V utorok 21. novembra uplynie 10 rokov odvtedy, kedy sa začala v Kyjeve odvíjať trojmesačná vlna protivládnych demonštrácií a občianskych nepokojov. Výročie začiatku proeurópskych protestov, známych ako Euromajdan, si na Ukrajine pripomínajú ako Deň dôstojnosti a slobody.
Podnetom na vypuknutie najväčších masových protestov v moderných dejinách Ukrajiny sa stalo rozhodnutie ukrajinskej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dokument mal ukrajinský prezident Viktor Janukovyč podpísať v dňoch 28. a 29. novembra 2013 na samite Východného partnerstva vo Vilniuse, čo napokon neurobil.
Foto: TASR/AP, Efrem Lukatsky
Kabinet Mykolu Azarova totiž týždeň pred plánovaným podpisom zmluvy – 21. novembra 2013 – oznámil, že pozastavuje proces prípravy na podpísanie dohody. Vláda v Kyjeve tak urobila s cieľom „zaistiť národnú bezpečnosť Ukrajiny a obnoviť stratené objemy výroby a obchodné aj ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou“.
Ešte v ten istý deň zvolal na Námestie nezávislosti ukrajinský novinár afganského pôvodu Mustafa Najem, prostredníctvom sociálnej siete, prvú demonštráciu. So štátnymi symbolmi Ukrajiny a zástavami EÚ sa zišlo na Majdane približne dvetisíc prívržencov eurointegrácie. Avšak už o niekoľko dní začali demonštrácie naberať na sile a z Kyjeva sa šírili aj do ďalších miest.
K zostreniu situácie došlo v noci z 29. na 30. novembra 2013, keď niekoľko stoviek príslušníkov špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra Berkut brutálne rozohnalo protestujúcich. Táto akcia vyvolala masové pobúrenie a hneď na druhý deň 1. decembra sa konalo v Kyjeve veľké zhromaždenie. Na Majdane sa zišlo približne pol milióna ľudí.
Od tejto chvíle sa konali protesty nepretržite a masové hnutie, žiadajúce pôvodne perspektívu členstva v Európskej únii sa premenilo na protest proti vláde a proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Čítajte aj Ukrajinci sa chcú mať ako Česi a Slováci, nie Rusi, povedal politológ v ruskej TV. Spustila sa hádka
Udalosti v Kyjeve krajinu rozdelili. Zatiaľ čo západ a stred Ukrajiny požadoval proeurópske smerovanie, naopak časť obyvateľov ruskojazyčných oblastí na východe a juhu krajiny presadzovala integráciu s Ruskom.
Ďalší prelomový okamih nastal z 10. na 11. decembra, kedy sa po takmer osemsto rokoch opäť rozozvučali zvony na Chráme svätého Michala. Bili na poplach, pretože v tú noc došlo k pokusu o násilné rozohnanie protestujúcich na Majdane.
Po novom roku prijal ukrajinský parlament 16. januára 2014 zákony, ktorými výrazne obmedzil občianske slobody, pričom demonštrujúcich kriminalizoval. Tento krok situáciu len vyostril a v druhej polovici februára prepuklo násilie a krviprelievanie v centre Kyjeva v plnej sile.
Podľa údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry zahynulo počas Euromajdanu 104 ľudí, ďalších 2,5 tisíc utrpelo zranenia. Najkrvavejším sa stal 20. február, takzvaný krvavý štvrtok. V tento deň strieľali z kyjevských striech zamaskovaní snajperi tak do demonštrantov, ako aj do policajtov. Pre obete Euromajdanu sa vžilo označenie „nebeská stotina“.
Tri mesiace trvajúce protesty prinútili prezidenta Janukovyča utiecť z krajiny. Dňa 21. februára 2014 odletel z Kyjeva do Charkova, následne zamieril na Krym a odtiaľ do Ruska, kde našiel útočisko.
Čítajte aj Mikloš: Životná úroveň na Ukrajine je vyššia ako pred Majdanom
Na druhý deň – 22. februára 2014 – prijal ukrajinský parlament uznesenie, ktorým zbavil funkcie hlavy štátu Janukovyča a na 25. mája 2014 vyhlásil predčasné prezidentské voľby. Kyjevský oblastný súd odsúdil 24. januára 2019 Janukovyča v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
Názory Moskvy a Kyjeva na to, čo sa dialo počas Euromajdanu sú dodnes diametrálne odlišné. Zatiaľ čo Rusko a časť ruskojazyčných obyvateľov Ukrajiny hovorí o protiústavnom štátnom prevrate, Kyjev označuje protivládne protesty a demonštrácie za „revolúciu dôstojnosti“.
Udalosti spred desiatich rokov rapídne zhoršili vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom – nasledovala ruská anexia Krymu, vojna na Donbase a 24. februára 2022 sa začala ruská invázia na Ukrajinu. Euromajdan zmenil nielen dejiny Ukrajiny, ale aj celej Európy a výrazne ovplyvnil globálnu politiku.