Žaloba bola postavená na zriedka využívanom 14. dodatku americkej ústavy, podľa ktorého verejnú funkciu nemôže zastávať osoba, ktorá sa zúčastnila „povstania či vzbury“ proti ústave samotnej. Do takejto vzbury sa síce podľa sudkyne Sarah Wallaceovej Trump podnecovaním svojich priaznivcov 6. januára 2021 zapojil, keď jeho „správanie a slová boli faktickou príčinou útoku na Kapitol a podstatne k nemu prispeli“, avšak ako vtedajší prezident nie je jedným z činiteľov, na ktoré sa dodatok ústavy vzťahuje.
Rozhodnutie je podľa Reuters víťazstvom pre Trumpa, ktorý čelí viacerým podobným výzvam pred prezidentskými voľbami v budúcom roku. Jeho hovorca uviedol, že americkí voliči majú ústavné právo vybrať si kandidáta podľa svojho želania.
Skupina Citizens for Responsibility and Ethics in Washington (CREW), ktorá žalobu podala, počíta s tým, že sa odvolá. Rozhodnutie súdu podľa nej potvrdilo, že sa Trump zapojil do „vzbury“.
Pri útoku na Kapitol, ktorý je sídlom amerických zákonodarcov, zomrelo niekoľko ľudí a mnoho ďalších utrpelo zranenia. Zvláštny vyšetrovateľ Jack Smith ho tento rok označil za bezprecedentný útok na sídlo americkej demokracie, podnietený klamstvami Trumpa, ktorý opakovane hovoril nepravdu o voľbách, aj keď vedel, že klame.
Trump napríklad tvrdil, že v Georgii hlasovalo počas štyroch dní 10 000 mŕtvych alebo že v Arizone volilo vyše 30 000 ľudí bez amerického občianstva. Ani v týchto, ani v prípade ďalších takýchto tvrdení to nebola pravda. Svojich priaznivcov Trump vo Washingtone podobnými tvrdeniami burcoval aj tesne pred útokom na Kapitol.