Už samotný príbeh vzniku tohto dronu je zaujímavý. Saker je mladá firma, ktorá vznikla len v roku 2021, Jej cieľom bolo dodávať riešenia na báze umelej inteligencie pre malé podniky. Ponúkala napríklad drony na ochranu úrody. Po ruskej invázii začala namiesto pluhov kuť meče a z poľnohospodárov sa preorientovala na pomoc ozbrojeným silám.
Prvou vojenskou úlohou firmy bolo prostredníctvom umelej inteligencie odhaľovať zamaskované vojenské vozidlá pod vegetáciou. Postupne vyvinula dron Saker Scout, ktorý využíva technológiu strojového učenia sa. Je schopný nájsť a identifikovať 64 rôznych typov ruských vojenských objektov, ako sú tanky, obrnené transportéry či nákladné vozidlá. Do databázy mu priebežne pridávajú ďalšie objekty. A v prípade potreby na ne dokáže aj úplne sám zaútočiť.
Tri spôsoby použitia
Možnosti využitia dronov Saker Scout sú v podstate tri. Tento prostriedok je integrovaný s ukrajinským systémom Delta na spracovanie spravodajských informácií. Ten spája údaje z dronov, satelitov a ďalších zdrojov tak, aby vytvoril čo najúplnejšiu mapu bojiska. Saker Scout na prieskumnej misii nezíska len videozáznamy, ktoré by potom bolo potrebné zdĺhavo vyhodnocovať. Sám rovno zvýrazní, kde sa nachádzajú aké nepriateľské vozidlá. Výrazne tým skracuje čas potrebný na prípravu útoku na zistené ciele.
Saker Scout môže tiež zisťovať ciele pre kamikadze drony. Informácie odošle operátorom týchto dronov a tí sa rozhodnú, na ktoré zaútočia. Môže tiež pomôcť navádzať kamikadze drony na tieto ciele.
Najradikálnejším spôsobom využitia dronov Saker Scout sú však útoky, na ktorých sa človek vôbec nepodieľa. Výrobca pre magazín Forbes potvrdil, že k takýmto autonómnym útokom už naozaj došlo, hoci len v obmedzenej miere. Saker Scout totiž môže byť nastavený tak, že v prípade, že v dôsledku ruského elektronického rušenia stratí spojenie so svojím operátorom, sám vyhľadá najbližší zo 64 cieľov vo svojej databáze a zaútočí naň.
Ukrajina používa viaceré rovnaké typy vozidiel ako Rusko a tak môže hroziť útok aj na vlastnú techniku. Toto riziko je však výrazne znížené tým, že Saker Scout sa pohybuje za nepriateľskou líniou. V prípade, že stratí spojenie, nemusí sa vrhnúť do kamikadze útoku. Ak nepriateľ ruší signál GPS, umelá inteligencia umožňuje dronu vizuálnu navigáciu prostredníctvom výrazných orientačných prvkov na zemi. Po zhodení munície sa tak môže vrátiť na vopred určené miesto.
Saker Scout má dosah okolo 12 kilometrov a unesie tri kilá výbušnín. Bežne nosí upravený protitankový granát RKG-3 alebo kumulatívnu hlavicu z RPG. Pri útoku na poklopy alebo na slabší horný pancier tak dokáže zničiť aj najnovšie tanky.
Etické problémy
Používaním dronov, ktoré útočia na základe vlastného rozhodnutia, sa dostávame o krok bližšie k realite popisovanej v sci-fi filmoch ako napr. Terminátor. Paul Scharre z think-tanku Centrum pre novú americkú bezpečnosť, takýto vývoj na ukrajinskom bojisku predpovedal už minulý rok. Pre Forbes teraz povedal, že zatiaľ sú útoky autonómnych zbraní limitované na vojenskú techniku ako sú tanky či radary. Čoskoro však môžu útočiť aj priamo na vojenský personál nepriateľa.
Mnohí aktivisti sa takéto druhy zbraní nazývané aj zabijacké roboty snažia už dlho zakázať. Na pôde OSN sa o tom diskutuje už od roku 2014, no k žiadnemu výsledku sa zatiaľ nedospelo. „Tempo technologického pokroku výrazne prekonáva tempo diplomacie,“ uviedol k tomu Scharre pre Forbes. Takáto technológia je k dispozícii už dlhšie a tak je podľa neho veľmi pravdepodobné, že s ňou pracujú aj iné firmy, len sa tým zatiaľ verejne nechvália. Zaujímavé tiež je, že iniciatíva je jednoznačne viac na strane súkromného sektora ako štátov.
V minulosti panovali obavy, že so zabijackými robotmi ako prvý vyrukuje nejaký darebácky štát. Nakoniec ich ako prvá nasadila Ukrajina, ktorá sa legitímne bráni pred agresiou. To tiež môže skomplikovať snahy o reguláciu autonómnych zbraňových systémov. Rovnaká situácia nastala toto leto, keď bola Ukrajina nútená použiť kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých štátoch zakázaná. Nasadenie takejto munície pri legitímnej obrane však vo viacerých štátoch zmiernilo ich nekompromisné postoje. Ukrajina na obavy z použitia takýchto zbraní bude určite brať najmenší ohľad, pretože jej najväčšou starosťou je vyhrať v boji o prežitie.
Podľa Scharreho situácia na bojisku bude tlačiť obe strany smerom k vývoju a použitiu autonómnych prostriedkov. Ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov v rozhovore pre AP povedal, že autonómne zbrane sú logickým a nevyhnutným ďalším krokom vo vývoji dronov. Na začiatku októbra oznámil, že ozbrojeným silám dodali 2000 dronov s umelou inteligenciou.
„Budú pomáhať s bezpečným vykonávaním prieskumu, navádzať delostreleckú paľbu a vďaka umelej inteligencii odhaľovať aj dobre zamaskované ruské objekty,“ povedal Fedorov. O autonómnych útokoch sa nezmienil, ale k tým je len krôčik. Veľké množstvo dronov s umelou inteligenciou by napríklad mohlo zaútočiť súčasne bez toho, aby potrebovali vycvičených operátorov a rádiový signál. Boli by tiež imúnne proti elektronickému rušeniu a ich prvým cieľom by sa napríklad mohli stať práve rušičky a iné zbrane proti dronom. Až po ich vyradení by nastúpili na scénu klasické drony ovládané operátormi.