629. deň: Spojenci posielajú do boja osvedčené šelmy. Na front mieria ďalšie leopardy a gepardy

Čítajte viac 628. deň: Od začiatku vojny padlo 70-tisíc Ukrajincov, zaznelo z USA. Ruské straty sú násobne vyššie

20:43 Ruský súd odsúdil v utorok nemenovaného muža na šesť rokov väzenia za zničenie plagátov, ktoré zobrazovali ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine ako hrdinov. TASR o tom píše na základe informácií agentúry AFP.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) uviedol, že súd uznal nemenovaného 46-ročného muža z mesta Togliatti v Samarskej oblasti za vinného z diskreditácie ruskej armády.

„Počas vyšetrovania a na súde sa zistilo, že v roku 2022 útočník opakovane poškodzoval plagáty zobrazujúce ruských vojakov, ktorí preukázali hrdinstvo v špeciálnej vojenskej operácii,“ uviedol Sledkom a dodal, že muž do ničenia zapojil aj svojho maloletého syna. Svoj trest si odpyká vo väzenskej kolónii so všeobecným režimom.

Organizácia na ochranu ľudských práv Memorial uviedla, že ide o Alexeja Arbuzenka. Opísala ho ako „učiteľa, psychológa, logopéda, spisovateľa a hudobníka“ aktívneho v kultúrnych kruhoch vo svojom meste. Organizácia tiež upozornila, že na súdnom konaní s ním sa nesmela zúčastniť verejnosť ani novinári.

19:05 Fínska vláda v utorok oznámila, že zvažuje uzatvorenie hraničných priechodov s Ruskom. Moskvu obvinila, že úmyselne vpúšťa do Fínska migrantov aj napriek tomu, že nemajú potrebné cestovné doklady. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Fínsky premiér Petteri Orpo vyjadril presvedčenie, že Rusko využíva túto taktiku s cieľom destabilizovať Fínsko. „Zdá sa, že ide o zámerné rozhodnutie (Ruska). Odkaz vlády je jasný: Chceme sa postarať o bezpečnosť našich hraníc,“ uviedol Orpo.

Fínske vládnuce strany sa dohodli, že ministerstvo vnútra pripraví návrh reštriktívnych opatrení podľa paragrafu 16 zákona o pohraničnej stráži.

„Na základe záznamov pohraničnej stráže sa počet žiadateľov o azyl na východnej hranici v posledných mesiacoch zvýšil,“ uviedla ministerka vnútra Mari Rantanenová.

16:30 Protiofenzíva pokračuje, ukrajinské ozbrojené sily vytvorili predmostie na ľavom brehu rieky Dneper, povedal v americkom Hudsonovom inštitúte šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak podľa internetovej stránky hlavy štátu. Pri inej príležitosti vo Washingtone uviedol, že počet ruských vojakov na Ukrajine je v súčasnosti trikrát vyšší ako na začiatku invázie.

V Hudsonovom inštitúte Jermak ubezpečoval, že Ukrajina sa aj 628 dní po vypuknutí ruskej vojenskej agresie drží a zvíťazí. „Nemôžme si dovoliť únavu,“ vyhlásil šéf prezidentskej kancelárie, podľa ktorého Ukrajinci dokazujú, že „nemožné je len to, čo sa ešte neurobilo“. Ako jeden z príkladov uviedol vlaňajšie zastavenie ruského vojenského prenikania na ukrajinské územie a stiahnutie inváznych vojsk z niektorých častí Ukrajiny.

„Oslobodili sme polovicu okupovaných území,“ uviedol Jermak, podľa ktorého doterajšie úspechy boli možné vďaka medzinárodnej podpore. Činiteľ zároveň varoval, že Rusko nie je porazené a nezastaví sa. „Dúfajú, že vydržia dlhšie ako jednota demokracií,“ povedal s tým, že Ukrajina potrebuje ďalšie zbrane vrátane systémov protivzdušnej obrany a vyzval tiež k novým sankciám proti Rusku. „Budúci rok bude rozhodujúci,“ uviedol Jermak.

Čítajte aj Na ľavom brehu Dnepra majú Ukrajinci prevahu v dronoch, používajú ich aj ako nástražné míny

Činiteľ priletel do USA s delegáciou vedenou vicepremiérkou Julijou Svyrydenkovou. Šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského rokoval s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakom Sullivanom, bezpečnostným poradcom britského premiéra Timothym Barrowom, bezpečnostným poradcom nemeckého kancelára Jensom Plötnerom a zahraničnopolitickým poradcom francúzskeho prezidenta Emmanuelom Bonnom, s ktorými hovorili okrem iného o situácii na bojisku.

16:20 O vyjednávaniach s Ruskom a o ich dátume rozhodne Ukrajina, vyhlásil v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred Radou EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Keďže ruský vodca Vladimir Putin ešte neprejavil dobrú vôľu v otázke prijateľného riešenia vojny, je na Ukrajine, aby povedala, aké by boli akceptovateľné podmienky, povedal Stoltenberg. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa Stoltenberga je zodpovednosťou NATO neochvejne podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej invázii, pretože Putin pravdepodobne bude ochotný rokovať len vtedy, ak dospeje k názoru, že Rusko nemôže vyhrať na bojisku.

Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu

Mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského požaduje úplné stiahnutie ruských vojakov z nelegálne okupovaných ukrajinských území a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny.

16:00 V Rusku miznú alebo sú demolované pamätníky obetí stalinských represií, súčasne rastie úsilie o rehabilitáciu tohto bývalého sovietskeho diktátora.

Za uplynulých deväť rokov bolo v Rusku a na iných miestach umiestnených viac ako 700 pamätných tabúľ pripomínajúcich posledné miesta pobytu ľudí, ktorí zahynuli počas stalinských čistiek v 30. rokoch 20. storočia.

Čítajte aj Bustu Stalina postavili na kostiach jeho obetí. Ničia ľudskú pamäť, tvrdí aktivista

Podľa Oxany Matievskej, ktorá sa podieľa na projekte Posledná adresa, však od mája vo viacerých ruských mestách zmizli desiatky týchto pamätných tabúľ. Polícia záležitosť nevyšetruje. Matievskaja sa domnieva, že nejde o náhodu.

„Spomienka na sovietsky teror spochybňuje koncepciu štátu, ktorý má vždy pravdu, a preto je pre ruské orgány nepohodlná. Najmä po invázii na Ukrajinu,“ povedala aktivistka.

Milióny ľudí označených za „nepriateľov ľudu“ skončili v sovietskych pracovných táboroch, známych ako gulag, a 750.000 z nich bez súdu zavraždili počas Stalinovho veľkého teroru v 30. rokoch.

Najmenej 18 pamätníkov obetiam represií, ako aj zahraničným vojakom, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne, bolo od februára 2022 úradom nahlásených ako ukradnuté alebo zničené. Väčšina z nich je venovaná poľským štátnym príslušníkom.

Alexandra Polivanová z centra pre ľudské práva Memorial sa domnieva, že poškodenie nariadili alebo vykonali úrady, pretože Moskva chce, aby bol bývalý Sovietsky zväz vnímaný ako veľmoc, nie ako utláčateľský štát.

Čítajte aj V Rusku odhalili ďalšiu Stalinovu sochu. Ľudia ju vraj túžili vidieť každý deň

15:25 Zhruba 300.000 ukrajinských utečencov žijúcich v Európe sa vracia na Ukrajinu kvôli návštevám lekára. Podľa denníka The New York Times to vyplýva z prieskumu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Niektorí Ukrajinci denníku oznámili, že starostlivosť na Ukrajine považujú za lepšiu a rýchlejšiu. Ďalšie stovky tisíc ukrajinských utečencov žijúcich v Európe sa vracajú na Ukrajinu aj z iných dôvodov, napríklad kvôli návštevám u príbuzných.

Do Kyjeva sa za lekármi tento rok na jeseň vydala tiež Ljudmyla Hurenčuková, ktorá teraz žije so svojím mladším synom vo Francúzsku blízko Saint-Tropez, kam utiekla pred vojnou. „Lekárska starostlivosť je jednoducho na Ukrajine lepšia,“ povedala novinárom 39-ročná Hurenčuková, zatiaľ čo čakala na ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy. „Je lacnejšia, rýchlejšia a lekári sú pozornejší. Preto sem jazdím, kedykoľvek je to možné,“ uviedla.

Rovnako ako Hurenčuková sa medzi svojím dočasným domovom v Európe a Ukrajinou podľa amerického denníka presúvajú vyše dva milióny Ukrajincov. Cieľom ich ciest môže byť návšteva príbuzných, vyzdvihnutie dokladov alebo kontrola nehnuteľnosti. Vlaky prichádzajúce na Ukrajinu sú tiež často plné rodín vracajúcich sa na školské prázdniny. Matky s deťmi počas nich navštevujú otca, ktorí väčšinou nemôžu kvôli vojnovému stavu z krajiny odísť.

Na zdravotný systém sa podľa médií sťažujú napríklad mnohí ukrajinskí utečenci v Británii. O nespokojnosti Ukrajincov s tamojšou lekárskou starostlivosťou písal v januári server The Times.

Čítajte aj Prieskum: Najväčšiu averziu voči utečencom z Ukrajiny majú z krajín V4 Slováci

Na ťažkosti s lekárom v Británii narazila tiež 31-ročná Majja Habruková. Keď sa u nej objavila ostrá bolesť krku, musela podľa svojich slov čakať na lekárske ošetrenie v Londýne dva týždne. Britský lekár jej potom predpísal nie príliš silné lieky na bolesť. V ukrajinskom Dnipre ale nakoniec iný lekár prišiel na to, že bolesť spôsoboval zapálený zub múdrosti, a hneď ju poslal na vytrhnutie.

15:10 Nemecká vláda objednala u zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall 32 starších tankov Leopard 1A5, ktoré chce poslať na Ukrajinu. Oznámil to v utorok samotný Rheinmetall.

Objednávka je rozdelená na 25 tankov, päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel a dva výcvikové tanky. Všetky vozidlá budú zrenovované v dvoch závodoch Rheinmetallu v Nemecku.

Hodnota objednávky predstavuje niekoľko desiatok miliónov eur a zahŕňa aj výcvik, logistiku, náhradné diely a údržbu. Rheinmetall uviedol, že tanky dodá na budúci rok.

Zbrojárske spoločnosti bežne odkupujú za veľmi nízke ceny späť tanky, ktoré armády po niekoľkých desiatkach rokov vyraďujú z prevádzky. Tanky sú následne uskladnené, pričom firmy sa spoliehajú na to, že v budúcnosti by po nich znovu mohol byť dopyt. Modernizácia starých tankov do bojaschopného stavu trvá niekoľko mesiacov. Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa im tento obchodný model vyplatil, píše DPA.

Nemecko dodalo Ukrajine ďalších desať tankov Leopard 1 A5, päť obrnených sanitiek Warthog a desať prieskumných bezpilotných lietadiel Vector. Celkovo tak Ukrajina doteraz od Berlína dostala už 30 tankov Leopard 1. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje oznámenie nemeckej vlády.

Podľa ministerstva je okrem spomínanej techniky súčasťou balíka aj 14 pásových vozidiel Bandvagn 206, pôvodne vyvinutých pre švédsku armádu odmínovací tank Wisent, 14 radarov GO12; Tri vozidlá pre pohraničnú stráž, štyri osemkolesové ťahače a štyri návesy, 16 nákladných vozidiel Zetros, 13 kamiónov MAN TGS a 1,4 milióna nábojov do strelných zbraní, dodala ukrajinská agentúra.

Súčasťou nového balíka nemeckej pomoci Kyjevu je aj tisíc kusov 155-milimetrovej munície, 10-tisíc ochranných okuliarov, 1,4 milióna nábojov do ručných zbraní a 14 pozemných prieskumných radarov.

14:50 Výstavba ruskej továrne na výrobu dronov typu Šáhid podľa satelitných snímok napreduje. Uviedol to Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

V továrni v súčasnosti montujú drony z komponentov poskytovaných Iránom, ale od budúceho roka závod bude môcť vyrábať základné komponenty pre drony. Inštitút predpokladá, že v budúcom roku bude závod produkovať 226 dronov mesačne.

14:35 Rusko zvyšuje počet svojich útokov pozdĺž frontovej línie, uviedol v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Agentúra ďalej poukazuje na to, že Ukrajine ani Rusku sa v posledných mesiacoch nepodarilo nadobudnúť nijaké významné územné zisky, no Zelenskyj aj Kremeľ odmietajú, že by sa konflikt dostal do patovej situácie.

„Armáda hlásila zvýšený počet útokov nepriateľa,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. Dodal, že Rusi útočia okolo miest Doneck, Kupiansk a Avdijivka.

Zelenskyj zároveň varoval, že Rusko zrejme pred zimou zvýši počet vzdušných útokov mierených proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre rovnako ako vlani.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa v pondelok vo Washingtone stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, s ktorým rokoval o potrebe západnej pomoci pre Ukrajinu počas zimy. „S príchodom zimy očakávame, že sa ruský raketový teror zintenzívni. Preto zúfalo potrebujeme systémy vzdušnej a raketovej obrany, ktoré ochránia ukrajinské mestá, kľúčovú infraštruktúru a trasy pre vývoz obilia,“ povedal Jermak.

14:05 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa českí policajti zaoberali už takmer 400 prípadmi jej schvaľovania, bezmála stovka osôb sa dočkala obvinenia. Súbežne monitorujú aj prípady antisemitizmu v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.

Čítajte viac Česká polícia sleduje prejavy podpory Putinovej agresie i antisemitizmu

13:55 Európska komisia (EK) vyčlenila ďalších 110 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Z toho sto miliónov eur pôjde na pomoc na Ukrajine a desať miliónov na podporu ukrajinských utečencov a hostiteľských komunít v Moldavsku. EK o tom informovala v utorok na svojej internetovej stránke.

Nové financie pomôžu humanitárnym organizáciám, ktoré sú partnermi Európskej únie (EÚ), poskytovať ľuďom v núdzi finančnú pomoc, potraviny, vodu, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a psychosociálnu podporu. Najnovšia pomoc znamená, že humanitárna podpora Ukrajiny zo strany EÚ od začiatku ruskej invázie stúpla na sumu 843 miliónov eur.

Vzhľadom na minuloročné úmyselné útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru EÚ Ukrajine poskytuje ďalších 84 generátorov elektriny zo svojich strategických rezerv rescEU. Celkovo na Ukrajinu Únia prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany dodala už viac ako 5-tisíc generátorov.

Čítajte aj New York Times sa pýta, či vyvrcholila podpora pre Ukrajinu. Spomína aj Fica

Spojené štáty darovali ukrajinským komunitám 22 mobilných kotolní, aby im pomohli prežiť zimu.** Ďalšie dodávky mobilných kotolní Washington pripravuje. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje veľvyslankyňu USA na Ukrajine Bridget Brinkovú.

„Darovali sme 22 mobilných kotolní, ktoré v núdzovej situácii poskytnú teplo zraniteľným komunitám v Černihivskej, Odeskej, Vinnyckej, Sumskej a Doneckej oblasti. A pošleme ďalšie,“ uviedla veľvyslankyňa.

13:50 Ukrajinský politik Olexandr Dubinskyj, obvinený zo spolčenia sa s Ruskom a šírenia „nepravdivých“ informácií o vedení krajiny, v utorok oznámil, že ho poslali pred súdnym procesom do väzby na 60 dní.

Dubinskyj (42) bol v roku 2019 zvolený za poslanca politickej strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha národa, ale neskôr ho vylúčili, keď ho strana obvinila z nedisciplinovanosti.

„Súd sa rozhodol podporiť návrh prokuratúry a uvalil na mňa väzbu 60 dní,“ povedal Dubinskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU v pondelok bez toho, aby Dubinského menovala, oznámila, že zadržala zákonodarcu pre podozrenie z vlastizrady a že podozrivý „robil informačnú a podvratnú činnosť v prospech Ruska“.

„Vyšetrovaním sa zistilo, že obžalovaný šíri nepravdivé informácie o vrcholných predstaviteľoch armády a politiky našej krajiny,“ napísala SBU a zverejnila aj rozmazané fotografie podozrivého.

Čítajte aj Na Ukrajine prebieha tvrdá 'očista'. Zelenskyj varuje: Vlastizrada a korupcia sú neodpustiteľné

13:45 Obyvateľa ruského Krasnojarského kraja odsúdili na sedem a pol roka väzenia za kritické vyhlásenia o invázii na Ukrajinu a sovietskom diktátorovi Josifovi Stalinovi. Informuje o tom ruský nezávislý portál OVD-Info.

Igor Orlovskij, ktorého ruská ľudskoprávna skupina nazvala politickým väzňom, je v súčasnosti vo väzbe a už v marci bol odsúdený na tri roky za to, že na sociálnych sieťach údajne vyzval na smrť ruských vojakov a vodcu Vladimira Putina. Teraz súd v sibírskom Krasnojarskom kraji odsúdil Orlovského za „rehabilitáciu nacizmu“ vyhlásením na sociálnych sieťach, v ktorom prirovnal Stalina k Adolfovi Hitlerovi. „Stalin bol rovnaký agresor ako Hitler,“ napísal Orlovskij.

Čítajte aj Nadávajú na Putina a donášajú na druhých. Ľudia v Rusku využívajú aplikáciu na udávanie

Muža odsúdili aj za „diskreditáciu“ postupu ruskej armády pri invázii na Ukrajinu. Vo svojich komentároch na sociálnych sieťach kritizoval ruské bombardovanie divadla v Mariupoli, ktoré slúžilo ako úkryt pre stovky obyvateľov mesta, a tiež zabíjanie ukrajinských civilistov počas invázie. Orlovskij sa odvolal aj na slová ukrajinského ombudsmana o ruských vojakoch znásilňujúcich deti v Buči.

13:30 Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok oznámil, že sa nezúčastní na samite Ruskom vedenej vojenskej aliancie Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorý sa bude konať 23. novembra v bieloruskom hlavnom meste Minsk. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Vo vyhlásení úradu premiéra sa uvádza, že Pašinjan informoval bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o tom, že sa na samite nezúčastní, podrobnosti však neuviedol.

OZKB združuje Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Podobne ako NATO aj OZKB sľubuje, že bude brániť svojich členov, ak budú vystavení útoku.

Čítajte aj Pašinjan naznačil odklon Jerevanu od politiky Kremľa. Zatkli by Arménci Putina?

Arménsko sa zvyčajne zúčastňuje aj na manévroch OZKB. Tento rok však Jerevan odmietol povoliť konanie týchto cvičení na arménskom území. Namiesto toho sa toto cvičenie nedávno uskutočnilo v Bielorusku, ale Arménsko naň svoje jednotky nevyslalo.

13:25 Ruský súd dal v utorok pokutu technologickému gigantovi Google za neukladanie osobných údajov jeho ruských používateľov v krajine. Spoločnosť dostala pokutu 15 miliónov rubľov po tom, čo opakovane odmietla uchovávať osobné údaje ruských občanov v Rusku.

Google už na základe rovnakých obvinení dostal pokutu aj v auguste 2021 a júni 2022. Ruské zákony zaväzujú zahraničné subjekty, aby lokalizovali osobné údaje ich ruských používateľov.

V auguste tiež Google dostal pokutu tri milióny rubľov za to, že nezmazal údajne falošné informácie o vojne na Ukrajine.

Rusko však môže urobiť len málo pre výber pokuty, keďže ruská obchodná činnosť Googlu sa minulý rok fakticky zastavila po tom, čo Moskva vyslala vojakov na Ukrajinu. Spoločnosť uviedla, že v Rusku vyhlásila bankrot po tom, čo úrady zabavili jej bankový účet, takže nemohla platiť zamestnancom a dodávateľom.

Ruské súdy dali pokutu aj spoločnosti Apple a Wikimedia Foundation, ktorá prevádzkuje online encyklopédiu Wikipedia.

13:20 Cez dočasný humanitárny koridor v Čiernom mori prešla jubilejná 100. civilná loď. V najnovšej aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorí sa odvolávali na americkú veľvyslankyňu na Ukrajine Bridget Brinkovú.

Podľa tejto niekdajšej veľvyslankyne na Slovensku počas troch mesiacov prevádzky koridoru Ukrajina exportovala 3,7 milióna ton potravín a iného tovaru. Dočasný humanitárny koridor zriadili v polovici augusta na pomoc komerčným lodiam uviaznutým v ukrajinských čiernomorských prístavoch. Udialo sa tak po tom, ako Rusko mesiac predtým odstúpilo od čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala bezpečný vývoz produktov do sveta.

Čítajte aj Stačili rakety a drony. Ukrajina úspešne narušila ruskú vojenskú nadvládu v Čiernom mori

Ruské sily od spustenia dočasného humanitárneho koridoru neustále útočili na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru a zamínovali vodné plochy, aby narušili a odradili civilnú námornú dopravu cez koridor. V ostatných týždňoch nastalo na trase koridoru niekoľko incidentov. Najvážnejší sa udial minulý týždeň, keď ruskí vojaci odpálili protiradarovú strelu smerom k jednému z prístavov v ukrajinskej Odeskej oblasti, pričom zasiahli loď plaviacu sa pod libérijskou vlajkou. Pri útoku zabili lodivoda a zranili ďalšie štyri osoby.

13:10 Ruský prezident Vladimir Putin schválil zmeny v zákone, ktoré obmedzia mediálne pokrytie prezidentských volieb. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na utorkové správy ruských médií.

Čítajte viac Putin schválil zmeny obmedzujúce mediálne pokrytie prezidentských volieb

12:45 Jeden z odsúdených za vraždu ruskej novinárky a kritičky Kremľa Anny Politkovskej bol predčasne prepustený z väzenia a odišiel bojovať na Ukrajinu. Napísal to dnes portál Baza, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným zložkám. Ruskí vyšetrovatelia pred rokmi označili bývalého policajta Sergeja Chadžikurbanova za jedného z organizátorov vraždy, súd ho poslal za mreže na 20 rokov. Vo väzení mal byť do roku 2034.

Čítajte viac Vraha Politkovskej poslali zabíjať na Ukrajinu. Neodsedel si ani polovicu trestu

12:25 Poveternostné podmienky začínajú ovplyvňovať situáciu na bojisku na Ukrajine. V najnovšej aktualizácii správy o vývoji ruskej invázie to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Zimné podmienky na východe krajiny spôsobili v minulom roku všetky druhy logistických problémov pre obe armády rozmiestnené pozdĺž dlhej frontovej línie a zdá sa, že tento rok sa tak udeje znova. ISW si v ostatných dňoch všimol vyhlásenia viacerých ukrajinských a ruských predstaviteľov o počasí a dospel k záveru, že „poveternostné podmienky ovplyvňujú bojový priestor, no nezastavujú operácie“.

Hovorca ukrajinských pozemných síl Volodymyr Fiťo v pondelok povedal, že dážď a blato v Donbase „obmedzili rýchlosť pozemných manévrov“, zatiaľ čo hovorkyňa ukrajinskej 14. mechanizovanej brigády Nadija Zamryhová deň predtým uviedla, že hmla a dážď komplikovali ruské aj ukrajinské letecké prieskumy a viedli k zníženiu počtu útokov. Tiež dodala, že lístie padajúce zo stromov komplikuje snahy o ukrytie vybavenia a personálu.

Iní predstavitelia uviedli, že zaznamenali pokles v počte ruských leteckých prieskumov a útokov v dôsledku počasia a že ruské sily sa namiesto toho „snažili zhodiť čo najviac kĺzavých bômb“.

Ukrajinský dôstojník zasa usúdil, že blato v blízkosti Avdijivky spôsobilo neprejazdnosť viacerých ciest, čo skomplikovalo logistiku pre obe strany. Ruské zdroje tiež šírili zábery, ktoré údajne ukazovali hlinou a dažďom naplnené ukrajinské zákopy.

„ISW naďalej hodnotí, že jesenné poveternostné podmienky znížia tempo ruských a ukrajinských operácií, ale nezastavia ich úplne, a že boje budú na oboch stranách pokračovať počas zimných mesiacov, ako tomu bolo počas minulej zimy a v rokoch 2014 až 2022,“ uzavrel ISW.

12:05 Na proukrajinských sociálnych sieťach sa objavili správy o ďalšom vylodení ukrajinských vojsk na ľavom brehu Dnepra. Tentoraz k nemu malo dôjsť pri Malokachovke, približne päť kilometrov od Novej Kachovky. Je to ale smerom na severovýchod od zničenej priehrady. Všetky doterajšie vylodenia prebehli na opačnej strane, smerom na juhozápad od priehrady.

Čítajte viac Ukrajinskí vojaci prekročili Dneper už aj severne od Kachovskej priehrady

12:02 Kongres USA by mal čo najskôr schváliť žiadosť Bieleho domu o pomoc Ukrajine, aby sa predišlo vážnym následkom pri jej obrane. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Na brífingu povedal, že nedostatok amerických financií už ovplyvnil schopnosť Ukrajiny brániť sa proti rozsiahlej ruskej invázii. Zdôraznil, že zatiaľ čo USA sú v súčasnosti stále schopné poskytnúť vojenskú pomoc, o ktorú Ukrajina žiada, plné financovanie zabezpečí konzistentnosť a účinnosť tejto podpory.

Sullivan povedal, že Ukrajine treba poskytnúť všetko nevyhnutné na to, aby získala nástroje a schopnosti, ktoré potrebuje na obranu svojho územia a napredovanie.

Čítajte aj Oplatí sa nám podpora Ukrajiny? Emócie bokom, analytici sa pozreli na čísla

Americký prezident Joe Biden sa snaží presvedčiť Kongres USA, aby podporil pomoc Ukrajine aj Izraelu a schválil nový balík pomoci vo výške 106 miliárd dolárov, ktorý zahŕňa viac ako 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu. Nový predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson trvá na tom, aby balíky pomoci pre Ukrajinu a Izrael posudzoval Kongres samostatne a „ukrajinský“ balík posudzoval spolu s prostriedkami na bezpečnosť hranice s Mexikom.

11:45 Ukrajina má čoskoro dostať 60 samohybných protilietadlových delostreleckých systémov Gepard, ktoré USA pre Kyjev kúpili od Jordánska. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na pondelkovú správu holandského denníka De Telegraaf. Ide o systémy nemeckej výroby, ktoré Jordánsku v roku 2013 predalo Holandsko.

Štyridsaťdeväť systémov Gepard Ukrajine dodalo aj Nemecko, uviedol nemecký rezort obrany. Tri z nich Berlín dodal v októbri. Ukrajinská armáda používa protilietadlové samohybné delostrelecké systémy na zostreľovanie ruských dronov. Pomáha jej to šetriť drahé projektily pre také systémy protivzdušnej obrany ako Patriot a IRIS-T, ktoré sa zameriavajú na protiraketovú obranu.

Ako referuje portál Novinky.cz, za gepardy Američania zaplatia päťkrát viac, než pred desiatimi rokmi utŕžili Holanďania. Spomínaných šesť desiatok nemeckých gepardov predalo Holandsko v roku 2013 do Jordánska za 21 miliónov eur. Teraz sa Američania rozhodli, že tieto samohybné systémy kúpia, aby ich mohli dodať na Ukrajinu.

11:30 Európskej únii sa zrejme nepodarí dodať Ukrajine jeden milión kusov delostreleckej munície tak, ako bolo dohodnuté. Oznámil v utorok v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Krajiny EÚ sa dohodli, že Ukrajine poskytnú náboje do marca 2024 v rámci podpory jej obrany proti invázii Ruska. „Nazdávame sa, že cieľ jedného milióna nebude dosiahnutý,“ uviedol Pistorius pri príchode na stretnutie ministrov obrany EÚ v Bruseli. Kritici, ktorí varovali, že daný cieľ je nerealistický, mali bohužiaľ pravdu, povedal Pistrious.

Na základe dohody krajín EÚ dostal Kyjev doteraz asi 300.000 kusov delostreleckej munície, uviedol nemenovaný predstaviteľ EÚ.

Krajiny v EÚ v súčasnosti objednávajú výrobu delostreleckých nábojov kalibru 155 mm, avšak existujú pochybnosti o tom, či zbrojovky dokážu včas vyrobiť dostatok munície.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Podľa niektorých predstaviteľov EÚ je ešte priskoro na hodnotenie, či EÚ svoj cieľ naplní. Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella je problémom aj to, že európske zbrojovky exportujú asi 40 percent produkcie do iných krajín. Borrell preto krajiny EÚ vyzval, aby uprednostnili vývoz munície na Ukrajinu pred vývozom do iných krajín.

„Pozrite sa na Rusko. Vyrábajú viac než kedykoľvek predtým. Delostrelecké náboje dostávajú od Severnej Kórey. Európa nemôže povedať, že Rusko a Severná Kórea ich dokážu dodať a my nie,“ vyhlásil estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Dodal, že Estónsko sa snaží maximalizovať dodávky nábojov pre Ukrajinu.

10:45 Zhruba 600 mŕtvych alebo ranených v dôsledku explózie pozemných mín alebo takzvaných výbušných zvyškov vojny vlani na Ukrajine zmapovala Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL). Je to približne desaťnásobok oproti roku 2021 pred začiatkom ruskej invázie do susednej krajiny. Celosvetovo počet hlásených obetí podľa ICBL vlani klesol na 4510 z 5544 v predchádzajúcom roku, pričom 1700 z nich boli úmrtia.

Podľa ICBL počet zdokumentovaných prípadov obetí mín klesol najmä v Afganistane, ale to je údajne dané predovšetkým tým, že odtiaľ nie sú k dispozícii takmer žiadne údaje.

Míny sú pokladané s cieľom zabrániť postupu síl nepriateľa. Explodujú pri dotyku. Často zostávajú v krajine ako ostrá munícia po desiatky rokov. Päťdesiatosem percent obetí sú deti a ďalší civilisti, ktorí neskôr na míny nechtiac šliapnu v uliciach alebo poliach. Od roku 1999 zakazuje protipechotné míny takzvaný Ottawský dohovor, ku ktorému sa pripojilo 164 krajín.

Božena 5 v akcii na Ukrajine

Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.

Fotogaléria 7 fotiek

+4

Rusko od svojej invázie do susednej krajiny vo februári 2022 položilo míny v 11 z 27 ukrajinských oblastí, stojí v správe ICBL. Ale tiež Ukrajina túto zbraň podľa údajov ICBL najmenej raz použila, a síce v Izjume neďaleko Charkova, kde si vyžiadali najmenej 11 obetí. Ukrajina sa pritom k Ottawskému dohovoru, na rozdiel od Ruska, tiež pripojila, a podľa ICBL je tak jedinou zo signatárskych krajín, ktorá ju porušila.

10:35 Útok dronmi poškodil ruský štátny zbrojársky podnik Konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija nachádzajúci sa neďaleko Moskvy, ktorý vyrába hypersonické rakety Kinžal. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislý ruský spravodajský kanál ASTRA pôsobiaci na komunikačnej platforme Telegram. Podľa prvých správ sú útok nevyžiadal nijaké obete.

Čítajte viac Drony si to namierili na ruské zbrojovky. Zasiahli firmu pri Moskve, vyrábajúcu hypersonické strely

10:00 Ukrajina aj Rusko hlásia zostrelenie nepriateľských dronov nad svojím územím. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS uviedlo, že v noci na dnes protivzdušná obrana zostrelila štyri ukrajinské bezpilotné lietadlá nad Moskovskou, Brjanskou, Orelskou a Tambovskou oblasťou. Ukrajinské letectvo oznámilo zničenie siedmich ruských dronov z celkovo deviatich vyslaných na ukrajinské územie za uplynulú noc.

Okrem toho ruské invázne sily vypálili na Ukrajinu balistickú strelu Iskander a riadenú raketu Ch-35, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Kam tieto strely a zvyšné dva bezpilotné lietadlá dopadli, nespresnila.

Počas noci letectvo a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o dronoch typu Šáhid letiacich do západných oblastí a o práci protivzdušnej obrany, najmä nad Chmelnyckou oblasťou blízko mesta Starokosťantiniv, kde sa nachádza dôležitý železničný uzol a vojenské letisko, napísala ruská služba BBC.

V Charkovskej oblasti bol v dôsledku útoku dronu poškodený civilný podnik, uviedol na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleh Syněhubov, podľa ktorého Rusi zaútočili na Izjumský okres šiestimi bezpilotnými dronmi, z ktorých štyri sa podarilo zneškodniť.

Ráno boli počuť výbuchy v Kolomne v Moskovskej oblasti, píše server Meduza s odvolaním sa na kanály Ostorožno, Moskva a tiež portál Astra, podľa ktorého sa explózie ozvali blízko miestneho konštrukčného a strojárskeho podniku.

O zostrelení bezpilotných lietadiel podľa BBC informoval okrem ruského ministerstva obrany aj gubernátor Belgorodskej oblasti. Kanál Baza píše, že v Brjanskej oblasti spadol dron na území chemického závodu v obci Selco, nie sú hlásené žiadne zranenia.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť.

Brutálny raketový útok v dedine Hroza pri Charkove

VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

9:50 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 920 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 313 470, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsať delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 362 tankov, 10 086 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 589 delostreleckých systémov a 882 raketometov.

9:03 Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v pondelok prisľúbil nepretržitú pomoc USA Ukrajine vrátane podpory pri prekonaní nadchádzajúcej zimy v súvislosti s obavami, že Rusko bude opätovne útočiť na energetickú infraštruktúru tejto krajiny. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Blinken sa vo Washingtone nakrátko stretol so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom. Rokovali spolu o krokoch, „ktoré môžeme podniknúť spolu s Ukrajinou v záujme posilnenia jej infraštruktúry pre nadchádzajúcu zimu“, spresnil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

Ako pripomenul, počas uplynulej zimy sa Rusko pokúšalo zničiť zariadenia energetickej infraštruktúry na Ukrajine, v dôsledku čoho zostali tisíce tamojších obyvateľov na dlhší čas bez kúrenia či elektriny. „Veľmi ľahko to môžu urobiť znova,“ podotkol Miller.

Samotný Jermak sa na sociálnej sieti X (predtým Twitter) poďakoval Blinkenovi za podporu USA pre Kyjev, píše AFP. Ako zároveň dodal, Ukrajinci sú „dojatí“ halloweenskymi kostýmami Blinkenových detí – syn šéfa rezortu diplomacie USA sa totiž na halloweensky večierok v Bielom dome obliekol do kostýmu pripomínajúceho charakteristickú vojenskú kombinézu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kým jeho dcéra mala šaty vo farbách žlto-modrej ukrajinskej vlajky, konštatuje AFP.

8:40 Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) informoval generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o ukončení vojenskej pomoci Ukrajine zo slovenských skladových zásob. Slovensko však aj napriek tomu ponúka dostatočne širokú škálu humanitárnej, civilnej a technickej nesmrtiacej pomoci, pričom zahraniční partneri rozhodnutie novej vlády plne rešpektujú.

Čítajte viac Slovensko ukončuje vojenskú pomoc pre Ukrajinu, oznámil Kaliňák v Bruseli Stoltenbergovi

7:30 Traja ľudia prišli o život a najmenej 12 ďalších utrpelo v pondelok zranenia pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Cherson a jeho okolia, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin na platforme Telegram spresnil, že v dôsledku ruského ostreľovania zahynuli v centre rovnomennej oblastnej metropoly dvaja ľudia a ďalší desiati civilisti utrpeli zranenia.

Na okraji Chersonu zahynul starší muž, kým jeho dcéra a jej dvojmesačné bábätko utrpeli zranenia.

Severná časť Chersonskej oblasti bola ukrajinskou armádou oslobodená pred rokom, pripomína DPA. Jej južnú časť stále okupujú ruské jednotky, ktoré ostreľujú Ukrajinou kontrolované obce z východného brehu rieky Dneper, ktorá od postupu ukrajinskej armády tvorila frontovú líniu.

6:40 „Západné krajiny by sa mali zhodnúť na tom, že budú Ukrajinu nielen podporovať, ale pomôžu jej aj vyhrať. Lebo sú to dve odlišné stratégie,“ povedal pre Pravdu Mick Ryan, austrálsky generálmajor vo výslužbe, ktorý slúžil v Afganistane, Iraku či na Východnom Timore. Ako komentátor vystupuje vo veľkých svetových médiách, ako sú CNN či Foreign Affairs. Čo hovorí na vyhlásenia ukrajinského veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného o pate? Ako reaguje na to, že Slovensko zastavilo pre Ukrajinu vojenskú pomoc?

Čítajte viac Austrálsky generál: ofenzíva nenaplnila ciele. Podcenili Západ a Ukrajina Rusko?

5:55 Ruské sily sa naďalej snažia o dobytie Avdijivky na východe Ukrajiny. Obranu mnoho mesiacov obliehaného mesta sa snažia narušiť zosilneným leteckým bombardovaním, uviedla podľa agentúry Reuters ukrajinská armáda.

Nový útok s cieľom obkľúčiť strategicky položené mesto na dohľad od okupovaného Donecka začali ruské sily v polovici októbra. Pohnúť frontovou líniou sa im odvtedy podarilo len nepatrne a za cenu veľkých strát.

„Boje stále pokračujú. V posledných dvoch dňoch okupanti zvýšili počet náletov s použitím riadených bômb z lietadiel Su-35,“ povedal jeden z hovorcov ukrajinskej armády Oleksandr Štupun. „Nepriateľ tiež privádza čoraz viac pechoty. Keď sa však predvčerom pokúsil nasadiť obrnenú techniku, zhoreli dva tanky a 14 ďalších vozidiel,“ dodal s tým, že ukrajinskí vojaci za posledných 24 hodín odrazili osem útokov na mesto.

Šéf miestnej vojenskej správy Vitalij Barabaš agentúre Ukrinform oznámil, že na tomto úseku frontu pri ofenzíve zomrelo 3 000 až 4 000 ruských vojakov a zhruba dvojnásobný počet utrpelo zranenia. Nepoškodená v meste známom obrovskou koksovňou podľa neho nezostala „ani jedna budova“, z predvojnových 32 000 obyvateľov zostalo len niečo vyše 1 500, pričom naďalej prebieha evakuácia. Nemocnica funguje za neustáleho ostreľovania, otvorený je jediný obchod, dodal.

Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj uviedol, že rokoval o „najhorúcejších sektoroch“ frontovej línie s Charlesom Brownom, predsedom zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl Spojených štátov.

5:50 Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v pondelok prisľúbil nepretržitú pomoc USA Kyjevu vrátane podpory pri prekonaní nadchádzajúcej zimy v súvislosti s obavami, že Rusko bude opätovne útočiť na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, informuje agentúra AFP.

Blinken sa vo Washingtone nakrátko stretol so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom. Rokovali spolu o krokoch, „ktoré môžeme podniknúť spolu s Ukrajinou v záujme posilnenia jej infraštruktúry pre nadchádzajúcu zimu“, spresnil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

Ako pripomenul, počas uplynulej zimy sa Rusko pokúšalo zničiť zariadenia energetickej infraštruktúry na Ukrajine, v dôsledku čoho zostali tisíce tamojších obyvateľov na dlhší čas bez kúrenia či elektriny. „Veľmi ľahko to môžu urobiť znova,“ podotkol Miller.

Samotný Jermak sa na sociálnej sieti X (predtým Twitter) poďakoval Blinkenovi za podporu USA pre Kyjev, píše AFP. Ako zároveň dodal, Ukrajinci sú „dojatí“ halloweenskymi kostýmami Blinkenových detí – syn šéfa rezortu diplomacie USA sa totiž na halloweensky večierok v Bielom dome obliekol do kostýmu pripomínajúceho charakteristickú vojenskú kombinézu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kým jeho dcéra mala šaty vo farbách žlto-modrej ukrajinskej vlajky, konštatuje AFP.