Takéto vozidlá sa objavili vo výzbroji 241. brigády teritoriálnej obrany. Tá vznikla v roku 2022 v ukrajinskom hlavnom meste. Po oslobodení Kyjevskej oblasti sa jej časť presunula do Charkovskej oblasti, niektoré prápory bojovali aj pri Bachmute. Teraz sa pochválila delami KS-19 kalibru 100 mm, ktoré sú namontované na podvozkoch Tatry 815 viacerých verzií.
KS-19 je starý sovietsky protilietadlový kanón zavedený do služby ešte v roku 1947. Vývoj prúdových lietadiel a ohromný nárast ich rýchlosti však spôsobil, že protilietadlové delostrelectvo rýchlo zastaralo. KS-19 sa to však netýkalo. Od začiatku bol projektovaný s tým, že môže slúžiť aj na ostreľovanie pozemných cieľov a preto sa v určitej miere udržal v službe dodnes, najmä v rozvojových krajinách. V úlohe pozemného delostrelectva má dostrel 21 km.
Keď sa začala ruská invázia, mala Ukrajina uložené väčšie množstvo týchto diel v skladoch. Od jari tohto roka ich začala postupne aktivovať a používať na nepriame ostreľovanie ruských pozícií. Výhoda je v tom, že muníciu kalibru 100 mm iné zbrane nepoužívajú a tak je jej dostatok. Nevýhoda je v tom, že delo je pomerne ťažké, má takmer 10 ton a potrebuje výkonný ťahač. Vyžaduje tiež početnú obsluhu. Pre porovnanie, americká húfnica M777 kalibru 155 mm má hmotnosť len 4,2 tony.
Slovenská samohybná húfnica Zuzana 2 kalibru 155 mm
Spomínaná 241. brigáda teritoriálnej obrany teraz zverejnila fotky samohybnej úpravy dela KS-19. Použili na to osvedčený podvozok Tatra 815. Toto nákladné auto sa vo viacerých verziách (4×4, 6×6 aj 8×8 či 10×10) vyrábalo od roku 1982 pre vojenských aj civilných zákazníkov v celom vtedajšom východnom bloku. Ročne ich vzniklo okolo 15-tisíc. Po roku 1989 prišiel výrazný pokles, no výrobu novších verzií sa podarilo udržať až dodnes, hoci s úplne inými motormi, prevodovkami i kabínami. Podvozok Tatry 815 využíva aj slovenská samohybná húfnica Zuzana 2.
Ukrajinci na prestavbu na samohybné delo použili Tatry 815 8×8 ešte s pôvodnými kabínami. Na časti fotografií sa dá rozoznať verzia AV-15, čo je žeriavové a vyslobodzovacie vozidlo. Vyvinuli ho pre československú ľudovú armádu a exportovalo sa aj do NDR a do Indie. Žeriav sa vyrábal vo VSS Košice a v rokoch 1983–89 vzniklo vyše 200 vozidiel v tejto verzii. Ukrajinci odstránili žeriav a nahradili ho delom KS-19.
Druhá použitá verzia je 20-VP, čo bol plošinový voz na prepravu kontajnerov. V tomto prípade už ide o verziu, ktorý vznikla po rozdelení Československa a vyrábala sa v rokoch 1999–2007. Úprava bola v tomto prípade jednoduchšia, lebo nebolo treba nič demontovať. Kanón KS-19 len pripevnili na plošinu vozidla. Vzhľadom na improvizovaný charakter týchto samohybných diel je pravdepodobné, že sa z nich strieľa iba dopredu alebo dozadu. Streľba do boku nie je pre silný spätný náraz možná.