Podľa Orlitu by mnoho katolíckych biskupov chcelo mať vo svojej diecéze aspoň jedného či dvoch exorcistov. Často to však nie je možné. Biskupi sa podľa Orlitu sťažujú, že nemajú medzi svojimi kňazmi vhodných ľudí na výkon tejto služby. „Nestačí mať dobrú teologickú prípravu a byť dobrým kňazom, aby ste mohli robiť exorcistu – chce to ešte niečo viac,“ povedal v rozhovore nový predseda AIE.
Podľa Orlitu niektorí veriaci nemajú jasnú predstavu o tom, kto je a čo môže robiť vyháňač diabla. „Sú tu aj ľudia, ktorí sa na nás obracajú, akoby sme boli dobrými čarodejníkmi, katolíckymi čarodejníkmi,“ povedal Orlita. Podľa neho exorcisti majú za úlohu zvýšiť „kvalitu kresťanského života“ veriacich.
V katolíckej cirkvi môžu vymietanie diabla praktizovať len biskupi či kňazi, ktorí dostali od biskupa poverenie. Orlita, ktorý sa narodil v roku 1970 v Ostrave, sa podľa svojich slov stal exorcistom pred zhruba 15 rokmi a teraz pôsobí pri brnianskej diecéze.
Medzinárodná asociácia exorcistov je podľa informácií na svojich stránkach jediným podobným združením, ktoré oficiálne uznáva Vatikán. Má zhruba 900 členov, ktorí sú aktívnymi a pomocnými exorcistami. Zhruba polovica členov asociácie pôsobí v Taliansku, v Česku ich je podľa údajov združenia 13. Obrad vyháňania diabla sa zakladá na viere katolíckej cirkvi, že vo svete pôsobia satan a ďalší zlí duchovia.
Podľa cirkevného historika Francisa Younga praktika vymietania diabla sprevádza katolícku cirkev takmer od jej začiatkov. U veriacich i cirkevných hodnostárov sa tešila v minulosti striedavej obľube.
Exorcizmu bol podľa historika najmenej praktizovaný v 60. rokoch 20. storočia, potom sa však vďaka aktivitám konzervatívnych kňazov a veriacich jeho popularita zvýšila. Šíreniu tejto praktiky podľa Younga napomáha v súčasnosti aj rastúci vplyv biskupov z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky v katolíckej cirkvi. V týchto oblastiach katolíci čelia tlaku konkurenčných evanjelických a letničných hnutí.