Bulharsko a Rumunsko pre vojnu na Ukrajine rušia skanzen starej vojenskej techniky

Slovensko sa dlho mohlo utešovať tým, že jeho ozbrojené sily nie sú najhoršie vybavené v NATO. Na úplnom chvoste sa totiž nachádzalo Bulharsko. Na balkánske krajiny sa však v poslednom čase už viac nemôžeme pozerať zvrchu. Bulharsko i jeho sused Rumunsko budujú moderné armády.

15.11.2023 06:00
Stryker Dragoon Foto:
Bulharsko kupuje obrnené vozidlá Stryjer Dragoon s kanónom kalibru 30 mm vo veži.
debata (48)

Keď v roku 2014 Rusko ilegálne anektovalo polostrov Krym a rozpútalo vojnu na Donbase, Európa si začala uvedomovať, že po rokoch škrtov vo vojenských výdavkoch bude treba opäť investovať do vlastnej obrany. Britská BBC vtedy napísala, že Bulharsko je najzraniteľnejším členom Severoatlantickej aliancie. Bolo totiž vybavené starou sovietskou technikou a vo veľkej miere záviselo od dodávok dielov z Ruska.

Prvá stíhačka F-16 pre Slovensko. Bulharsko dostane rovnaké
Video
Začiatkom septembra predstavili prvú F-16 vyrobenú pre Slovensko. Ide o verziu Block 70. Rovnaké stroje kupuje aj Bulharsko

V tom istom článku z roku 2014 BBC označilo za druhú najzraniteľnejšiu členskú krajinu NATO Slovensko. Podľa britského serveru sme mali v tom čase 70 percent vozidiel a 90 percent munície po skončení predpísanej životnosti. Ozbrojené sily SR sa v tom čase spoliehali najmä na vozidlá BVP-1 a BVP-2, ktoré dopĺňalo zopár tankov T-72. V prevádzke sa naše vzdušné sily snažili udržať niekoľko kusov stíhačiek MiG-29.

Nákup Strykerov

Odvtedy sa situácia výrazne zmenila – a to nielen na Slovensku, ale aj na Balkáne. Bulharský parlament minulý týždeň odhlasoval nákup 183 amerických osemkolesových obrnených vozidiel Stryker za 1,5 miliardy dolárov. Tieto stroje väčšinou slúžia ako obrnené transportéry vo verzii M1126, ktorá je vyzbrojená iba guľometom. Bulharsko však chce ťažšie vyzbrojené bojové vozidlá a tak 90 zo 183 zakúpených kusov bude vo verzii M1296 Stryker Dragoon s veľkou vežou s kanónom kalibru 30 mm.

Doplní ich 17 spomínaných transportérov M1126, deväť ženijných vozidiel M1132, 24 zdravotníckych M1133, 33 veliteľských M1130 a desať kusov na prieskum zbraní hromadného ničenia. Predaj Strykerov Bulharsku už predtým schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí. Tieto vozidlá okrem USA používa aj Ukrajina, Thajsko a Severné Macedónsko. V bulharskej armáde nahradia staré pásové stroje BVP-1.

Ako strieľa a ničí raketomet HIMARS
Video

Okrem toho Bulharsko prejavilo záujem o zatiaľ nešpecifikovaný počet raketometov HIMARS a 24 až 36 húfnic kalibru 155 mm. Tam sa ešte o type nerozhodlo, ale medzi bulharské požiadavky patrí kolesový podvozok kvôli mobilite a pancierová kabína pre ochranu posádky. Ďalej chce bulharské ministerstvo obrany nakúpiť sedem nových radarov a protivzdušný systém. Tam je podmienkou, aby používal rakety AIM-9X Sidewinder, čo spĺňa napríklad systém NASAMS.

Sidewindery chce Bulharsko preto, lebo rovnaké rakety budú používať aj stíhačky F-16C/D Block 70, ktorých objednalo 16 kusov. Túto verziu v počte 14 kusov má objednanú aj Slovensko. Spoločné máme aj nové transportné lietadlá – Slovensko používa dva stroje C-27J Spartan, Bulharsko tri. Rozdiel je vo vrtuľníkoch – Slovensko má stroje UH-60M Black Hawk, Bulharsko používa 12 kusov Eurocopter AS532.

Rumunsko vyrábalo vlastné obrnence

Ešte väčším rozvojom prechádza sused Bulharska Rumunsko. To sa počas vlády Nicolae Ceaușesca snažilo vyvíjať a produkovať vlastnú vojenskú techniku. Rumunská armáda tak nie je vybavená starými sovietskymi obrnencami, ale vlastnými vozidlami, ktoré však tiež nespĺňajú súčasné kritériá. Ide najmä o tanky TR-85 a bojové vozidlá MLI-84. Aj v Rumunsku sa však po ruskej invázii na Ukrajinu začala situácia radikálne meniť.

V deň, kedy bulharský parlament odhlasoval nákup Strykerov, ministerstvo zahraničných vecí USA odsúhlasilo možný predaj tankov Abrams Rumunsku. Hodnota transakcie by mala prevyšovať 2,5 miliardy dolárov. Bukurešť by za ne dostala 54 tankov M1A2 a 12 pomocných vozidiel na podvozku Abramsov. Celkovo chce Rumunsko získať až 300 moderných tankov. Tie ďalšie nemusia byť nevyhnutne tiež Abramsy, je možné, že kúpi aj iný typ – napríklad nemecký Leopard 2 alebo juhokórejský K2.

Čo dokáže americký supertank Abrams?
Video
Podľa odborníkov je to jeden z najlepších tankov, možno dokonca najlepší, na svete. Pozrite si Abramsy na videu US Army.

Rumunsko plánuje aj ďalšie modernizačné programy. Za 3 miliardy eur chce kúpiť aj 298 nových pásových bojových vozidiel. O túto zákazku v tendri súťažia tri stroje – juhokórejský Hanwha K21, nemecký Lynx a ASCOD od spoločnosti General Dynamics European Land Systems.

Pribudnúť by malo aj päť nových práporov samohybných húfnic kalibru 155 mm. Tri prápory by mali byť vyzbrojené 54 ťažkými pásovými húfnicami. Tu spolu súťažia nemecká Panzerhaubitze 2000, turecká T-155 a juhokórejská K9. Ďalšie dva prápory by mali byť vyzbrojené 36 ľahšími kolesovými húfnicami. V tomto prípade ešte nie sú účastníci tendra potvrdení.

Toto je hudba budúcnosti, no viaceré modernizačné programy už v Rumunsku prebehli. Pozemné vojsko už používa 43 švajčiarskych osemkolesových obrnených vozidiel Piranha IIIC a 94 strojov Piranha V, ktoré vyrába v licencii. Tento rok pribudli ďalšie objednávky a spolu by malo mať Rumunsko až 380 kusov týchto vozidiel. Rumunskí delostrelci zas od roku 2021 postupne prevzali už 36 z 54 objednaných amerických raketometov HIMARS.

Kúpia najnovšie stíhačky

Veľký rozvoj čaká rumunské letectvo. To ešte na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu používalo beznádejne zastarané stíhačky MiG-21. Rumunsko preto urýchlene kúpilo 17 starších F-16 z Portugalska, ktoré už používa a objednalo ďalších 32 z Nórska, ktoré postupne dostáva. Ide o stroje vo verzii F-16 A/B Block 15 MLU, ktoré boli priebežne modernizované.

Americké stíhačky pre 21. storočie. Rumunsko chce kúpiť stroje F-35
Video

V tomto roku začalo Rumunsko rokovania s USA o nákupe 48 stíhačiek F-35. Ak americká strana na budúci rok predaj schváli, prvý stroj tohto typu by mohlo Rumunsko dostať v roku 2032. V prvej fáze chce kúpiť 32 kusov, ktoré by aj s náhradnými motormi, logistickou podporou, simulátormi a výcvikom pilotov i mechanikov stáli 6,5 miliardy dolárov. Ďalších 16 lietadiel by Bukurešť dokúpila neskôr.

Na transportné účely používa rumunské letectvo sedem nových lietadiel C-27J Spartan a osem starších C-130 Hercules, ktoré boli získané z druhej ruky z USA. Posledný Hercules dorazil do Rumunska akurát začiatkom tohto mesiaca. Vrtuľníkové letectvo používa 57 helikoptér SA 330 Puma, ktoré si Rumuni vyrobili v licencii.

zväčšiť Rumunský tank TR-85M1 Bizonul. Foto: US Army
rumunsky tank TR-85M1 Bizonul Rumunský tank TR-85M1 Bizonul.

Ceaușescove „originály“

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 sa Rumunsko rozhodlo zaviesť novú doktrínu sebestačnosti vo vojenskom priemysle. Vzápätí sa rozbehli práce na vývoji vlastného tanku TR-580. Hoci Bukurešť nekúpila licenciu na tank T-55, ide v podstate o jeho kópiu. Rumunskí dizajnéri sa bránia, že ide o odlišné stroje, ktoré majú spoločný iba tvar korby a veže, výzbroj, optiku a podobné „detaily“. Rozdiel je v dĺžke – Rumuni chceli použiť väčší motor zo západonemeckého tanku Leopard 1 a tak je TR-580 dlhší a má na každom boku šesť kolies, kým T-55 iba päť.

Nemecký výrobca motora Krauss-Maffei však, celkom pochopiteľne, odmietol dodať svoj produkt do východného bloku a tak si TR-580 musel vystačiť s kópiou pôvodného sovietskeho motora. Rumunskí inžinieri zatiaľ v rokoch 1978–86 pracovali na kópii nemeckého motora pre novú verziu tanku s označením TR-85. Rumunská kópia však bola veľmi nespoľahlivá a tank trpel poruchami a vysokou spotrebou paliva i oleja. Problémy dosiahli takú úroveň, že Ceaușescu hrozil zrušením celého vývoja a zavretím tankovej fabriky.

Všetky problémy sa podarilo vyriešiť až po páde režimu, keď Rumunsko získalo prístup ku západným výrobkom. V súčasnosti rumunská armáda používa modernizovanú verziu TR-85M1 Bizonul, ktorá má vylepšený motor, prídavný pancier, nový systém riadenia streľby či komunikačný systém. Nevýhodou je kanón slabšej ráže 100 mm.

V prípade vozidla MLI-84 sa už Rumunsko poučilo a namiesto zdĺhavého kopírovania s vlastnými chybami kúpilo v roku 1982 licenciu na BVP-1. Vozidlo však dostalo nový väčší motor a muselo byť predĺžené o 60 cm. Tentoraz žiadne koleso na boku nepribudlo, ale zväčšili sa medzery medzi tými existujúcimi. Rumuni tiež okrem veže s kanónom pridali na zadnú časť korby otočný ťažký guľomet. V súčasnosti používaná modernizovaná verzia MLI-84M má kanón Oerlikon kalibru 25 mm a izraelské protitankové rakety Spike.

Na podvozku MLI-84 vyvinulo socialistické Rumunsko aj samohybnú húfnicu kalibru 122 mm. Aj v tomto prípade išli radšej na istotu a v ZSSR kúpili veže húfnic 2S1 Gvozdika, ktoré na ne namontovali. Vyrobili ich 42 a v roku 2005 ich bez veľkej slávy vyradili zo služby.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Rumunsko #Bulharsko #ozbrojené sily #vojna na Ukrajine #nákup vojenskej techniky