Hnutie nazvané Koordinácia azawádskych hnutí (CMA), čo je aliancia nezávislých a autonomistických skupín ovládaná Tuarégmi, ovládalo mesto Kidal od roku 2013.
Aliancia ozbrojených povstaleckých skupín (CSP) však v utorok vo svojom vyhlásení priznala, že sa z mesta Kidal stiahla „zo strategických dôvodov“. Dodala, že niekoľko dní predtým odolávala postupu malijskej armády a Vagnerovej skupiny, pričom im údajne stále „spôsobovala veľké ľudské a materiálne straty“.
CSP však avizovala, že boj povstalcov pokračuje, pričom pôjde o „novú etapu“, ktorú by mala sprevádzať „trvalá mobilizácia“.
Dobytie Kidalu je podľa France24 významným symbolickým úspechom junty, ktorá sa v roku 2020 násilím chopila moci v Mali, ktoré od roku 2012 čelí šíreniu džihádizmu a hlbokej bezpečnostnej a politickej kríze. Získanie kontroly nad Kidalom armádou privítala časť malijských politických strán i organizácií.

Ovládnutie Kidalu bolo vyvrcholením pozemnej a vzdušnej ofenzívy spustenej koncom minulého týždňa.
Do operácie sa podľa povstalcov a iných zdrojov zapojili aj vagnerovskí žoldnieri. Malijská junta pritom popiera prítomnosť tejto ruskej súkromnej bezpečnostnej skupiny v krajine.
Boje medzi armádou a ozbrojenými formáciami na severe Mali sa obnovili koncom augusta, pričom zo zodpovednosti za túto situáciu sa strany konfliktu obviňujú navzájom. Tento vývoj podkopáva mierové dohody podpísané v roku 2015, upozornila svojho času rozhlasová stanica RFI.
V Mali došlo v auguste 2020 k vojenskému prevratu, po ktorom nasledoval druhý v máji 2021. Dohoda o prímerí zostala v platnosti aj po nástupe junty v roku 2020, hoci povstalci sa sťažovali, že kľúčové ustanovenia o autonómii zostávajú nenaplnené.

Separatistickí tuarégski povstalci zo severu Mali sa už dlho snažia o vyhlásenie svojho nezávislého štátu, ktorý nazývajú Azawád. Keď v roku 2012 vytlačili z mesta Kidal malijskú armádu, spustili tým sériu udalostí, ktoré destabilizovali celú krajinu.
Na túto situáciu v roku 2013 zareagovalo Francúzsko, ktoré do Mali – svojej bývalej kolónie – vyslalo vojenské jednotky s cieľom zbaviť extrémistov moci. Povstalci sa však preskupili a ďalšie desaťročie podnikali útoky na malijskú armádu i na mierové jednotky OSN.
Vojenský prevrat v roku 2020 pod vedením plukovníka Assimiho Goitu mal za následok zhoršenie vzťahov s medzinárodnými partnermi Mali, pričom malijské ministerstvo zahraničných vecí dokonca mierovej misii OSN, známej ako MINUSMA, nariadilo odchod z krajiny, odkiaľ sa stiahol aj kontingent francúzskych vojakov.