Úlohy delostrelectva začali sčasti preberať drony. V prípade vojenskej techniky už dokonca spôsobujú viac strát ako ostatné druhy zbraní vrátane artilérie. Nevýhodou malých kamikadze dronov je však ich malý dosah a malá nosnosť. Väčšinou doletia na vzdialenosť šesť, maximálne 10 km. Delostrelectvo má bežne troj až štvornásobný dostrel. Dokáže tiež v omnoho kratšom čase zasypať cieľovú plochu omnoho väčšou tonážou výbušnín, než akékoľvek drony. Na bojisku tak bude kraľovať ešte veľmi dlho.
Dôležitosť delostrelectva pre Ukrajinu a dodávok munície preň je tak jasná minimálne od minulého leta. Preto je veľmi zarážajúce, že spojenci doposiaľ nedokázali poskytnúť Ukrajine toľko delostreleckej munície, koľko by potrebovala. Už aj z Kyjeva otvorene zaznievajú hlasy, že Západ pomáha dosť na to, aby Ukrajina prežila, ale nie dosť na to, aby zvíťazila. Aké sú príčiny tohto stavu?
Po skončení studenej vojny zavládlo v Európe falošné presvedčenie, že žiadna ďalšia vojna nehrozí a začali sa ignorovať základné logistické princípy. Počet zbrojárskych firiem sa znížil, s čím poklesli aj výrobné schopnosti. Nezachovala sa možnosť obnoviť v prípade potreby výrobu v zrušených továrňach. Neboli vytvorené skladové zásoby, ktoré by umožnili udržiavať potrebnú kadenciu až do obnovenia výroby munície. A neboli ani zabezpečené zdroje a zásobovacie trasy surovín potrebných pre zbrojnú výrobu.
Slovenská samohybná húfnica Zuzana 2 kalibru 155 mm
V Rusku bola situácia sčasti podobná v tom, že továrne nefungovali v správnom režime, ale to bolo spôsobené skôr ekonomickou situáciou. V čom však bol veľký rozdiel oproti Európe, boli zaplnené sklady munície. Z týchto skladových zásob ťažilo Rusko v prvom roku vojny, kedy malo nad ukrajinským delostrelectvom výraznú prevahu. Ani s ruskou výrobou to však nie je ružové. Obmedzujú ju sankcie a nedostatok materiálu, takže kadencia ruskej artilérie je tento rok výrazne nižšia. Až v posledných mesiacoch Moskve pomohli dodávky munície z KĽDR, ktorá používa rovnaké kalibre 122 a 152 mm.
Cieľom bol milión
Ukrajina sa snaží prechádzať na západný kaliber 155 mm a má teda v tomto smere obmedzenejšie možnosti. Určitý počet tejto munície získala z Pakistanu či Južnej Kórey, no hlavnými dodávateľmi ostávajú USA a Európa. Práve Európska únia teraz čelí kritike za zlyhanie. Na jar ohlásila, že do marca budúceho roka dodá Ukrajine milión delostreleckých granátov. Za pol roka sa však podarilo dodať len 300-tisíc granátov a aj z nich veľká časť pochádzala zo starších zásob a nie z novej výroby.
Hlasy spochybňujúce dosiahnuteľnosť tohto cieľa sa ozývali už aj dlhšie. Prvým, kto to povedal oficiálne, bol však až minulý týždeň nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Správna otázka by mala znieť, či vôbec bol milión granátov realistickým cieľom. Boli tu varovné hlasy, ktoré hovorili, že milión sa ľahko povie, že peniaze máme, ale treba na to aj výrobu. Žiaľ, ukázalo sa, že tieto varovné hlasy mali pravdu. Je zrejmé, že milión granátov sa nepodarí dosiahnuť,“ povedal Pistorius.
Čítajte viac Ukrajinskí delostrelci: Prežitie závisí od maskovania. Keď niečo odhalíme, zničíme to
Dôvodom je, že sa nepodarilo uzavrieť kontrakty na výrobu v dostatočnom množstve na to, aby sa dalo predpokladať, že sa do marca podarí vyrobiť zostávajúcich 700-tisíc granátov. Podľa agentúry Bloomberg už viaceré členské štáty v zákulisí požiadali Európsku komisiu o posunutie lehoty z marca na neskorší termín.
Podľa európskeho komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona však zbrojárske firmy robia pokrok ohľadom zvyšovania výroby. „Môžem potvrdiť, že cieľ vyrábať viac ako milión kusov munície ročne, ktorý sme si stanovili, a ktorý dúfam, že dosiahneme od budúcej jari, bude splnený. Teraz je na jednotlivých členských štátoch, aby zadali objednávky,“ vyhlásil Breton.
Rýchlo a zbesilo: Slovenská húfnica Zuzana 2 na fronte na UkrajinePodľa vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella si Pistorius a Breton navzájom neodporujú. „Jeden hovorí o aktuálnych stanovených cieľoch, druhý o budúcej kapacite európskeho priemyslu,“ povedal Borrell. Vyjadril však ľútosť nad zdržaniami a vyzval európskych ministrov obrany, aby pracovali rýchlejšie. „Čas sa nemeria len zničenou infraštruktúrou a domami, ale aj ľudskými životmi,“ povedal v narážke na Ukrajincov, ktorí musia bojovať aj bez dostatočného vybavenia.
Podpora pre zbrojovky
Okrem dodávok munície rozbehla Európska rada a Európsky parlament aj iniciatívu ASAP, ktorá má zbrojárskym firmám kompenzovať náklady spojené s navýšením výroby. Od júla sa dva mesiace rokovalo o oficiálnom texte iniciatívy, ktorý sa po pripomienkach členských štátov štyrikrát prerábal. V októbri EÚ vyzvala firmy, že môžu z fondu ASAP v hodnote 500 miliónov eur začať žiadať prostriedky. Na zvýšenie výroby nábojníc je určených 90 miliónov eur, na podobné rozšírenie výroby rakiet 40 miliónov eur. Na odstránenie prekážok a zefektívnenie výroby výbušnín je k dispozícii 190 miliónov eur a na projekty spojené s výrobou pušného prachu 144 miliónov eur.
Hoci sa európski diplomati pre portál Euractiv vyjadrili, že dva mesiace rokovaní o texte iniciatívy boli na európske pomery „veľmi rýchle“, stále sú to dva mesiace, počas ktorých umierali na fronte ukrajinskí vojaci. A potrvá ešte pár mesiacov, kým sa iniciatíva pretaví do konkrétnych výsledkov. Základom sú totiž objednávky. Bez nich sa súkromné firmy nepohrnú do navýšenia výroby, pretože je to pre ne finančné riziko.
Žiarivým príkladom problémov, ktorým čelí Európa, je Francúzsko. Tamojší minister obrany Sébastien Lecornu bombasticky vyhlásil, že strojnásobí výrobu munície. V praxi to znamená, že z tisíc granátov mesačne v januári 2023 sa má zvýšiť na tritisíc granátov v januári 2024. Mesačne. Pritom Ukrajina spotrebuje šesťtisíc granátov kalibru 155 mm denne. Celú mesačnú produkciu Francúzska by tak použila za pol dňa.
Navyše, ani naplnenie tohto cieľa nie je istá. Keď sa robotníci v továrni dozvedeli z médií, že ich čaká navýšenie výroby, no nevideli žiadne nové stroje, nových pracovníkov, ani nárast platov, vyhlásili, že nezvýšia pracovné tempo za súčasných podmienok a vstúpili do štrajku.
Nie je však všetko také pesimistické, ako by sa mohlo zdať. Nemecký kabinet kancelára Olafa Scholza tento mesiac odsúhlasil, že budúci rok zdvojnásobí vojenskú pomoc Ukrajine na osem miliárd eur. A ako uviedli aj spomínaní európski predstavitelia, výrobu v zbrojovkách na starom kontinente sa nakoniec podarí rozbehnúť (po roku, dvoch). Len to všetko trvá príliš dlho a Ukrajinci sú zatiaľ nútení pokúšať sa o protiofenzívu aj bez takej delostreleckej podpory, akú by mohli mať v ideálnom podpore. Lebo ich artiléria je zhruba dvakrát silnejšia ako vlani, no mohla byť silnejšia trojnásobne a viac. Za tým všetkým sú zbytočne stratené ľudské životy a čas medzitým hrá v prospech Ruska, ktoré môže budovať vlastné výrobné kapacity a rezervy.