Izrael v Gaze zrejme postupuje, armáda však mlčí. BRICS žiada trvalé prímerie (online)

Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy. Príbytky opustili po začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorú vyvolal útok Hamasu 7. októbra. Tento krok je vnímaný ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy, ale armáda to nekomentovala. Členské krajiny zoskupenia BRICS žiadajú okamžité a trvalé prímeria v konflikte v Pásme Gazy.

21.11.2023 06:00 , aktualizované: 23:49
Tank Foto: ,
Izraelská armáda počas vojenskej operácie pri hraniciach s Pásmom Gazy 21. novembra 2023
debata (32)

Najdôležitejšie udalosti

  • Izraelská armáda oblieha Indonézsku nemocnicu
  • Dohoda medzi Izraelom a Hamasom o prímerí a rukojemníkoch by mohla byť oznámená čoskoro
  • Palestínske médiá hlásia mŕtvych po izraelskom nálete na utečenecký tábor
  • Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy
  • BRICS žiada okamžité a trvalé prímeria v konflikte v Pásme Gazy
Izraelskí vojaci na obrnených vozidlách pri...
Izraelskí vojaci na obrnených vozidlách pri...
+5Izraelskí vojaci pri hraniciach s Pásmom Gazy...
Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra.
Video
Zdroj: IDF
Izrael / Obrnené vozidlo / Pásmo Gazy / Čítajte viac Izraelčania pália v Gaze aj do vlastných radov. Vo vojne zahynulo už 48 novinárov (online)

23:49 Egypt prijme „všetky opatrenia“, aby zabránil prejsť Palestínčanom z Pásma Gazy do Egypta. Uviedol to v utorok egyptský premiér Mustafa Madbúlí v čase prebiehajúcej pozemnej operácie izraelskej armády v Gaze.

„Egypt nebude váhať s prijatím všetkých opatrení, ktoré zaručia ochranu jeho hraníc,“ povedal Madbúlí v príhovore v egyptskom parlamente.

Od začiatku konfliktu v Pásme Gazy, ktorý vypukol po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, Egypt opakovane odmietol možnosť, že by prijal vysídlených Palestínčanov.

Najnovšie vyjadrenie Madbúlího bolo zatiaľ najsilnejším varovaním, ktoré naznačovalo, že by Egypt mohol použiť vojenskú silu.

Káhira sa obáva, že masový odchod Palestínčanov z Pásma Gazy do Egypta by anuloval palestínsku požiadavku na vytvorenie vlastného štátu a ohrozil by bezpečnosť a ekonomiku Egypta. V uplynulých týždňoch však Káhira povolila tisíckam ľuďom s dvojakým občianstvom a stovkám zranených a chorých Palestínčanov prejsť z Gazy do Egypta cez hraničný priechod Rafah. (ap, tasr)

23:20 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal v utorok svojmu kabinetu, že prijať dohodu o prepustení rukojemníkov, zajatých pri útoku militantov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael 7. októbra, je „ťažké, ale správne rozhodnutie“.

Prezident USA Joe Biden pomohol „vylepšiť rámec (dohody), ktorý vám predkladám…, a zahŕňa viac rukojemníkov za nižšiu cenu“, uviedol Netanjahu na zasadnutí kabinetu pred hlasovaním o predmetnej dohode.

Rodiny a priatelia 240 rukojemníkov unesených... Foto: TASR/AP, Ohad Zwigenberg
Izrael / Rukojemníci / Rodiny a priatelia 240 rukojemníkov unesených militantmi Hamasu na "Pochode za rukojemníkov" z Tel Avivu k sídlu izraelského premiéra v Jeruzaleme, 16. novembra 2023

Rodiny rukojemníkov žiadali, aby Izrael trval na návrate všetkých zadržiavaných zajatcov, unesených militantmi Hamasu do palestínskeho Pásma Gazy 7. októbra. Strana Náboženský sionizmus, ktorá je súčasťou Netanjahuovej vlády, kritizovala dohodu ako „zlú“ pre izraelskú bezpečnosť, rukojemníkov a vojakov.

Americký prezident Biden už predtým v utorok uviedol, že dohoda o výmene unesených rukojemníkov za väznených Palestínčanov a dočasné prímerie je veľmi blízko. (afp, tasr)

22:24 Spojené štáty v utorok oznámili, že zvažujú zaradiť jemenských húsíjských povstalcov na zoznam teroristických skupín po nedeľnom zadržaní nákladnej lode v Červenom mori. „Vo svetle… únosu lode v medzinárodných vodách sme začali skúmať potenciálne označenie za teroristov… a spolu so spojencami a partnermi zvážime aj ďalšie možnosti,“ povedal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Plavidlo a 25-členná medzinárodná posádka bolo zadržané niekoľko dní po hrozbe Iránom podporovaných húsíov, že sa zamerajú na izraelskú lodnú dopravu.

Loď vlastní britská spoločnosť a prevádzkuje japonská firma, ale má prepojenie na izraelského obchodníka Abrahama „Ramiho“ Ungara. Kirby vyzval jemenských povstalcov, aby „loď rovnako ako posádku okamžite a bezpodmienečne prepustili“.

Podľa vyhlásení húsíov išlo o odvetu za vojnu Izraela proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Washington jemenských šiitských vzbúrencov vyradil zo zoznamu teroristických skupín vo februári 2021. Americkí predstavitelia sa domnievali, že toto označenie komplikuje reakciu na humanitárnu krízu vo vojnou zničenom Jemene. (tasr, afp)

21:55 Ruská súkromná žoldnierska skupina v zahraničí známa pod názvom Wagner group by mohla poskytnúť prostriedky protivzdušnej obrany libanonskému hnutiu Hizballáh alebo Iránu. Uviedol to v utorok Biely dom.

„Naše informácie naznačujú, že vagnerovci – na pokyn ruskej vlády – sa pripravujú na poskytnutie spôsobilostí v oblasti protivzdušnej obrany Hizballáhu alebo Iránu,“ povedal pre médiá hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

USA budú podľa jeho slov pozorne sledovať, či vagnerovci túto výzbroj dodajú a sú pripravené rozšíriť sankcie prijaté voči Rusku.

Rusko a Irán, voči ktorým Washington zaviedol sankcie, posilňujú svoju spoluprácu v oblasti hospodárstva a armády. Americká vláda sa obáva, že Irán by v budúcnosti mohol Moskve poskytnúť balistické rakety pre vojnu na Ukrajine. Kirby dodal, že Rusko ako protislužbu ponúklo Iránu bezpríkladnú spoluprácu v oblasti obrany.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh má väzby s hnutím Hamas, ktoré vládne v Pásme Gazy. Takisto je považované za dôležitého spojenca Iránu. Konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas vypukol 7. októbra po útokoch militantov Hamasu na izraelskom území. Na hraniciach medzi Izraelom a Libanonom došlo odvtedy k opakovaným zrážkam medzi izraelskou armádou a Hizballáhom. (afp, dpa, tasr)

21:23 Členské krajiny zoskupenia BRICS žiadajú okamžité a trvalé prímeria v konflikte v Pásme Gazy. Dôležité je zabrániť ďalšiemu narúšaniu stability a stupňovaniu násilia, uviedli Brazília, Čína, India, Juhoafrická republika (JAR) a Rusko na záver summitu BRICS, ktorý sa konal prostredníctvom videokonferencie. Tiež zdôraznili potrebu riešenia konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi na úrovni dvoch štátov.

Krajiny BRICS-u odsúdili prejavy násilia voči palestínskym a izraelským civilistom a aj útoky na civilnú infraštruktúru. Na summite sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN António Guterres a predstavitelia Argentíny, Egypta, Etiópie, Saudskej Arábie, Spojených Arabských Emirátov (SAE). Tieto krajiny majú od januára budúceho roka rozšíriť rady BRICS-u.

Väčšina členov BRICS-u má k vojne iný postoj, než západné krajiny, ktoré podporujú Izrael. Propalestínske nálady sú podľa tejto agentúry obzvlášť silné v Latinskej Amerike a Afrike. Prezident JAR Cyril Ramaphosa v utorok obvinil Izrael, že sa v Pásme Gazy dopúšťa vojnových zločinov a „genocídy“. India ako jediná zo zoskupenia v konflikte podporuje Izrael. (dpa, tasr)

20:25 Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy. Príbytky opustili po začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorú vyvolal útok Hamasu 7.októbra, informovali v utorok miestne médiá.

Návrat domov dovolili Izraelčanom, ktorí žili vo vzdialenosti štyri kilometre od Pásma Gazy, uviedla rozhlasová stanica Kan. Tento krok je vnímaný ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy, ale armáda to nekomentovala.

Podľa spravodajského portálu ynet boli evakuované mestá a obce do sedem kilometrov od hranice. Izrael uvádza, že militanti 7. októbra zabili približne 1 200 ľudí a asi 240 rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy, v ktorom Hamas vládne.

Ku konca októbra domovy pre vojnu v Pásme Gazy a boje na libanonskej hranici opustilo približne štvrť milióna ľudí. Izrael má necelých desať miliónov obyvateľov.

Izraelské ministerstvo obrany vtedy oznámilo, že v rámci oficiálneho evakuačného programu bolo 126-tisíc ľudí presťahovaných do menej ohrozených lokalít. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy z vlastnej vôle a odišlo do bezpečia. (dpa, tasr)

19:13 Španielsky premiér Pedro Sánchez a predseda belgickej vlády Alexander de Croo vo štvrtok navštívia Izrael a palestínske územia. Stretnú sa s prezidentom Jicchakom Hercogom, premiérom Benjaminom Netanjahuom a palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Sánchez a De Croo budú v piatok v Egypte rokovať s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a šéfom Ligy arabských štátov (LAŠ) Ahmadom Abúlom Ghajtom.

Rokovania sa podľa Madridu zamerajú na poskytnutie ochrany civilistom, bezpodmienečné a okamžité prepustenie rukojemníkov, prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Takisto sa majú venovať dlhodobému politickému riešeniu na úrovni dvoch štátov, Izraela a Palestíny.

Španielsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Polročné rotujúce predsedníctvo prevzalo v júli a koncom decembra ho odovzdá Belgicku.

18:07 Čínsky prezident Si Ťin-pching žiada okamžité prímerie v konflikte medzi Izraelom a hnutím Hamas a prepustenie zadržiavaných civilistov.

„Všetky zúčastnené strany konfliktu by mali okamžite zastaviť paľbu a boje, zastaviť násilie a útoky cieliace na civilistov, a prepustiť zadržiavaných civilistov, s cieľom zabrániť strate ďalších životov a utrpeniu,“ uviedol Si na virtuálnom summite lídrov zoskupenia BRICS.

Čínsky prezident nespomenul približne 240 rukojemníkov, ktoré hnutie Hamas počas útokov zo 7. októbra unieslo z Izraela do Pásma Gazy a ani palestínskych väzňov v Izraeli, konštatuje AFP. Žiadal však medzinárodnú mierovú konferenciu s cieľom vyriešiť konflikt medzi Izraelom a Hamasom.

„Na Blízkom východe nemôže byť udržateľný mier a bezpečnosť bez spravodlivého riešenie otázky Palestíny,“ povedal Si. Čína podľa jeho slov žiada o skoré zvolanie medzinárodnej mierovej konferencie. Dodal, že jeho krajina od začiatku konfliktu aktívne vyvíja úsilie na dosiahnutie prímeria. Peking takisto poskytuje humanitárnu pomoc Gaze a bude v tom pokračovať. (tasr/afp)

16:35 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v utorok v Moskve stretol s kolegami z viacerých krajín Ligy arabských štátov (LAŠ) a Organizácie islamskej spolupráce (OIC), s ktorými diskutoval o vojne v palestínskom Pásme Gazy.

Lavrov v prejave pred partnermi zo siedmich krajín povedal, že Rusko odsúdilo teroristické činy, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS. Reakcia na terorizmus podľa neho nesmie mať podobu kolektívneho trestu a nesmie hrubo porušovať medzinárodné právo. Kritizoval tak Izrael za to, že po útoku Hamasu na izraelské územie zo 7. októbra sa uchýlil k odvete, ktorá je kolektívnym trestaním Palestínčanov.

16:15 Preskúmanie rozvojovej pomoci Palestínčanom neodhalilo, že by niektoré financie smerovali radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas, oznámila dnes Európska komisia. Palestínčanom tak bude naďalej prúdiť humanitárna aj rozvojová pomoc.

„Preskúmanie ukázalo, že kontroly komisie a zavedené ochranné opatrenia – ktoré boli v minulých rokoch výrazne posilnené – fungujú dobre a doteraz neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by peniaze boli presmerované na iné účely,“ uviedla komisia vo vyhlásení.

Izrael, Palestína, pásmo Gazy Čítajte aj Leyenová: Je to terorizmus a vojnový akt. Na to existuje jediná reakcia. EÚ naďalej podporuje palestínsky ľud

Podľa šéfky úniovej exekutívy Ursuly von der Leyenovej je EÚ najväčším medzinárodným darcom pomoci Palestínčanom. "Po hrozivých udalostiach zo 7. októbra bolo potrebné starostlivo preskúmať našu finančnú pomoc. Tento prieskum potvrdil, že zavedené ochranné opatrenia sú účinné, "dodala von der Leyenová s tým, že ďalej pokračujú práce na tom, ako by mala vyzerať budúca pomoc Palestínčanom vzhľadom na neustále sa vyvíjajúcu situáciu.

15:54 Ruský prezident Vladimir Putin na online samite krajín skupiny BRICS vyzval na politické riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a pustil sa do ostrej kritiky USA, ktoré obvinil zo snahy privlastniť si úlohu hlavného sprostredkovateľa prímeria. Uviedol, že kľúčovú úlohu by naopak mohla zohrať skupina BRICS, ktorá zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Juhoafrickú republiku. Informovali o tom ruské štátne tlačové agentúry.

„Vyzývame na spojenie síl medzinárodného spoločenstva na zmiernenie situácie, zabezpečenie prímeria a nájdenie politického riešenia palestínsko-izraelského konfliktu,“ uviedol Putin podľa agentúry RIA Novosti.

Ruský prezident podľa agentúry TASS vyhlásil, že humanitárna katastrofa v Pásme Gazy je „priamym dôsledkom pokusov USA získať monopol na funkciu sprostredkovateľa, ktorý by urovnal palestínsko-izraelský konflikt, a ich blokádou činnosti blízkovýchodného kvarteta“. Blízkovýchodný kvartet tvorili zástupcovia Ruska, USA, OSN a Európskej únie, ktorí sa snažili o sprostredkovanie ukončenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. Rusko opakovane viní USA, že sa kvôli nim činnosť kvarteta zastavila.

15:50 Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa v utorok obvinil Izrael, že sa v Pásme Gazy dopúšťa vojnových zločinov a „genocídy“.

„Kolektívne trestanie palestínskych civilistov prostredníctvom nezákonného použitia sily zo strany Izraela je vojnový zločin. Úmyselné odopieranie liekov, paliva, potravín a vody obyvateľom Gazy sa rovná genocíde,“ uviedol Ramaphosa v prejave na mimoriadnom on-line summite rozvíjajúcich sa krajín BRICS.

Ramaphosa vyzval na „okamžité a komplexné prímerie“ a nasadenie síl OSN „na monitorovanie ukončenia nepriateľských akcií a ochranu civilistov“. „Ako jednotlivé krajiny sme prejavili vážne znepokojenie nad umieraním a skazou v Gaze,“ dodal.

14:30 Rokovania o prepustení rukojemníkov zajatých palestínskym militantným hnutím Hamas po útoku na Izrael sa dostali do „kritickej a poslednej fázy“, uviedol v utorok Katar, ktorý je sprostredkovateľom týchto rokovaní.

Politický vodca Hamasu Ismáíl Haníja predtým vyhlásil, že jeho hnutie sa blíži k dohode o prímerí s Izraelom, informovala agentúra AFP.

„Sme najbližšie k dosiahnutiu dohody, ako sme kedy boli. Sme veľmi optimistickí a plní nadeje, ale tiež si veľmi želáme, aby sa nám podarilo dosiahnuť humanitárne prímerie,“ uviedol hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí.

Katar pomáha so sprostredkovaním týchto rokovaní, ktorých cieľom je prepustenie niektorých z 240 zajatcov Hamasu výmenou za dočasné prímerie.

Podľa nedeľňajších správ denníka The Washington Post zainteresované strany už dospeli k dohode. Spojené štáty to vtedy popreli a tvrdili, že sa na nej stále pracuje. WP pôvodne tvrdil, že dohoda zahŕňa prepustenie desiatok žien a detí zadržiavaných militantmi v Pásme Gazy. Výmenou za to by sa zastavili boje na minimálne päť dní.

13:10 Konflikt na Blízkom východe má potenciál stať sa globálnou záležitosťou, varoval český prezident Petr Pavel v utorok na veliteľskom zhromaždení českej armády. Náčelník generálneho štábu Karel Řehka zároveň uviedol, že armáda sa pripravuje na jadrovú vojnu.

„(Vojna na Blízkom východe) nie je ani zďaleka len obmedzeným regionálnym konfliktom, ale – ako sme mohli sledovať – má obrovský výbušný potenciál nielen pre regionálny konflikt, ale dokonca globálny. Nielen vo fyzickej rovine, vojnovej, prípadne vstupom Iránu a ďalších krajín do vojny, ale predovšetkým tým, ako začína rozdeľovať svet,“ uviedol Pavel.

Palestínske militantné hnutie Hamas chcelo podľa neho svojím útokom 7. októbra vyvolať silnú reakciu Izraela a rozdeliť medzinárodnú verejnú mienku v jeho neprospech. Upozornil, že v niektorých krajinách silnie odpor verejnosti voči izraelskej odvete a súbežne rastie podpora Palestínčanov.

11:50 Dvaja novinári a tretia osoba dnes boli zabití pri raketovom útoku blízko libanonských hraníc s Izraelom. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla libanonská štátna tlačová agentúra bez ďalších podrobností. Pri izraelskom útoku na dedinu Kfar Kila na juhu Libanonu dnes bola tiež zabitá 80-ročná žena a zranená jej vnučka, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na miestne médiá.

„Nepriateľské lietadlo zaútočilo na domy v dedine Kfar Kila, pričom zabilo 80-ročnú ženu a zranilo jej vnučku,“ uviedla libanonská štátna agentúra. Vnučka bola prevezená do nemocnice, podľa zdroja zo zdravotníckeho zariadenia je vážne zranená.

Izrael / Obrnené vozidlo / Pásmo Gazy / Čítajte aj Izraelčania pália v Gaze aj do vlastných radov. Vo vojne zahynulo už 48 novinárov (online)

11:20 Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová prisľúbila, že europarlament urobí všetko, aby pomohol deťom zasiahnutým vojnovými konfliktmi, či už na Ukrajine, v Izraeli alebo Pásme Gazy. Urobila tak na úvod novembrového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu, pri príležitosti pondelňajšieho Medzinárodného dňa práv dieťaťa.

V rozprave k tejto téme vystúpila aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (skupina Obnovme Európu, RE), ktorá upriamila pozornosť aj na situáciu rómskych detí na Slovensku.

Metsolová (EPP) v rámci úvodného príhovoru povedala, že europarlament bude aj naďalej pomáhať pri návrate tisícov ukrajinských detí, ktoré Rusko násilne vyhnalo z ich domovov, a bude sa zasadzovať za ich návrat.

„V konfliktoch, vo vojne, pri agresii alebo teroristických činoch sú to až príliš často nevinné deti, ktoré sú nútené zaplatiť tú najvyššiu cenu,“ šéfka EP.

Zároveň apelovala na návrat izraelských detí zadržiavaných militantmi z Hamasu. Podľa jej slov treba zároveň urobiť viac pre riešenie humanitárnej katastrofy v Pásme Gazy, kde už prišlo o život príliš veľa detí.

11:10 Bombardovanie, masívne vysídlenie, kolabujúce dodávky vody a elektriny i obmedzený prístup k potravinám a liekom vážne narúšajú zdravotnú starostlivosť o matky, novorodencov a deti v Pásme Gazy, kde zrejme nefungujú približne dve tretiny nemocníc a kliník primárnej starostlivosti. OSN odhaduje, že v Gaze žije približne 50-tisíc tehotných žien a každý deň sa tu narodí viac ako 160 detí. Portál The New York Times (NYT) priniesol skúsenosti dvoch Palestínčaniek s pôrodom a tehotenstvom vo vojnou zasiahnutej oblasti.

„Moja skúsenosť pri pôrode bola nočnou morou v každom slova zmysle, alebo niečo ako horor,“ povedala 29-ročná Vadžíha Abjádová.

Jej kontrakcie sa začali 29. októbra okolo deviatej hodiny večer. „Volali sme záchranku, ale povedali nám, že nemôžu prísť. Ulice boli prázdne a tmavé a okrem hluku lietadiel a ostreľovania nebolo počuť nič,“ opísala.

gaza Čítajte aj Svet katastrofálne zlyhal, trpia nevinní. Lekári v Gaze operujú a amputujú bez anestézie

Asi po 40 minútach sa sanitka predsa len objavila. Previezla ju vysokou rýchlosťou cez Dajr Balah v centrálnej časti Gazy. „Väčšina ulíc bola silne poškodená. Bola som uväznená vo vnútri a bojovala s kontrakciami a kŕčmi, zatiaľ čo sanitka uháňala po zničenej vozovke,“ dodala.

Počas niekoľkých týždňov sa život Abjádovej obrátil hore nohami. Svoj domov v meste Gaza opustila spolu s mnohými príbuznými 14. októbra po tom, čo izraelská armáda nariadila viac ako milión ľudí opustiť severnú Gazu. Desila sa predstavy, že by za týchto okolností mala rodiť. „Napätie a úzkosť, ktoré som cítila, boli bolestivejšie ako kontrakcie,“ povedala.

Situácia v nemocnici Šifá po útokoch Izraela

VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Fotogaléria
Zranení Palestínčania ošetrovaní v nemocnici...
Zranené palestínske dievča leží na podlahe v...
+21VAROVANIE (drastický obsah): Muž prekračuje...

Od vypuknutia vojny boli prechody do Pásma Gazy uzavreté, čo jej manželovi v Spojených arabských emirátoch znemožnilo byť ňou po boku. Namiesto toho sa k nej v sanitke pripojila jej matka.

Spoločne sa dostali do nemocnice Avda v Nusajráte, vzdialenej asi 20 minút jazdy od ich domova. Zistili ale, že pôrodnica v tomto zdravotníckom zariadení už nefunguje, bola prebudovaná na oddelenie pre ošetrenie veľkého počtu vojnových obetí.

"Bolo tam veľké napätie a krik a lekári boli pod extrémnym tlakom. Pacienti tam krvácali a oni nevedeli, čo pre nich majú robiť, "povedala Abjádová.

O necelú hodinu neskôr porodila chlapčeka menom Ahmad. "Každých päť minút sa priamo pred nemocnicou ozývala streľba, tak blízko, že matky schovávali svoje novonarodené deti pod šaty, pretože sa báli, že sa okná rozbijú a sklo na ne spadne. Jediné, na čo som myslela, bolo, ako odtiaľto odídem? Ako sa vrátim domov? "uviedla.

Na druhý deň skoro ráno, iba niekoľko hodín po pôrode, opustila s matkou a s novorodeným synom nemocnicu. Viac ako tri hodiny išli ulicami, kým sa im konečne podarilo zastaviť auto. „Len som sa modlila, aby sme došli do cieľa,“ povedala.

Izrael, Gaza, Palestína, Pásmo Gazy Čítajte aj Izraelská armáda našla pod nemocnicou ďalšie tunely Hamasu, nevylúčila údery na juh Gazy

10:50 Dohoda medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas o niekoľkodňovom prímerí, prepustení rukojemníkov z Pásma Gazy a väznených Palestínčanov a širšej humanitárnej pomoci by mohla byť uzavretá ešte dnes. S odvolaním sa na vyhlásenie šéfa Hamasu Ismaíla Haníja a nemenovaných predstaviteľov Izraela a Kataru o tom informujú okrem iného stanice Al-Džazíra či list Haarec.

Správy jednotlivých médií sa vzhľadom na ich zdroje mierne líšia, zhodujú sa však v tom, že zostáva dohodnúť niekoľko posledných technických detailov. Podľa stanice Al-Džazíra má Hamas problém s prítomnosťou izraelských lietadiel nad Pásmom Gazy počas prímeria, a to nielen bojových, ale aj prieskumných. Izrael zase s množstvom paliva, ktoré by malo byť dodané do Pásma Gazy.

Biden Čítajte aj Nad Pásmom Gazy by po vojne mala vládnuť palestínska samospráva, píše Biden

9:45 Najmenej 17 ľudí zahynulo podľa Palestínskeho informačného centra pri izraelskom údere na utečenecký tábor Nusajrát v centrálnej časti Pásma Gazy. Agentúra WAFA hovorí o najmenej 15 mŕtvych a „veľkom počte“ ďalších obetí pod sutinami, stanica Al-Džazíra o 20 mŕtvych. Izraelské úrady sa k správam nevyjadrili a informáciu sa zatiaľ nepodarilo overiť, píše stanica BBC.

Tri palestínske obete si podľa Al-Džazíru vyžiadalo tiež nočné bombardovanie najväčšieho utečeneckého tábora v Pásme Gazy Džabálija, zasiahnuté boli podľa stanice tri obytné domy. Izraelské sily podľa víkendových správ neďaleko tábora bojovali s využitím obrnenej techniky a za podpory letectva. Izraelská armáda v minulosti na správy o úderoch na utečenecký tábor reagovala vyhlásením, že cielila na bojovníkov hnutia Hamas.

Sporadické boje zrejme pokračujú tiež neďaleko Indonézskej nemocnice severne od mesta Gaza, kde podľa ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom v pondelok zahynulo najmenej 12 Palestínčanov a ďalšie stovky zostávajú v areáli uväznené po tom, ako ho v noci na dnes obkľúčili izraelské tanky. Riaditeľ nemocnice poslal stanici BBC viacero odkazov, podľa ktorých na izraelských vojakov z nemocnice strieľali ozbrojenci a izraelská armáda opätovala paľbu. Pacientov vo vnútri podľa riaditeľa zostáva asi 500 a sú počuť „občasné výstrely“.

Izraelské tanky v uliciach mesta Gaza 14....
Dym stúpa po izraelskom bombardovaní v meste...
+18Palestínčania prehľadávajú trosky budov v meste...

9:35 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyjadril presvedčenie, že zriadenie palestínskeho štátu je najlepším spôsobom na zaistenie bezpečnosti Izraela.

Borrell absolvoval v pondelok prostredníctvom telemostu stretnutie s ministrami zahraničných vecí 27 členských krajín Európskej únie. To sa konalo po Borrellovej ceste po krajinách Blízkeho východu, kde rokoval o vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Šéf európskej diplomacie pritom uviedol, že na základe rokovaní v tomto regióne dospel k „zásadnému politickému záveru“. „Myslím si, že najlepšou zárukou pre bezpečnosť Izraela je vytvorenie palestínskeho štátu,“ uviedol Borrell v súhrne zo stretnutia so šéfmi diplomacií EÚ.

Borrell zároveň vo vyhlásení trvá na tom, že Izrael by po skončení súčasnej vojny nemal okupovať Pásmo Gazy a kontrolu na týmto územím by mali prevziať palestínske úrady. „Napriek obrovským výzvam by sme mali pokročiť pri našich úvahách o stabilizácii Gazy a budúcom palestínskom štáte,“ uviedol.

Zároveň poukázal na to, že z krátkodobého hľadiska existuje istá naliehavosť v súvislosti s humanitárnou situáciu v Gaze. „Rezolúcia bezpečnostnej rady OSN vyzývajúca na okamžité humanitárne prestávky je veľkým krokom vpred, no musíme zaistiť jej rýchlu implementáciu,“ uviedol Borrell.

Šéf diplomacie EÚ tiež vyjadril obavy z možného zhoršenie už nestabilnej situácie na západnom brehu Jordánu. „Vo svetle narastajúceho násilia extrémistov a osadníkov voči Palestínčanom existuje riziko eskalácie,“ uviedol.

8:00 Viac než 10 000 izraelských vojakov je v súčasnosti rozmiestnených v Pásme Gazy v rámci vojenskej operácie proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas, uviedol s odvolaním sa na armádne zdroje izraelský denník Haarec.

Väčšina z nasadených izraelských vojakov je rozmiestnená štvrtiach Zajtún a Džabalíja v meste Gaza, ktoré je najväčším mestom v Pásme Gazy.

Podľa izraelských médií zahynulo od spustenia pozemnej ofenzívy v Pásme Gazy, ktorá sa začala koncom októbra, dovedna 66 izraelských vojakov.

Došlo aj k viacerým prípadom, keď boli izraelskí vojaci zabití v dôsledku streľby do vlastných radov. Armáda uviedla, že tieto prípady sú predmetom vyšetrovania, aby bolo možné prijať náležité preventívne opatrenia.

7:15 Spojené štáty majú k dispozícii vlastné spravodajské vyhodnotenia, ktoré potvrdzujú tvrdenia Izraela, že palestínske militantné hnutie Hamas používa nemocnicu Šifá v Gaze ako „veliteľský a kontrolný uzol“. V pondelok to oznámil hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Hamas odmieta tvrdenia, že operuje z vnútra tejto nemocnice alebo z tunelov ležiacich pod ňou.

Kirby však uviedol, že americká vláda nemá nijaké spravodajské informácie o tom, či Hamas využíva aj Indonézsku nemocnicu v Gaze, ktorá poskytuje už celé týždne prístrešok pre tisíce pacientov a ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy.

6:50 Riaditeľka Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjana Spoljaricová sa v Katare stretla s politickým vodcom palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíom Haníjom, aby dosiahla pokroky pri humanitárnych záležitostiach súvisiacich s ozbrojeným konfliktom Hamasu a Izraela. V pondelok to oznámil MVČK.

Spoljaricová sa počas návštevy osobitne stretla aj s predstaviteľmi Kataru, uviedol MVČK vo vyhlásení.

Dodal, že návšteva riaditeľky sa uskutočnila v rámci snáh o udržanie „priamych rokovaní so všetkými stranami s cieľom zlepšiť rešpektovanie humanitárneho práva“. MVČK zdôraznil, že naďalej apeluje na nevyhnutnú ochranu všetkých obetí konfliktu a na zmiernenie katastrofickej humanitárnej situácie v Pásme Gazy.

Zároveň poukázal na to, že Spoljaricová sa v posledných týždňoch už viackrát stretla s rodinami rukojemníkov zadržiavaných v Gaze i s vysokopos­tavenými predstaviteľmi Izraela a s palestínskymi lídrami.

Tímy Červeného kríža stále poskytujú v Gaze životy zachraňujúcu pomoc, pričom MVČK „vyzýva na trvalý a bezpečný humanitárny prístup do tejto enklávy“.

6:30 Palestínske militantné hnutie Hamas sa blíži k dohode o prímerí s Izraelom, uviedol v utorok na sociálnej sieti Telegram politický vodca hnutia Ismáíl Haníja.

„Sme blízko dosiahnutia dohody o prímerí,“ uviedol Haníja na Telegrame.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti z Hamasu zajali pri útoku na Izrael začiatkom októbra. Členovia Hamasu vtedy v Izraeli zavraždili asi 1200 ľudí a ďalších približne 240 osôb odvliekli do Pásma Gazy, kde väčšiu z nich stále držia ako rukojemníkov.

Tieto rokovania sprostredkováva Katar, v ktorom má Hamas svoje politické centrum a kde sídli aj Haníja. Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání pritom v nedeľu vyhlásil, že dosiahnutie dohody o oslobodení rukojemníkov v súčasnosti závisí už len od „menej dôležitých“ praktických otázok. Vieru v skoré dosiahnutie tejto dohody vyjadril v pondelok aj americký prezident Joe Biden.

Dva nemenové zdroje oboznámené s rokovaniami pre AFP uviedli, že predbežná dohoda pozostáva z päťdňového prímeria v rámci pozemnej operácie Izraela a z obmedzenia izraelských vzdušných útokov na juhu pásma Gazy.

Výmenou za to Hamas prepustí 50 až 100 rukojemníkov. Pôjde pritom o izraelských civilistov a rukojemníkov iných národností. Hamas neprepustí príslušníkov armády. Na základe navrhovanej dohody tiež Izrael prepustí zo svojich väzníc približne 300 Palestínčanov vrátane žien a detí.

6:00 Najmenej 12 pacientov a ich blízkych zomrelo pri izraelskom útoku na Indonézsku nemocnicu severne od mesta Gaza, uviedol v pondelok podľa agentúry AFP hovorca ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy. Tvrdenia úradov ovládaných militantným hnutím Hamas nemožno nezávisle overiť. Podľa palestínskej agentúry WAFA ďalších 15 ľudí, vrátane detí a žien, zahynulo pri bombardovaní domov neďaleko nemocnice v Rafáhu, na juhu Pásma Gazy. Izrael to nekomentoval, ale uviedol, že v Pásme Gazy naďalej „zasahuje teroristickú infraštruktúru,“ píše spravodajský web BBC.

„Izraelská armáda oblieha Indonézsku nemocnicu a obávame sa, že sa tam stane to isté, čo v nemocnici Šifá,“ cituje AFP hovorcu Ašrafa Kidru. Zo situácie v nemocnici vyjadril svoje zdesenie šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

V pondelok ráno bolo podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy v Indonézskej nemocnici asi 700 ľudí, vrátane zdravotníkov a zranených. Hamásom spravované úrady v Gaze tvrdia, že cieľom Izraela je nemocnicu úplne vyradiť z prevádzky. Úrady uviedli, že sa počas dňa podarilo v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) evakuovať 100 pacientov a ďalších 100 by malo nemocnicu opustiť v priebehu noci, píše agentúra AFP.

Medzinárodný výbor Červeného kríža v pondelok večer podľa agentúry AFP oznámil, že jeho predsedníčka Mirjana Spoljaricová sa v Katare stretla s šéfom Hamasu Ismáílom Haníjou. Cieľom rokovania bolo „napredovať v humanitárnych otázkach spätých s ozbrojeným konfliktom v Izraeli a Gaze“, uviedol MVČK. „Predsedníčka Mirjana Spoljaricová sa stretla s Ismáílom Haníjou, šéfom politickej kancelárie Hamasu, a zvlášť s katarskými úradmi,“ píše sa vo vyhlásení Červeného kríža.

Šifú, najväčšiu nemocnicu v Pásme Gazy, v posledných dňoch opustilo na základe nariadenia Izraela niekoľko tisíc pacientov aj ľudí, ktorí sa tam skrývali. Vstúpila do nej izraelská armáda, aby tam vykonala raziu, pretože pod zdravotníckym zariadením sa podľa nej nachádza infraštruktúra využívaná bojovníkmi Hamasu. V nedeľu izraelská armáda oznámila, že pod nemocnicou našla tunel dlhý 55 metrov, o ktorom sa domnieva, že slúžil Hamasu.

V nemocnici Šifá v ťažkých podmienkach stále zostávajú asi tri stovky pacientov vo vážnom stave, ktoré nebolo možné presunúť inam. Nie je tam voda, elektrina, palivo ani jedlo a chýbajú lieky.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #útok na Izrael