Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 624 dní
- Petr Pavel: Situácia na Ukrajine hrá v prospech Ruska. Predpokladám mierové rozhovory
- Všetky rokovania s Putinom boli zbytočné. Nepadneme do tejto pasce, odkázal Kuleba
- Maďarská vláda tvrdí, že Ukrajina nie je pripravená na členstvo v EÚ
- Na mesto Avdijivka v Doneckej oblasti Rusi útočia z troch smerov
- Putin pricestoval do Kazachstanu na stretnutie s prezidentom Tokajevom
- Päť mŕtvych si vyžiadal výbuch ukrajinskej rakety v Skadovsku, hlásia okupačné úrady
- ISW: Putin sa v kampani pred prezidentskými voľbami bude vyhýbať téme vojny na Ukrajine
Čítajte viac 623. deň: Ciele Ruska nemajú logiku, jednotky v Avdijivke sa rútia do istej pasce
23:32 Svetový „mierový summit“ o Ukrajine sa bude zrejme konať vo februári 2024, uviedol vo štvrtok vplyvný ukrajinský predstaviteľ Ihor Žvovka. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a z portálu britského denníka The Guardian.
Hlavný poradca ukrajinského prezidenta pre diplomaciu Žvovka vo vyhlásení napísal, že Ukrajina usporiada štvrté stretnutie národných bezpečnostných poradcov koncom novembra alebo začiatkom decembra, pričom „globálny summit by sa potom mohol konať vo februári 2024“.
„Summit sa určite bude konať. Bude to symbolický začiatok praktického realizovania ukrajinského ‚mierového plánu‘ a zároveň bude sumarizovať všetky výsledky, ktoré sa už na tejto ceste dosiahli,“ vysvetlil Žvovka.
Čítajte viac Zelenskyj: Náš mierový plán má podporu po celom svete
Mierový plán je desaťbodová agenda navrhnutá ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Žiada obnovu územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojakov z okupovaných ukrajinských území, ochranu dodávok potravín a energií, bezpečnosť jadrových zariadení a prepustenie všetkých zajatcov.
Na rozhovoroch o ukrajinskom mierovom pláne sa Rusko nezúčastní. Moskva ho odmieta a tvrdí, že nie je možné ho realizovať.
21:34 Súd na Ukrajine odsúdil na odňatie slobody šesť Ukrajincov, ktorí bojovali na strane Ruska. Oznámila to ukrajinská tajná služba SBU, podľa ktorej poslal súd dvoch zo šestice na 12 rokov do väzenia a štyri ďalšie na 15 rokov za mreže.
Odsúdení sa pridali na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu k ruským jednotkám Južného vojenského okruhu a následne pôsobili v rôznych armádnych zoskupeniach. Niektorí z nich sú bývalí väzni. Dvaja z nich sa dostali do radov ruského trestného oddielu Štorm Z. Ten podľa médií plnia práve väzni alebo vojaci, ktorí porušili disciplínu.
Šestica nakoniec padla do ukrajinského zajatia. Súd ich zistil vinnými z vlastizrady, kolaboračnej činnosti a účasti v nelegálnom ozbrojenom zoskupení.
**20:47 Rusko považuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii za „sotva skutočný“ prísľub. Reagovalo tak na stredajšie odporúčanie Európskej komisie, aby sa otvorili prístupové rokovania s Kyjevom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o mrkve, ktorá sa takpovediac hojdá pred vozom. Sotva ide o skutočné sľuby,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Kyjev sa začala intenzívnejšie usilovať o vstup do Únie po začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva rozpútanie vojny na Ukrajine 23. februára 2022.
Čítajte viac Preč od Ruska. EÚ otvára dvere Kyjevu, ale Ukrajina úniu aj zmení
Rusko potláča európske ašpirácie Kyjeva už od pádu Sovietskeho zväzu a pokusy na udržanie Ukrajiny vo svojej sfére vplyvu vyvrcholili v roku 2013 počas Oranžovej revolúcie. Vtedajší proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ.
Rusko krátko na to anektovalo Krymský polostrov a podporilo separatistiov na východe Ukrajiny.
O možnom otvorení prístupových rokovaní bude rozhodovať 27 lídrov EÚ na summitu v decembri. Konečné prijatie do EÚ závisí od splnenia prísnych vstupných kritérií a musia ho jednomyseľne podporiť všetky členské štáty.
19:41 V blízkosti letiska Šeremetievo pri Moskve sa objavila železobetónová veža s protilietadlovým komplexom Pancir-S na vrchole. Jej fotografie podľa stanice Rádio Slobodná Európa zverejnil investigatívny projekt Conflict Intelligence Team (CIT). Podľa projektu má komplex chrániť vzdušný priestor severne od Moskvy proti ukrajinským útokom.
Predtým médiá upozornili, že rovnaké protilietadlové komplexy sa objavili na strechách niekoľkých moskovských budov. Podobné železobetónové veže, ako je tá u Šeremetieva, alebo ďalšie konštrukcie v podobe násypov vznikli aj na ďalších miestach okolo Moskvy.
Letisko Šeremetievo v minulých mesiacoch rovnako ako ďalšie letiská pri Moskve niekoľkokrát prerušilo prevádzku. Podľa médií sa tak dialo kvôli hrozbe ukrajinských dronových útokov. Kyjev sa k útokom na ruské územie nehlási.
18:49 Európska únia by Ukrajine mala zatiaľ namiesto rokovaní o vstupe ponúknuť privilegované partnerstvo. Dnes to podľa agentúry MTI povedal šéf kancelárie maďarského premiéra Gergely Gulyás. Maďarsko opakovane dáva najavo, že začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou, o ktorom budú v decembri hlasovať šéfovia štátov a vlád krajín EÚ, zablokuje. Budapešť vytýka Kyjevu najmä z jej pohľadu zlú politiku voči maďarskej menšine na Ukrajine.
V čom by privilegované partnerstvo EÚ a Ukrajiny spočívalo, Gulyás ale nešpecifikoval.
Maďarsko kritizuje Ukrajinu aj kvôli korupcii. „Musíme povedať, že súhlasíme s bývalým predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, ktorý povedal, že prijatie Ukrajiny by bolo veľkou chybou,“ povedal Gulyás. Pripomenul Junckerovo októbrové vyjadrenie pre jeden nemecký denník, keď povedal, že „na Ukrajine je korupcia na všetkých úrovniach spoločnosti“.
Čítajte viac Vláda nepošle na Ukrajinu už ani náboj. Fico: Zásielky zbraní a munície zo štátnych skladov sa skončili
Maďarsko je pritom krajinou, s ktorou Európska komisia vedie niekoľko sporov kvôli porušovaniu úniových hodnôt. Brusel Budapešti vytýka okrem iného nedostatočný boj s korupciou.
Európska komisia v stredu odporučila členským krajinám dvadsaťsedmičky začať s Ukrajinou prístupové rokovania. Ocenila reformy, ktoré Kyjev podniká, ale zároveň poukázala na niekoľko problematických miest, medzi nimi aj na ochranu menšín. Ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová dnes povedala, že Kyjev je s Maďarskom ochotný pristúpiť na kompromis ohľadom jazyka a vzdelávania maďarskej menšiny.
18:07 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg vyzval na návšteve Berlína členov tohto vojenského zoskupenia, aby neprestávali podporovať Ukrajinu v boji proti invázii Ruska. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
„Musíme pokračovať v dodávaní zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú, aby boli dnes na bojisku stále silní – aby mohli byť zajtra silní za rokovacím stolom,“ povedal Stoltenberg po stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom pomoci Ukrajine.
Šéf NATO konkrétne spomenul nemecké dodávky bojových vozidiel pechoty a tankov, ako aj moderných systémov protivzdušnej obrany.
„Tieto príspevky pomáhajú Ukrajine brániť svoju slobodu a pomáhajú udržiavať Európu v bezpečí,“ povedal Stoltenberg.
Pochválil tiež Scholzovu vládu za zvýšenie výdavkov na obranu a za nasadenie vojakov v partnerských štátoch NATO vrátane Litvy a Slovenska.
Varoval, že útočná vojna Ruska na Ukrajine a rozhodnutie Moskvy z posledných rokov odstúpiť od zmlúv na kontrolu zbraní „je štýl bezohľadného správania, a svet je preto nebezpečnejší“.
„Rusko pokračuje v podkopávaní bezpečnosti v Európe,“ uviedol Stoltenberg.
16:48 Pre ruského vodcu Vladimira Putina už, zdá sa, v pokročilejšom veku predstavuje problém zapamätanie si niektorých mien. Na štvrtkovom stretnutí s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom sa opakovane pomýlil, keď ho chcel osloviť menom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, už 71-ročný šéf Kremľa, ktorý zrejme bude opäť kandidovať na post ruského prezidenta v budúcoročných voľbách, najprv skomolil otcovské meno kazašského lídra. V druhom prípade si aspoň chybu uvedomil a opravil sa. Meno Kasym-Žomart navyše niekoľkokrát povedal nezrozumiteľne.
Keď chcel Tokajeva osloviť otcovským menom, nezreteľne povedal Kelemič alebo Kelemovič namiesto správneho tvaru Kemelevič. Druhýkrát si pomýlil prezidentovo krstné meno a priezvisko, keď ďakoval Tokajevovi za pozvanie do Astany. Putin povedal „Kemel Žomartovič“, ale hneď sa opravil.
Putin pricestoval do Astany, aby sa okrem schôdzky s Tokajevom zúčastnil aj na zasadnutí Fóra medziregionálnej spolupráce medzi Ruskom a Kazachstanom. Šéf Kremľa sa snaží udržať si vplyv v Strednej Ázii uprostred rastúcej konkurencie z Číny. Moskva a Astana majú historicky blízke vzťahy, ale tie sú napäté od minulého roka, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.
Rusko už vyjadrilo znepokojenie nad nárastom západnej diplomatickej aktivity v bývalých sovietskych krajinách Strednej Ázie, zvlášť po tom, ako do regiónu zavítal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten počas návštevy Kazachstanu pred niekoľkými dňami pochválil Tokajeva za to, že odmietol byť „vazalom akejkoľvek moci“, keď zjavne narážal na Rusko.
Kazachstan, ako aj Uzbekistan, odmietli uznať ruskú anexiu ukrajinských území a zaviazali sa dodržiavať západné sankcie voči Moskve, pričom Rusko aj západné krajiny označili za svojich strategických partnerov.
Čítajte aj Kazachstan, Moldavsko, Azerbajdžan... Kto by bol na rade, keby Rusko ovládlo Ukrajinu?
V lete minulého roka kazašský prezident povedal, že neuznáva „kvázi štátne zriadenia“ v Donbase, ktoré boli použité ako zámienka pre ruskú vojnu proti Ukrajine. O rok neskôr sa dištancoval od udalostí v Rusku.
16:28 Ukrajina by mala byť schopná dokončiť proces vstupu do Európskej únie (EÚ) do dvoch rokov vzhľadom na súčasné tempo reforiem a vyjednávaní. Na tlačovej konferencii v Kyjeve to vo štvrtok uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Oľha Stefanišynová. Zdôraznila však, že dvojročná lehota sa ešte oficiálne nezačala.
Európska komisia v stredu odporučila začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou, ale na odštartovanie oficiálnych prístupových rokovaní bude ešte potrebné konečné hlasovanie členských štátov EÚ. Kyjiv oficiálne požiadal o členstvo v EÚ v závere februára minulého roka, tesne po začiatku rozsiahlej ruskej invázie. V júni toho roka Ukrajina dostala štatút kandidátskej krajiny.
16:20 Úrady v Ľvove na západe Ukrajiny dnes z tamojšieho vojenského cintorína odstránili tri sovietske pomníky. Informoval o tom ruskojazyčný server BBC. Ide o pokračujúce snahy Ukrajiny, ktorá čelí ruskej invázii, zbaviť verejný priestor ruských a sovietskych odkazov.
Z vojenského cintorína boli odstránené pomníky Vlasť, Vojak s vlajkou a Prísaha. "Čistíme náš verejný priestor od symbolov z čias Sovietskeho zväzu a Pahorok slávy nie je výnimkou. (Sochy) sme rozobrali a previezli do múzea Teritórium teroru, "uviedla predstaviteľka mestských úradov Natalja Oleksijevová s odvolaním sa na levovskú inštitúciu zaoberajúcu sa totalitnými režimami.
V stredu úrady západoukrajinského mesta rozobrali súsošie Kozmonauta inštalované na počesť sovietskej kozmonautky, prvej ženy vo vesmíre a terajšej poslankyne ruskej dolnej komory Valentiny Těreškovej. Aj toto dielo previezli do múzea.
Ukrajina začala s odstraňovaním sovietskych pamiatok už v apríli 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov. Takzvaný zákon o dekomunizácii z roku 2015 zakázal používanie komunistických symbolov a nariadil premenovať miestopisné označenia súvisiace s komunizmom. V dôsledku toho sa zmenili názvy viac ako 50.000 ulíc a bezmála 1000 miest a dedín. Výnimku mali pamätníky spojené so druhou svetovou vojnou.
V Kyjeve odstraňujú štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť. Kladivo a kosák nahradí ukrajinský štátny znak – trojzubec. Matka Vlasť, ktorá sa neskôr premenuje na Matka Ukrajiny, je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.
16:15 Úder ukrajinskej rakety v okupovanom Skadovsku, ktorá zasiahla ruskú základňu, zabila niekoľko vysokopostavených ruských dôstojníkov. Informuje redaktor Rádia Sloboda, ktorý sa odvoláva na ukrajinské aj ruské zdroje.
„Geolokácia ukrajinského úderu (pomocou raketometov) HIMARS na Skadovsk v okupovanej Chersonskej oblasti. Zničené je druhé poschodie dvojposchodovej tehlovej budovy,“ uviedol ďalej novinár Rádia Sloboda Mark Krutov. Na sociálnej sieti X zároveň zverejnil snímky, ktoré podľa neho zachytávajú zasiahnuté miesto.
„Podľa predbežných informácií bolo zasiahnutých 15 ľudí, z ktorých päť zahynulo a desať bolo hospitalizovaných,“ citoval TASS vyjadrenie oblastnej správy ruského ministerstva pre mimoriadne situácie. Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Chersonskej oblasti Vladimir Saldo podľa Rádia Sloboda uviedol, že jednu raketu sa podarilo zostreliť, druhá zasiahla súkromný sektor.
16:00 Viac ako polovica všetkých výdavkov ukrajinského rozpočtu na budúci rok je naplánovaná na obranu. Takto nastavený rozpočet schválil vo štvrtok ukrajinský parlament počas vojny rozpútanej vo februári 2022 Ruskom.
Ukrajinské ministerstvo financií minulý mesiac v návrhu rozpočtu pre rok 2024 uviedlo očakávané výdavky na obranu viac než 21 percent hrubého domáceho produktu krajiny (HDP).
Rozpočet pre rok 2024 plánuje ekonomický rast 4,6 percenta a deficit približne 43,58 miliardy dolárov (40,84 miliardy eur). Rozpočtové príjmy sú stanovené na 1,77 bilióna hrivien (45,39 miliardy eur) a výdavky 3,35 bilióna hrivien (86,80 miliardy eur).
„Priority sú v rozpočte jasne určené. Všetky naše domáce prostriedky sa minú tak, aby sme vydržali a zvíťazili nad nepriateľom,“ povedal premiér Denys Šmyhaľ po hlasovaní parlamentu. „Prakticky 50 percent našich výdavkov – na obranu a bezpečnosť Ukrajiny. Bude viac zbraní a vozidiel, viac dronov, munície a rakiet. Každá hrivna daňového poplatníka pôjde na armádu,“ dodal.
Čítajte aj Rusko zvyšuje výdavky na obranu. Pripravuje sa na dlhú vojnu?
15:45 Rusko podľa britskej spravodajskej služby pravdepodobne bude musieť premiestniť svoju strategickú protivzdušnú obranu z odľahlých časti krajiny na Ukrajinu. Londýn sa takto vyjadril po minulotýždňovej správe o tom, že Rusko stratilo niekoľko protilietadlových raketových systémov dlhého doletu S-400.
Premiestnenie strategickej protivzdušnej obrany by ešte viac ukázalo, ako konflikt na Ukrajine naďalej nadmerne zaťažuje ruskú armádu a jej schopnosť udržiavať základnú obranu na rozsiahlom území Ruska.
14:54 Maďarská vláda sa domnieva, že Ukrajina stále nie je pripravená na členstvo v Európskej únii, vyhlásil vo štvrtok šéf úradu vlády Gergely Gulyás. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarsko podľa Gulyása síce poskytlo Ukrajine už veľa podpory, ale zastáva názor, že táto vojnou zničená krajina ešte nie je pripravená na vstup do EÚ.
„Ukrajina nespĺňala podmienky na vstup predtým a nespĺňa ich ani teraz. Podľa názoru (maďarskej) vlády je potrebná nová stratégia EÚ pre Ukrajinu a potom sa môžu prijať vhodné rozhodnutia,“ dodal Gulyás.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v stredu tvrdil, že Ukrajina nebude pripravená na členstvo v EÚ, kým tam nebude nastolený mier. Vstupom Ukrajiny do Únie by podľa Szijjártóa vstúpila do EÚ aj vojna, čo si evidentne nikto neželá.
13:37 Situácia na fronte pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny je naďalej v rámci vojny v krajine jednou z najťažších a ruská armáda sa snaží mesto obkľúčiť. Povedal to hovorca Národnej gardy Ukrajiny Ruslan Muzyčuk a dodal, že len v stredu ukrajinskí vojaci pri Avdijivke odrazili viac ako desať ruských útokov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Muzyčuk poznamenal, že taktika, ktorú používajú Rusi pri Avdijivke, je veľmi rôznorodá a na mesto útočia z troch smerov. Hovorca uviedol, že vzhľadom na poveternostné podmienky a skutočnosť, že ruské obrnené vozidlá boli ťažko poškodené, si ukrajinské jednotky všimli, že okupanti teraz používajú viac skupín pechoty a veľký počet bezpilotných lietadiel.
13:12 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa vo štvrtok v Bruseli vyslovili za väčší dohľad EÚ nad uplatňovaním sankcií voči Rusku a za ďalšie obmedzenie možností na ich obchádzanie. Píše sa to v tlačovej správe europarlamentu.
EP vo svojom uznesení vyjadril znepokojenie nad existujúcimi medzerami v sankčnom režime EÚ voči Rusku. Europoslancov znepokojujú nedostatky v presadzovaní sankcií, ako aj snahy o podkopávanie reštrikcií zameraných na oslabenie kapacít, ktoré umožňujú Moskve viesť vojnu voči Ukrajine.
Uznesenie konkrétne poukazuje na schopnosť Ruska obchádzať opatrenia, ktoré majú obmedziť jeho zisky z exportu ropy a ropných produktov do EÚ. Deje sa tak napríklad prostredníctvom nárastu dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy z Indie a ďalších krajín.
Poslanci tiež zdôraznili, že kriticky dôležité komponenty zo Západu sa stále dostávajú do Ruska cez krajiny, ako sú Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko či Srbsko.
12:52 Ruský vodca pricestoval vo štvrtok do Kazachstanu na stretnutie s tamojším prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na Kremeľ, očakáva sa, že dvojica bude diskutovať o bilaterálnych vzťahoch.
Putin sa zúčastní aj na zasadnutí Fóra medziregionálnej spolupráce medzi Ruskom a Kazachstanom. Šéf Kremľa sa snaží udržať si vplyv v Strednej Ázii uprostred rastúcej konkurencie z Číny. Moskva a Astana zdieľajú historicky blízke vzťahy, ale tie sú napäté od minulého roka, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.
Rusko už vyjadrilo znepokojenie nad nárastom západnej diplomatickej aktivity v bývalých sovietskych krajinách Strednej Ázie, zvlášť po tom, ako do regiónu zavítal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten počas návštevy Kazachstanu pred niekoľkými dňami pochválil Tokajeva za to, že odmietol byť „vazalom akejkoľvek moci“, keď zjavne narážal na Rusko.
Kazachstan, ako aj Uzbekistan, odmietli uznať ruskú anexiu ukrajinských území a zaviazali sa dodržiavať západné sankcie voči Moskve, pričom Rusko aj západné krajiny označili za svojich strategických partnerov.
12:28 Najmenej päť mŕtvych a desať ranených si vyžiadal výbuch ukrajinskej rakety v okupovanom Skadovsku na juhovýchode Ukrajiny, uviedla dnes ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na predbežné informácie z okupačných úradov. Strela zasiahla ruskú základňu a o život pripravila piatich Rusov, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinské zdroje. Ešte predtým ten istý denník uviedol, že ukrajinské úrady hlásia dve zabité ženy vo veku 62 a 59 rokov a troch ranených civilistov v dôsledku stredajšieho ruského ostreľovania Doneckej a Chersonskej oblasti.
„Podľa predbežných informácií bolo zasiahnutých 15 ľudí, z ktorých päť zahynulo a desať bolo hospitalizovaných,“ citoval TASS vyjadrenie oblastnej správy ruského ministerstva pre mimoriadne situácie. Okresné mesto Skadovsk leží na pobreží Čierneho mora, asi 100 kilometrov od oblastného centra Chersonu, ktoré ukrajinská armáda oslobodila pred rokom.
12:09 Súčasná situácia na bojisku na Ukrajine podľa českého prezidenta Petra Pavla nenasvedčuje tomu, že by Kyjev mohol získať vojenskú prevahu, a čas teraz hrá v prospech Ruska. Pavel to povedal na štvrtkovej konferencii Diplomacia a bezpečnosť s tým, že v budúcom roku by sa mohli začať rokovania. Upozornil však, že Západ musí v podpore napadnutej Ukrajiny vytrvať.
Čítajte viac Petr Pavel: Situácia na Ukrajine hrá v prospech Ruska. Predpokladám mierové rozhovory
11:45 Ruský vodca Vladimir Putin sa podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) bude vo svojej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2024 vyhýbať téme vojny na Ukrajine. Podľa analytikov ISW sa radšej sústredí na tvrdenie, že „v Rusku je stabilita" a na kritiku Západu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Správa ISW poukazuje na to, že aj ruský nezávislý portál Meduza s odvolaním sa na dva zdroje s úzkymi kontaktmi na administratívu ruského prezidenta konštatoval, že cieľom prezidentskej kampane bude zobraziť Putina ako vodcu, ktorý z Ruska urobil „ostrov pokoja“.
11:10 Český Senát predĺžil mandát vykonávať bojový výcvik pre ukrajinský vojenský personál v krajine do konca roka 2024. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Radio Prague International.
Česká ministerka obrany Jana Černochová povedala senátorom, že jej prioritou je zabezpečiť podmienky pre pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov s tým, že tieto akcie približujú koniec vojny a dlho očakávaný mier. Okrem pokračovania vo výcviku ukrajinských vojakov Senát predĺžil aj mandát na pobyt vojenského personálu z krajín EÚ a NATO v Česku.
11:00 Pre skupinu ukrajinských vojakov sa v Španielsku začal výcvik v používaní systému protivzdušnej obrany Hawk. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu španielskeho ministerstva obrany.
Španielsky rezort obrany uviedol, že 74. protilietadlový delostrelecký pluk realizuje nový výcvik niekoľkých desiatok ukrajinských vojakov v používaní a údržbe systému protivzdušnej obrany Hawk. Madrid poznamenal, že výcvik je určený na zlepšenie spôsobilosti ukrajinskej protivzdušnej obrany v boji proti lietadlám, raketám a dronom.
10:15 Ukrajinské ozbrojené sily ukázali raritný kúsok zo svojho arzenálu – český raketomet BM-21 MT Striga. Video tohto stroja v akcii zverejnila 61. samostatná mechanizovaná brigáda.
Čítajte viac Česká Striga na Ukrajine: takto rozdáva raketové údery ruským vojakom
10:10 Nemecké vzdušné sily sa od konca novembra zapoja do ochrany juhovýchodného krídla NATO. V pláne je nasadenie štyroch stíhačiek Eurofighter a približne 80 vojakov, ktorí budú rozmiestnení na vojenskom letisku neďaleko rumunského mesta Konstanca.
Časť z týchto posíl by mala do Rumunska vyraziť už vo štvrtok, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje v Berlíne.
Celá operácia sa uskutočňuje na žiadosť Rumunska.
Agentúra DPA pripomína, že ukrajinské prístavy na Dunaji ležiace neďaleko rumunských hraníc boli nedávno terčom útoku ruských bezpilotných lietadiel, pričom ich trosky dopadli zrejme aj na územie Rumunska.
10:05 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken varoval pred intenzívnejšou vojenskou spoluprácou Severnej Kórey a Ruska. Zároveň vyzval Čínu, aby pomohla zastaviť „nebezpečné“ konanie KĽDR.
Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s juhokórejským ministrom zahraničných vecí Park Činom v Soule uviedol, že USA a Južná Kórea „zdieľajú vážne obavy z posilnenej a nebezpečnej vojenskej spolupráce KĽDR s Ruskom“.
„Sme svedkami toho, že KĽDR poskytuje Rusku vojenské vybavenie na podporu jeho agresie na Ukrajine, ale zároveň vidíme, že aj Rusko poskytuje KĽDR technológie a podporuje jej vojenské programy,“ uviedol Blinken.
Zároveň vyzval Čínu, aby pomohla zastaviť „destabilizujúce“ konanie Severnej Kórey. „Čína má so Severnou Kóreou jedinečný vzťah, vďaka ktorému má skutočný vplyv. Očakávame, že ho využije a zohrá konštruktívnu úlohu pri snahe zastaviť nezodpovedné a nebezpečné správanie sa Severnej Kórey,“ uviedol Blinken s tým, že tým myslí napríklad odpaľovanie rakiet.
9:41 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjiva padlo 1 080 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 308 720, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o pätnásť tankov, osemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, tridsaťšesť delostreleckých systémov a tri raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 5 316 tankov, 10 014 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 475 delostreleckých systémov a 875 raketometov.
9:36 Protiradarová strela Ch-31P, ktorú ruskí vojaci odpálili smerom k jednému z prístavov v ukrajinskej Odeskej oblasti, v stredu večer zasiahla loď plaviacu sa pod libérijskou vlajkou a zabila lodivoda. Uviedla to tlačová služba operačného veliteľstva ukrajinskej armády Juh. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Lodivod bol ukrajinským občanom. Jedného pracovníka prístavu a troch členov posádky z Filipín ruský úder zranil. Jedného zo zranených hospitalizovali. Ukrajinský minister pre infraštruktúru Oleksandr Kubrakov konštatoval, že zasiahnuté plavidlo malo dopraviť železnú rudu do Číny. Ruské taktické lietadlo nachádzajúce sa nad Čiernym morom proti lodi vypálilo raketu, keď vstupovala do prístavu. (sita, pravda.com.ua)
8:26 Vojna Ruska proti Ukrajine sa stala dôležitou skúškou pre delostreleckú výzbroj, protiletecké zbrane, obrnené vozidlá a drony. Už len samotná správa o úspešnom použití proti jednej z najsilnejších armád sveta zaručuje výrobcom pozornosť a dáva pádny argument pri rokovaní so zákazníkmi.
Zbrojovky, ktorých výrobky obstáli vo vojne, dostávajú nielen zákazky na doplnenie vyčerpaných arzenálov západných krajín, ale vďaka dobrej reklame získavajú nové trhy, rozširujú výrobu a modernizujú svoje výrobky rýchlejšie ako konkurenti, píše denník Ukrajinska pravda pod titulkom „Prečo je pre západné krajiny výhodné dodávať zbrane Ukrajine“.
Čítajte viac Ukrajinská pravda: Prečo je pre Západ výhodné dodávať zbrane Ukrajine
6:00 Nemecko takmer po roku z Poľska sťahuje tri svoje protiletecké systémy Patriot. Oznámilo to v stredu podľa agentúry Reuters nemecké ministerstvo obrany. Berlín systémy Varšave poskytol po tom, ako na poľské územie dopadli trosky rakety ukrajinskej protileteckej obrany.
Spoločne s Patriotmi bolo v poľskom meste Zamość, približne 50 kilometrov od ukrajinskej hranice, od začiatku tohto roka nasadených tiež zhruba 300 nemeckých vojakov, ktorí mali chrániť miestne kľúčové železničné spojenie s Ukrajinou, ktorá od vlaňajšieho februára čelí ruskej agresii.
Vlani v novembri dopadli na území poľskej dediny Przewodów trosky ukrajinskej rakety, čo vyvolalo obavy, aby sa vojna nepreniesla aj do Poľska. Pri incidente zomreli dvaja ľudia. Rusko predtým proti Ukrajine spustilo masívny vzdušný útok s cieľom vyradiť z prevádzky jej energetickú infraštruktúru.
Nemecko po incidente ponúklo svoje systémy Patriot. Nemecké ministerstvo obrany už v auguste uviedlo, že nie je pravdepodobné nasadenie systémov v Poľsku aj v budúcom roku, pretože ich buď budú potrebovať sily rýchlej reakcie NATO, alebo budú musieť prejsť údržbou. Systémy Patriot poskytuje Nemecko tiež Ukrajine.
Nemeckí vojaci ukončia svoje pôsobenie v Poľsku v piatok a na budúci týždeň sa začnú presúvať, oznámilo nemecké ministerstvo. „Som veľmi potešený tým, ako priateľského a uznaného prijatia sa dostalo našim vojakom v Zamośći od poľskej armády a miestnych obyvateľov,“ povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Vzťahy medzi Nemeckom a poľskou nacionalistickou vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) boli kvôli viacerým otázkam napäté, pripomína Reuters napríklad únijnú migračnú dohodu, ktorú Varšava odmietla. Po parlamentných voľbách z 15. októbra však Poľsko smeruje k zmene vlády, pretože PiS napriek svojmu volebnému víťazstvu podľa všetkého nebude schopná vytvoriť väčšinovú koalíciu.
Nemecko nedávno odovzdalo Ukrajine tretiu jednotku moderného systému protileteckej obrany IRIS-T, uviedlo podľa agentúry Reuters ministerstvo obrany v Berlíne. Nemecko v poslednom čase zosilnelo snahy prispieť k obrane Ukrajiny, aby mohla počas nadchádzajúcej zimy lepšie chrániť svoju kritickú infraštruktúru.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius začiatkom októbra informoval, že Berlín pre Ukrajincov brániacich sa ruskej invázii pripravil ďalší balík zbrojnej pomoci v hodnote asi jednej miliardy eur. Okrem systému IRIS-T obsahuje tiež ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot a tri protilietadlové samohybné systémy Gepard.
Agentúra Reuters napísala, že mešká nákup systémov Patriot pre nemeckú armádu, ktoré majú nahradiť tie, ktoré Berlín poskytuje Kyjevu. Ministerstvo obrany na otázku poslanca Inga Gädechensa z Kresťanskodemokratickej únie uviedlo, že o nákupe viacerých systémov rokuje s ich americkým výrobcom, zbrojovkou Raytheon, a že dodávky sa majú začať v roku 2025 a skončiť v roku 2027. Účet vo výške 25 miliónov eur bude výboru pre rozpočet spolkového snemu odovzdaný v prvom polroku budúceho roka. Reuters pripomína, že podľa skorších informácií mala byť zmluva uzavretá v tohtoročnom poslednom štvrťroku.