednosť letnému času.
Rozhodnutie europarlamentu mala potvrdiť Rada Európskej únie (teda ministri z členských krajín), ale za štyri roky si na zmenu času nenašla čas.

Zámienkou na odkladanie hlasovania bol najprv brexit (vystúpenie Británie z EÚ), potom pandémia, migračná kríza a teraz vojna na Ukrajine. Vždy sa nájde niečo dôležitejšie.
Ale v skutočnosti sa ministri vyhýbajú debate na túto tému, pretože si uvedomujú, že dohadovanie sa o čase rozháda Európu.
Podľa výsledkov konzultácií sú najväčšími stúpencami letného času Portugalci, Cyperčania a Poliaci. Naopak zimný – „naozajstný“ – čas si prajú oi vo Fínsku, Dánsku a Holandsku.
Zmätenejšia zmes pásiem
Okrem toho je EÚ rozdelená na tri časové pásma: západoeurópsky čas má Írsko a Portugalsko, východoeurópsky Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus a prevažujúci zvyšok má čas stredoeurópsky. Ak sa štáty nedohodnú, tak po likvidácii zmien času by sa Európa mohla premeniť na oveľa rozmanitejšiu – zmätenejšiu – zmesku časových pásiem.
Ale zatiaľ nič nenaznačuje, že by v najbližšom čase mali prísť nejaké zmeny ohľadom striedania časov. Jedinými európskymi štátmi, v ktorom sa čas nemení, zostávajú Island, Bielorusko a Rusko.
A letný čas sa vráti v nedeľu 31. marca 2024.