Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 636 dní
- Ukrajinská armáda postupuje na ľavom brehu Dnepra. Boje sa odohrávajú pri obci Krynky
- Kremeľ: Ukrajine sa nepodarí zabiť Putina a Moskva dosiahne svoje ciele
- Ukrajinský ostreľovač zlomil svetový rekord. Zlikvidoval Rusa na vzdialenosť 3,8 kilometra
- Pri ruských útokoch zahynuli dvaja ľudia, poškodená bola nemocnica
- Blanár: SR je pripravená na núdzovú podporu ukrajinskej energetickej siete
- Ukrajinská režisérka pre Pravdu: Protiofenzíva? Vedeli sme, že zázrak nepríde
- Nemecký minister obrany Pistorius pricestoval na neohlásenú návštevu Ukrajiny
- Euromajdan bol prvým víťazstvom vo vojne s Ruskom, je to víťazstvo odvahy, uviedol prezident Zelenskyj
- Ukrajinci sa derú z ruského zovretia už 10 rokov. Euromajdan prerástol v revolúciu
- Moldavská prezidentka je na Ukrajine. So Zelenským si uctila obete proeurópskej revolúcie na Majdane
Krátko po ruskom útoku minulý rok Ukrajinci ukoristili tank T-80BVM. Dostal prezývku Bunny (Zajačik) a v radoch 93. mechanizovanej brigády sa stal najznámejším a najúspešnejším ukrajinským tankom.
Čítajte viac 635. deň: Ukrajinci pri Avdijivke prešli do ofenzívy, USA pošlú ďalšiu vojenskú pomoc
18:47 Moskva sa neobáva o bezpečnosť ruského vodcu Vladimira Putina po tom, ako ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Sun povedal, že Kyjev má právo zabiť šéfa Kremľa, ak sa naskytne takáto príležitosť, pretože ide o ochranu Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá napojené na tamojší režim.
„Verbálne útoky na Putina boli z Ukrajiny už mnohokrát. Na rôznych úrovniach. Sme si toho dobre vedomí, ale oni neuspejú,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zopakoval tiež, že Moskva je presvedčená o tom, že dosiahne svoje ciele vo vojne na Ukrajine.
Zelenskyj v spomenutom rozhovore na otázku, či by Ukrajina využila príležitosť na zabitie Putina, ak by sa naskytla, odvetil: „Sme vo vojne a Ukrajina má všetky práva brániť našu zem.“
17:50 Slovenská republika je pripravená poskytnúť núdzovú podporu energetickej sieti Ukrajiny a bude pokračovať i v dodávkach humanitárnej pomoci. Uviedol to v utorok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Sme pripravení na núdzovú podporu ukrajinskej energetickej siete a tiež na dodávky elektriny na komerčnom základe. Rovnako posúdime rozšírenie kapacít cezhraničného prepojenia elektrických sietí medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ uviedol Blanár, ktorý sa v utorok zúčastnil na on-line rokovaní ministrov zahraničných vecí vo formáte G7+.
Slovenský minister dodal, že SR bude aj naďalej Ukrajine poskytovať humanitárnu pomoc. „V tomto kontexte chceme byť aktívni a pomôcť prekonať náročné zimné obdobie, v úzkej spolupráci s ukrajinskou stranou pripravujeme dodávky generátorov a ďalších tovarov v nasledujúcich mesiacoch,“ povedal.
Blanár sa na stretnutí G7+ zúčastnil na pozvanie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, píše komunikačný odbor MZVEZ. Na stretnutí vystúpil minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba, ktorý informoval o kritických nedostatkoch v civilnom sektore energetiky a technických opatreniach, ktoré môžu pomôcť obyvateľom Ukrajiny prekonať nadchádzajúcu zimu.
Ministri zahraničných vecí v utorok identifikovali medzery v energetickom sektore, zaplnením ktorých sa v horizonte šiestich mesiacov môžu zmierniť humanitárne následky vojnových akcií Ruskej federácie na území Ukrajiny.
16:30 Nemecký export do Ruska v októbri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka klesol o 37,3 percenta. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkovú správu nemeckého Spolkového štatistického úradu.
Pred začiatkom invázie na Ukrajinu bolo Rusko v rámci krajín mimo Európskej únie piatym najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka, ale odvtedy kleslo na osemnáste miesto. Hoci nemecký vývoz do Ruska výrazne klesol, krajina naďalej dováža veľké množstvo ruskej ropy, čo podporuje ruskú vojnovú mašinériu.
16:20 V okupovanom ukrajinskom meste Melitopoľ zomrelo niekoľko ruských vojakov po tom, ako zjedli otrávené jedlo dovezené z miestnej reštaurácie. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na legitímneho starostu Melitopoľa Ivana Fedorova, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste.
Fedorov povedal, že ruskí vojaci v okupovaných častiach Ukrajiny každý deň prichádzajú o život nielen pri explóziách, ale aj vďaka silám odporu. Tvrdil, že ruskí vojaci si objednali jedlo v miestnej reštaurácii, pričom niektorí sa otrávili a iní dokonca zomreli. Ruské úrady sa podľa neho pokúšali nájsť kuriéra, ktorý jedlo doručil, no nepodarilo sa im to.
Čítajte aj Partizáni zabili v Mariupoli viac ako 40 ruských vojakov, otrávili ich jedlom a alkoholom
16:12 Ukrajina dúfa v ďalší rozvoj vzťahov s Argentínou po tom, ako sa ultraliberálny ekonóm Javier Milei stane prezidentom tejto latinskoamerickej krajiny. Agentúre EFE to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Igor Žovkva. Milei v minulosti vyjadril podporu východoeurópskej krajine, ktorá čelí ruskej invázii. Moskva s hodnotením vzťahov s novým prezidentom chce počkať, kým sa ujme 10. decembra funkcie.
„Máme veľkú dôveru, že sa vzťahy (s Argentínou) stanú intenzívnejšími,“ povedal agentúre EFE poradca ukrajinského prezidenta. Ten tiež pripomenul, že Milei v minulosti podporil ukrajinský boj proti ruskej okupácii a ruského prezidenta Vladimira Putina nazval autokratom. Žovkva uviedol, že Zelenskyj dúfa v usporiadanie summitu s krajinami Latinskej Ameriky a že je ochotný do regiónu pricestovať, ak dostane pozvanie.
„Oceňujem vašu jasnú pozíciu ohľadom podpory Ukrajine,“ uviedol v pondelkovej gratulácii Mileiovi Zelenskyj.
Čítajte aj Volajú ho Šialenec. Zvolila si Argentína svojho Trumpa?
K zvoleniu nového argentínskeho prezidenta sa vyjadrilo aj Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že si ruskí predstavitelia všimli Mileiových výrokov pred voľbami, v ktorých podporoval Ukrajinu. „Súdiť ho budeme hlavne na základe výrokov, ktoré urobí po vstupe do úradu,“ uviedol Peskov. Rusko podľa neho dúfa v ďalší rozvoj vzťahov s druhou najvýznamnejšou krajinou Latinskej Ameriky.
16:10 Úspešné potopenie vlajkovej lode a pýchy Čiernomorskej flotily ruskej armády v apríli 2022 sa podarilo aj vďaka atmosférickej anomálii, ktorá strojnásobila dosah ukrajinských pobrežných radarov. Informovali o tom švédski odborníci vo svojej novej štúdií.
Čítajte viac Potvrdené. Ku skaze krížnika Moskva, prispela 'nebeská' anomália
15:25 Na Ukrajine od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho 24. februára zahynulo viac ako 10-tisíc civilistov. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, podľa ktorého zhruba polovica úmrtí za poslednú dobu nastala ďaleko za frontovou líniou. Tá sa tiahne stovky kilometrov od južnej cez východnú Ukrajinu na sever krajiny.
Úrad štatistiku civilných obetí na Ukrajine zverejňuje pravidelne spolu s upozornením, že skutočná bilancia obetí bude ešte výrazne vyššia.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
15:22 Náčelník generálneho štábu Řehka na veliteľskom zhromaždení českej armády, kde bol prítomný aj prezident Petr Pavel skonštatoval, že armáda sa pripravuje na čierny scenár, ktorým je jadrová vojna. Členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) pritom označil za nespornú výhodu Česka. Tiež upozornil, že nemožno spoliehať na večný mier.
Čítajte viac Česká armáda sa pripravuje na jadrovú vojnu. Nemožno spoliehať sa na večný mier, vyhlásil Řehka
14:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nevylúčil, že Ukrajina by využila príležitosť na zabitie Putina. Na otázku, či by Ukrajina využila príležitosť na zabitie Putina, ak by sa naskytla, Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Sun odvetil: „Sme vo vojne a Ukrajina má všetky práva brániť našu zem.“
Zelenskyj odmietol odpovedať na otázky o útokoch na proruských kolaborantov a takzvané „orgány“ na dočasne okupovaných územiach. „Nemôžem s vami diskutovať o žiadnych špeciálnych operáciách ukrajinskej tajnej služby alebo niektorých špeciálnych jednotiek. Sú niektoré momenty, o ktorých nediskutujeme.“
14:35 Rodina Európskej únie je bez Ukrajiny neúplná, vyhlásila litovská premiérka Ingrida Šimonytėová pri príležitosti desiateho výročia ukrajinskej revolúcie. Pred desiatimi rokmi Ukrajinci vyšli do ulíc s vlajkami EÚ, aby bránili demokraciu a dôstojnosť, napísala Šimonytėová na mikroblogovacej sieti X.
„Ani krviprelievanie na Majdane, ani ruská vojna nezvrátili ich európsku voľbu. Pred nami je historická príležitosť – bez Ukrajiny nie je rodina EÚ úplná,“ vyhlásila litovská premiérka.
14:30 Nemecko v utorok oznámilo, že Ukrajine poskytne vojenské vybavenie za 1,3 miliardy eur. Pomoc zahŕňa ďalšie štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T aj delostreleckú muníciu.
Nový balík pomoci oznámili po rokovaniach medzi nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom a ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom v Kyjeve. Ide o druhú návštevu Pistoriusa, odkedy sa začiatkom tohto roka stal šéfom nemeckého rezortu obrany.
14:00 V Rusku už od cárskych čias prezývajú delostrelectvo „boh vojny“. Je to zbraň, ktorá je rozhodujúca pre úspech na pozemnom bojisku. Zastavuje útoky nepriateľskej pechoty a čistí cestu vlastným vojakom. Na tom sa nič nezmenilo dodnes. Odhaduje sa, že artiléria je vo vojne na Ukrajine zodpovedná za 80 percent strát živej sily.
Čítajte viac Ukrajina napriek sľubom dostane menej delostreleckej munície. Čo treba na to, aby sa to zmenilo?
13:55 Predseda Európskej rady Charles Michel varoval pred tým, aby sa skoré schválenie začiatku prístupových rokovaní s Ukrajinou považovalo za hotovú vec. Niektoré členské štáty EÚ podľa neho majú výhrady a dávajú najavo, že na rozhodnutie potrebujú viac času. Michel to podľa DPA povedal novinárom vo vlaku predtým, ako dnes prišiel do Kyjeva.
Michel zároveň uviedol, že usilovne pracuje na tom, aby členské štáty dosiahli jednotné pozície pred decembrovým samitom EÚ. Politické problémy by sa však nemali podceňovať, upozornil. O veci chce pri svojej návšteve Kyjeva rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Čítajte aj Prístupové rokovania s Ukrajinou sa môžu začať. Gruzínsko má mať status kandidáta do EÚ
Šéf Európskej rady nespomenul, ktoré krajiny by mohli zablokovať začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej invázii. Podľa neho však okrem štátov vyjadrujúcich zásadnú zdržanlivosť voči rozhovorom s Ukrajinou existuje aj skupina krajín, ktorá zastáva názor, že štáty západného Balkánu by mali v prístupovom procese dostať prednosť, pretože im bolo členstvo v EÚ podmienečne prisľúbené už pred viac ako 20 rokmi. Tieto krajiny nie sú proti začiatku rokovaní s Ukrajinou, chcú ale záruky, že pokrok dosiahnu aj štáty západného Balkánu, dodal Michel.
13:40 Ruskí okupanti v ostatných dňoch znížili počet útočných operácií. Na Telegrame o tom informoval veliteľ ukrajinskej tavrijskej operatívno-strategickej skupiny Oleksandr Tarnavskyj.
„Znížili síce počet útočných operácií, ale naďalej cynicky ignorujú zákony a zvyklosti vedenia vojny. Zasiahli civilné zdravotnícke zariadenie v Doneckej oblasti raketami s použitím protilietadlového systému S-300. Takto bola zničená a poškodená centrálna mestská nemocnica Selydove v Doneckej oblasti, ako aj budova bane Kotliarevska a ďalšia civilná infraštruktúra,“ vyhlásil Tarnavskyj.
Počas ostatného dňa Rusi okrem toho podnikli štyri raketové útoky, uskutočnili 29 bojových stretov a 637 delostreleckých útokov.
Rusko už takmer dva mesiace nepoužilo svoje „popredné riadené strely“, ktoré vystreľuje zo svojej flotily ťažkých bombardérov. Podľa spravodajského hlásenia britského ministerstva obrany o vojne na Ukrajine pravdepodobne zhromažďuje značné zásoby týchto zbraní. Je pravdepodobné, že Moskva použije tieto rakety, ak sa rozhodne zopakovať vlaňajšiu zimnú kampaň na zničenie ukrajinskej civilnej infraštruktúry. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.
Ministerstvo na platforme X tiež uviedlo, že Rusko cez víkend poslalo na Ukrajinu zhruba 50 dronov Šáhid, ktoré primárne smerovali na Kyjev. Podľa rezortu to bolo na dvoch osiach: od Kurska na východe a od Krasnodaru na juhovýchode. „Jedným z cieľov Ruska bolo pravdepodobne degradovať ukrajinskú protivzdušnú obranu a sformovať bojový priestor pred akoukoľvek koordinovanou zimnou kampaňou útokov proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre,“ uvádza Londýn.
12:35 Ruskom dosadené orgány v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti vytvárajú siete informátorov, do ktorých verbujú nezamestnaných obyvateľov. Tí im potom odovzdávajú informácie o ďalších miestnych obyvateľoch s proukrajinskými názormi aj o ľuďoch s väzbami na ukrajinské ozbrojené sily. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu.
Už v júli centrum informovalo, že na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny rastie miera nezamestnanosti.
Čítajte aj Rusko nechce mobilizáciu pred prezidentskými voľbami, verbuje preto cudzincov a migrujúcich pracovníkov
Dobrovoľná pomoc cudziemu štátu pri „podvratných“ činoch proti Ukrajine sa podľa ukrajinského trestného zákona trestá až 15 rokmi väzenia. Ukrajinská bezpečnostná služba 14. novembra informovala, že vyšetruje viac ako 8 000 prípadov údajnej vlastizrady.
12:20 Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko ho chce odstrániť z funkcie prezidenta do konca tohto roka a pripravilo si destabilizačný plán s kódovým označením Majdan-3. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje rozhovor ukrajinského lídra pre britský denník The Sun.
„Podľa najnovších informácií existuje plán, ktorý naozaj veľmi chcú uskutočniť a názov operácie je Majdan-3. Znamená to zmeniť prezidenta, možno nie vraždou,“ konštatoval Zelenskyj. Už pred niekoľkými dňami ukrajinský prezident povedal novinárom, že Kremeľ sa snaží rozdeliť ukrajinskú spoločnosť, spôsobiť zmätok v krajine a v konečnom dôsledku zvrhnúť prezidenta.
12:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prepojil v utorok prodemokratické proeurópske protesty, známe ako Euromajdan, ktoré sa v Kyjeve začali presne pred desiatimi rokmi, so súčasnou ruskou vojenskou agresiou. Zmienené demonštrácie na kyjevskom Námestí nezávislosti, nazývanom Majdan, pritom označil za „prvé (ukrajinské) víťazstvo“ v prebiehajúcej vojne s Ruskom, píše TASR podľa agentúry AFP.
Proeurópske protesty vypukli v Kyjeve po tom, ako vtedajší ukrajinský, no prorusky orientovaný, prezident Viktor Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu.
Počas Euromajdanu následne zahynulo pri násilných stretoch ukrajinských bezpečnostných síl s demonštrantmi približne 100 civilistov a ďalších 2,5 tisíc utrpelo zranenia. Protesty trvali niekoľko mesiacov, napokon však viedli k zosadeniu Janukovyča, ktorého potom na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
„V dnešnej vojne došlo (vtedy) k prvému víťazstvu. Víťazstvu proti ľahostajnosti. Víťazstvu odvahy. Víťazstvu revolúcie dôstojnosti,“ uviedol Zelenskyj pri príležitosti 10. výročia Euromajdanu. Zároveň vyzdvihol pokrok, aký Ukrajina v ostatnom čase dosiahla na ceste k získaniu členstva v Európskej únii.
„Rok čo rok, krok za krokom, robíme všetko pre to, aby naša hviezda žiarila v kruhu hviezd vyobrazených na vlajke EÚ, ktorá symbolizuje jednotu krajín Európy. Hviezda Ukrajiny,“ povedal.
12:00 Rusko nemôže koexistovať so súčasným ukrajinským režimom, povedal podľa agentúry Reuters vysokopostavený diplomat na ruskom ministerstve zahraničia Rodion Mirošnik. Moskva podľa neho bude vzdorovať sile NATO na Ukrajine tak dlho, ako bude potrebovať na dosiahnutie svojich cieľov.
„Súčasný (ukrajinský) režim je absolútne toxický, v tejto chvíli nevidíme žiadne možnosti spolužitia s ním,“ povedal novinárom v Moskve ruský diplomat. Vyjadril tiež presvedčenie, že Západ nakoniec o Ukrajinu stratí záujem a režim sa následne zrúti. „Akonáhle bude nebezpečenstvo zlikvidované, možno to považovať za dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal s odvolaním sa na oficiálny termín, ktorým Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu začatú vo februári minulého roka.
Čítajte aj Ukrajina je len začiatok. Ruský generál naznačil inváziu do celej východnej Európy
Moskva dlhodobo označuje ukrajinské politické vedenie ako „režim“ a neuznáva jeho legitimitu po ukrajinskej revolúcii spred desiatich rokov. Tá zvrhla vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča a nastavila prozápadný kurz Kyjeva. Niektoré členské štáty NATO aj ďalší spojenci poskytujú Ukrajine kvôli ruskej invázii vojenskú aj inú pomoc.
Rusko svojou inváziou začalo najväčšie vojenské stretnutie v Európe od druhej svetovej vojny. Vrátane Krymu, ktorý Rusi anektovali v roku 2014, teraz Moskva kontroluje 17,5 percenta medzinárodne uznaného územia Ukrajiny. Prezident Vladimir Putin prezentuje vojnu ako súčasť oveľa širšieho boja so Spojenými štátmi, ktoré podľa Kremľa chcú rozštiepiť Rusko, zmocniť sa jeho obrovských prírodných zdrojov a následne sa pustiť do stretu s Čínou.
11:45 Ukrajinská armáda pokračuje v postupe na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. Uviedla to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Podľa ruských vojenských blogerov ukrajinskí vojaci rozšírili zónu, ktorú majú pod svojou kontrolou v západnej časti obce Krynky, ktorá leží dva kilometre na východ od rieky Dneper, a v blízkosti obce sa odohrávajú boje. Ruskí vojenskí blogeri zároveň uviedli, že ukrajinské sily podnikli útoky v oblasti obce Pojma ležiacej štyri kilometre na východ od Dnepra a v oblasti dediny Piščanivka nachádzajúcej sa tri kilometre východne od Dnepra.
Čítajte aj Najväčší postup za niekoľko mesiacov. Kyjev vytláča Rusov z ľavého brehu Dnepra
Ruský minister obrany Sergej Šojgu zas uvádza, že Rusi zmarili všetky pokusy ukrajinskej armády o výsadok na ľavom brehu rieky Dneper. Ukrajinská armáda minulý týždeň uviedla, že na ľavom brehu vykonáva úspešné operácie a udržiava tam pozície na viacerých predmostiach. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.
„Všetky pokusy ukrajinských ozbrojených síl vykonať výsadkovú operáciu na chersónskom úseku frontu zlyhali,“ povedal dnes Šojgu s tým, že námorná pechota a špeciálne jednotky Ukrajiny utrpeli „kolosálne straty“.
Celkové straty Ukrajiny od začiatku novembra vyčíslil na 13.700 vojakov. Na celej línii dotyku vedie ruská armáda „aktívnu obranu“ a postupne zlepšuje svoje pozície, dodal ruský minister bez bližších podrobností.
11:25 Kľúčové súčiastky pre vojenské vrtuľníky, ktoré vyrába česká firma Prvá brnianska strojáreň (PBS) Veľká Bíteš, sa dostali do Ruska aj po začiatku invázie na Ukrajinu. Stalo sa tak cez tretie firmy v Kazachstane a v Indii, tvrdí ukrajinský server The Kyiv Independent, ktorý zverejnil reportáž, ktorá sa zakladá na zistení ukrajinskej mimovládnej organizácie State Watch. Podľa nej tak firma mohla porušiť sankcie zavedené proti Rusku Európskou úniou. Česká spoločnosť podľa ukrajinského serveru pochybenie odmieta. ČTK sa snaží získať aktuálne vyjadrenie PBS Veľká Bíteš.
PBS Veľká Bíteš podľa ukrajinského serveru vyrába kľúčovú súčiastku pre motory vrtuľníka Mi-8, ktorý ruská armáda využila pri bojoch na Ukrajine. Ide o súčiastku, ktorá slúži na naštartovanie hlavného motora vrtuľníka a ktorú Rusko samo nevyrába.
Na ruskom trhu bola PBS Veľká Bíteš aktívna zhruba 20 rokov, obchody však musela prerušiť kvôli sankciám, ktoré zaviedla Európska únia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše The Kyiv Independent. Súčiastky okrem iného dodávala ruskej firme Kazan Helicopters, ktorá vrtuľníky Mi-8 vyrába.
Čítajte aj Zostrelený ruský dron s českými súčiastkami. Firma sa bráni: Vojna je zlo, zneužili nás
Podľa State Watch sa však súčiastka produkovaná českou firmou aj po začatí vojny na Ukrajine vo februári minulého roka dostávala do Ruska cez reexport z Indie či Kazachstanu. Organizácia svoje tvrdenie opiera o údaje z exportných registrov. Podľa nej indická firma Space Era Materials and Processes predala do Ruska tento rok a vlani 20 kľúčových súčiastok od českej firmy v hodnote 8,5 milióna dolárov (190 miliónov korún).
„To sú relatívne malé čísla pre (českú) firmu a nemohla výrazne prispieť k jej zisku,“ tvrdí The Kyiv Independent. Za posledných 50 rokov totiž česká firma predala zhruba 6500 týchto súčiastok.
11:20 Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová prisľúbila, že europarlament urobí všetko, aby pomohol deťom zasiahnutým vojnovými konfliktmi, či už na Ukrajine, v Izraeli alebo Pásme Gazy. Urobila tak na úvod novembrového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu, pri príležitosti pondelňajšieho Medzinárodného dňa práv dieťaťa.
V rozprave k tejto téme vystúpila aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (skupina Obnovme Európu, RE), ktorá upriamila pozornosť aj na situáciu rómskych detí na Slovensku.
Metsolová (EPP) v rámci úvodného príhovoru povedala, že europarlament bude aj naďalej pomáhať pri návrate tisícov ukrajinských detí, ktoré Rusko násilne vyhnalo z ich domovov, a bude sa zasadzovať za ich návrat.
„V konfliktoch, vo vojne, pri agresii alebo teroristických činoch sú to až príliš často nevinné deti, ktoré sú nútené zaplatiť tú najvyššiu cenu,“ šéfka EP.
Zároveň apelovala na návrat izraelských detí zadržiavaných militantmi z Hamasu. Podľa jej slov treba zároveň urobiť viac pre riešenie humanitárnej katastrofy v Pásme Gazy, kde už prišlo o život príliš veľa detí.
11:00 Moldavská prezidentka Maia Sanduová dnes pricestovala na Ukrajinu. So svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským uctila pamiatku obetí proeurópskej revolúcie, ktorá na kyjevskom námestí Nezávislosti (Majdane) vypukla pred desiatimi rokmi. Prezidentka o tom informovala na sociálnych sieťach.
„Diskusia o ďalších krokoch v pristúpení Moldavska a Ukrajiny k EÚ, posilnení regionálnej bezpečnosti a pokračujúcej podpore EÚ reformám a rozvoju v našich krajinách,“ napísala Sanduová k svojmu programu v Kyjeve na sociálnej sieti X. Okrem Zelenského sa stretne aj s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý dnes tiež zavítal na návštevu Ukrajiny
Ukrajina si dnes pripomína desať rokov od chvíle, keď na kyjevskom Majdane začali masové protesty, ktoré vyústili do zvrhnutia vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča a nastavili prozápadný kurz Kyjeva. Zásahy proti demonštrantom si vtedy vyžiadali vyše 100 obetí.
10:30 Snajper ukrajinských špeciálnych síl si pripísal nový svetový rekord presným zásahom na pozoruhodnú diaľku. Ostreľovačskou puškou zabil na fronte ruského vojaka vzdialeného 3 800 metrov a výstrel je zaznamenaný aj na videu. Informoval o tom ukrajinský generálny štáb.
Čítajte viac Ukrajinský ostreľovač zlomil svetový rekord. Zlikvidoval Rusa na vzdialenosť 3,8 kilometra
9:30 Minimálne dvaja ľudia zahynuli a osem ďalších utrpelo v noci na utorok zranenia pri ruských raketových útokoch a ostreľovaní Doneckej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Informovali o tom tamojší ukrajinskí predstavitelia.
Jeden civilista pri bombardovaní nemocnice zomrel a ôsmi utrpeli pomliaždeniny a poranenia črepinami. Ruské rakety zasiahli aj objekt bane v obci Novohrodivka, pričom zomrel 63-ročný pracovník.
Ruské rakety zasiahli v Doneckej oblasti jednu nemocnicu v meste Selydove a tiež uhoľnú baňu, uviedol na platforme Telegram ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. „Poškodené boli dve budovy nemocnice, zranenia utrpelo šesť civilistov. Pod troskami ešte môžu byť obete, pátracie operácie tak pokračujú,“ povedal Klymenko.
Pri útoku na uhoľnú baňu v tejto oblasti podľa jeho slov zahynul jeden banský zamestnanec. „Poškodené boli štyri budovy, 19 vozidiel a elektrické vedenie. Pod zemou (najskôr) uviazlo 39 baníkov. Všetkých sa však už podarilo vyslobodiť,“ dodal.
O poškodení nemocnice, bane aj ďalšej infraštruktúry informovala i ukrajinská armáda. Nespresnila ale, či útok nemocnicu vyradil z prevádzky.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že pri ruskom ostreľovaní tam zahynul jeden človek.
9:00 Boli to zlomové momenty v dejinách Ukrajiny, čo dokresľuje aj fakt, že sa počas nich rozozvučali zvony na kyjevskom Chráme svätého Michala. Naposledy zvonili na poplach v roku 1240, keď pri Kyjeve stála mongolská horda. Po takmer osemsto rokoch zneli koncom roka 2013 opäť. Stalo sa tak počas protivládnych protestov, ktorých centrom bolo hlavné kyjevské Námestie nezávislosti, nazývané Majdan.
Čítajte viac Ukrajinci sa derú z ruského zovretia už 10 rokov. Euromajdan prerástol v revolúciu
8:30 V Prahe sa v stredu bude konať samit krajín V4. Rozpory medzi krajinami V4 (ČR, Slovensko, Poľsko, Maďarsko), v poslednom čase spôsobili, že skupina nevyvíja toľko spoločných aktivít ako v minulosti.
Čítajte viac Stretne sa Visegrádska štvorka, rozdeľuje ju názor na vojenskú pomoc Ukrajine
8:15 V ukrajinskej armáde bojujúcej proti Rusku slúži vyše 40 000 žien, vyplýva to z pondelkového vyhlásenia ukrajinského ministerstva obrany. V noci na utorok o tom informovala agentúry DPA.
Ženy tak tvoria približne päť percent celkovej sily ukrajinských ozbrojených síl. Približne 5 000 žien je pritom v súčasnosti aj priamo zapojených do bojových operácií.
V správe rezortu obrany sa tiež uvádza, že do jej uverejnenia bolo umožnené zúčastniť sa na bojových operáciách už celkovo vyše 13 400 ženám.
Okrem toho rezort uvádza, že 41 percent vojačiek má deti, pričom 2 500 z nich je slobodnými matkami.
V ukrajinskej armáda tak v súčasnosti slúži oveľa viac žien než v roku 2014, keď počet žien v ozbrojených silách dosahoval približne 16 500.
7:20 Spojené štáty uvalili sankcie na dvoch ruských vojakov, obvinených zo zavraždenia civilistov v ukrajinskom meste Buča a obci Andrijivka pri Kyjeve počas ich okupácie ruskými vojskami vlani na jar. Oznámila to na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC s odvolaním sa na oznámenie amerického ministerstva zahraničia.
Ministerstvo na čiernu listinu zaradilo plukovníka Azatbeka Omurbekova, prezývaného v médiách „mäsiar z Buče“ kvôli vraždeniu neozbrojených civilistov, a vojaka Daniila Frolkina, obvineného zo zavraždenia civilistov v Andrijivke.
Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.
6:55 Nemecký minister obrany Boris Pistorius pricestoval v utorok na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny, aby potvrdil, že Berlín bude aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.
Pistorius pricestoval vlakom. Na Ukrajine bude rokovať so svojim ukrajinským rezortným kolegom i s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Berlín je druhým najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine po Spojených štátoch. Touto návštevou sa tak podľa AFP snaží Nemecko poskytnúť Ukrajine uistenie vzhľadom na to, že sa časť medzinárodnej pozornosti presunula na Blízky východ. Vojna Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy totiž vyvolala obavy z oslabenia pomoci smerovanej na Ukrajinu.
Pôjde o druhú návštevu Pistoriusa na Ukrajine, odkedy sa začiatkom tohto roka ujal svojej funkcie. Jeho návšteva Ukrajiny sa pritom koná deň po tom, čo tam bez ohlásenia v pondelok zavítaj aj americký minister obrany Lloyd Austin. Ten počas svojej cesty oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za 100 miliónov dolárov.
6:50 "Dostávame zo Západu podporu, ale vraj nemôžeme zájsť priďaleko. Je to schizofrenické. Ak Rusov nezatlačíme, vojna bude trvať roky, a to len pomôže Kremľu,“ povedala pre Pravdu ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko, ktorá sa ako dobrovoľníčka zapojila do bojov.
Čítajte viac Ukrajinská režisérka pre Pravdu: Protiofenzíva? Vedeli sme, že zázrak nepríde
6:30 Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Sun priznal, že boj Ukrajiny v tomto roku nedopadol tak, ako dúfal. Vojská v rámci veľkej protiofenzívy postúpili len desať míľ za päť mesiacov, pripomína The Sun. Ukrajinci sú unavení, ale nebudú prosíkať o mier, uviedol. Pripustil tiež, že nedostatočný pokrok odradil niektorých spojencov, ktorí pochybujú, či Ukrajina dokáže vyhnať ruské sily. „Potrebujeme úspešnejšie výsledky na bojisku.“ Pre The Sun však poprel tvrdenia svojho najvyššieho generála Valerija Zalužného, že vojna sa dostala do patovej situácie.
„Morálne, neexistuje patová situácia. Sme u nás doma. Rusi sú na našej pôde. Preto v tomto neexistuje patová situácia,“ uviedol v rozhovore. „Pokiaľ ide o oblohu, neexistuje patová situácia. Rusi tam majú väčšiu silu. Ako sa pohnúť vpred, keď nemôžete ovládať oblohu?“ pýta sa.
Americký Kongres zablokoval plány na pomoc vo výške 48 miliárd libier v dôsledku republikánskych tvrdení, že vojna na Ukrajine by sa mohla stať „večnou vojnou“. Zelenskyj podľa The Sun prisahal, že bude bojovať ďalej a trvá na tom, že vojna „nie je film“.
Nedostatok pokroku na súši vyvážili úspechy v Čiernom mori, ktoré bolo podľa neho súčasťou protiofenzívy. Séria útokov rakiet a bezpilotných lietadiel na ruské vojnové lode prinútila Putina stiahnuť svoju čiernomorskú flotilu na východ, čo Ukrajine umožnilo otvoriť koridor na vývoz obilia. „Skutočne sme zničili časť ruskej flotily,“ uviedol Zelenskyj.
Pripustil, že ľudia sú unavení z vojny, ale povedal, že nemajú chuť prosíkať o mier.„Neveríme, že Putin a Rusko chcú ukončiť vojnu. Chcú nás zabiť. A my chceme spravodlivosť,“ uviedol. Preto nehovoríme o mieri za každú cenu, ale o spravodlivom mieri, dodal.
„Je to ťažké na bojisku? Áno. Ale spriateliť sa alebo sadnúť si za diplomatický stôl teraz s Ruskom? Nie!“ povedal pre The Sun.
Zelenskyj v rozhovore tiež uviedol, že prežil niekoľko pokusov o atentát. Prvé sprisahanie vyvolalo podľa neho paniku ako prvé prepuknutie Covidu. Ale potom už neboli také zlé. Uviedol, že stratil prehľad o všetkých pokusoch o jeho zabitie, odkedy Rusko 24. februára minulého roku rozpútalo totálnu inváziu. „Prvý je veľmi zaujímavý, keďže je to prvýkrát, a potom je to presne ako Covid“. „A potom je to už len zdieľanie tajných informácií, že ešte jedna skupina prišla na Ukrajinu, aby sa o to pokúsila,“ uviedol ukrajinský prezident.