Najdôležitejšie udalosti
- Izraelská vláda súhlasila so štvordňovým prímerím
- Rokovania sprostredkovali Egypt, USA a Katar
- Biden privítal dohodu o prepustení rukojemníkov
- Izraelská armáda zneškodnila strelu vypálenú na južný Izrael
- Teroristický útok Hamasu zo 7. októbra pripravil na juhu Izraela o život 1 200 ľudí
- V dôsledku izraelských odvetných útokov zahynulo v Pásme Gazy vyše 14 000 ľudí
- Hamas zadržiava asi 210 z približne 240 rukojemníkov, zvyšok zadržiava ďalšia radikálna skupina Palestínsky Islamský džihád
- Netanjahu vyhlásil, že vojna proti Hamasu bude pokračovať aj po prepustení rukojemníkov
Čítajte viac Izrael v Gaze zrejme postupuje, armáda však mlčí. BRICS žiada trvalé prímerie (online)
22:57 Vojna bude po vypršaní dočasného prímeria a výmene rukojemníkov pokračovať, kým Izrael nedosiahne svoje ciele, vyhlásil podľa agentúry AP izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Na tlačovej konferencii v predvečer začiatku pokoja zbraní medzi izraelskými silami a palestínskym radikálnym hnutím Hamas premiér uviedol, že o situácii hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
„Vyjadrim sa jasne. Vojna pokračuje. Budeme v nej pokračovať, kým nedosiahneme svoje ciele,“ uviedol Netanjahu, ktorý vystúpil po boku svojich kolegov, členov vojnového kabinetu, ministra bez portfeja Bennyho Ganca a ministra obrany Joava Galanta. Odhodlanie Izraela nepoľaviť vo vojnovom úsilí izraelský premiér tlmočil aj Bidenovi, s ktorým hovoril krátko pred začiatkom tlačovej konferencie.
Očakáva sa, že najmenej štvordňové prímerie medzi Izraelom a Hamasom začne vo štvrtok dopoludnia, necelé dva mesiace po začiatku vojny. Tú vyvolal vpád radikálneho hnutia na juh Izraela, pri ktorom zahynulo vyše 1 200 ľudí.
Izrael následne začal masívne bombardovanie Pásma Gazy, na ktoré nadviazali pozemné operácie izraelskej armády. Podľa palestínskych úradov ovládaných Hamasom zomrelo v úzkom pobrežnom pásme odvtedy viac ako 14-tisíc ľudí. (čtk, ap)
19:16 Švajčiarska vláda oznámila, že do konca februára plánuje predložiť návrh zákona, ktorý na území Švajčiarska zakáže aktivity militantného hnutia Hamas alebo činnosti na jeho podporu. TASR správu prebrala z agentúry AFP.
„Federálne zhromaždenie sa rozhodlo navrhnúť zákon s celoštátnou platnosťou, ktorým zakáže hnutie Hamas. Považuje to za najvhodnejšiu reakciu na situáciu, ktorá od 7. októbra zavládla na Blízkom východe,“ uviedla vláda vo vyhlásení. „Zákon poskytne federálnym úradom nástroje potrebné na zastavenie aktivít Hamasu či jeho podporovateľov na území Švajčiarska,“ dopĺňa vláda.
Švajčiarsku vládu tvorí sedem ministrov zo štyroch najväčších strán. Vzhľadom na politickú príslušnosť poslancov Federálneho zhromaždenia sa očakáva výrazná podpora návrhu, konštatuje AFP. Jeho najväčším propagátorom je pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá zvíťazila v októbrových parlamentných voľbách.
Švajčiarska vláda v stredu vyzvala na rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a najmä na ochranu civilného obyvateľstva
17:30 Izraelská armáda oznámila, že jej lietadlo úspešne zneškodnilo strelu s plochou dráhou letu odpálenú smerom na juh Izraela.
Armáda reagovala na správy o vniknutí nepriateľského lietadla nad izraelské územie neďaleko mesta Ejlat na brehu Červeného mora. „Nebolo zaznamenané žiadne vniknutie na územie Izraela,“ dodala armáda.
Jemenskí húsijskí povstalci v nedeľu v Červenom mori zadržali nákladnú loď Galaxy Leader a odklonili ju na pobrežie vojnou zničenej krajiny, pripomína AFP. Húsíovia sa označujú za súčasť tzv. osy odporu, ktorú tvorí Irán a jeho spojenci. Voči Izraelu uskutočnili viacero útokov dronmi a raketami.
Zadržania lode Galaxy Leader bolo podľa ich vyjadrení odvetou za vojnu Izraela voči hnutiu Hamas v Pásme Gazy, ktorá vypukla 7. októbra po útokoch palestínskym militantov na izraelské územie.
15:15 Hnutie Hamas v stredu zverejnilo vyhlásenie o dohode o prímerí s Izraelom s konkrétnymi podmienkami vrátane prepustenia rukojemníkov či obmedzenia leteckej dopravy v Pásme Gazy.
„Po niekoľkých dňoch rokovaní oznamujeme… dosiahnutie dohody o humanitárnom prímerí v rozpätí štyroch dní,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení. Konštatovalo, že tento výsledok je potvrdením vytrvalého úsilia Kataru a Egypta.
Dohoda zahŕňa prímerie v Pásme Gazy ustanovené oboma stranami a zintenzívnenie vstupu vozidiel s humanitárnou pomocou, zdravotníckymi potrebami či palivom do všetkých oblastí Pásma Gazy. Jej súčasťou je aj prepustenie 50 izraelských žien a detí vo veku do 19 rokov, ktorých držia ako rukojemníkov v Gaze, výmenou za prepustenie 150 palestínskych žien a detí väznených v Izraeli.
14:20 Izraelská armáda tvrdí, že od začiatku vojny v Pásme Gazy zničila približne 400 tunelových šácht patriacich palestínskym islamistickým milíciám Hamas.
Podľa izraelských a západných spravodajských služieb je palestínska enkláva pretkaná sieťou opevnených podzemných tunelov známych aj ako „metro pod Gazou,“ informovala agentúra DPA.
Ich celková dĺžka v Pásme Gazy, ktoré je asi 45 kilometrov dlhé a asi šesť až 14 kilometrov široké, je podľa rôznych odhadov asi 450–550 kilometrov, čo presahuje dĺžku liniek moskovského alebo londýnskeho metra, podotkla vo svojej správe britská stanica BBC.
Niektoré z tunelov sú vystužené betónom alebo v nich je zavedená elektrina. V priemere sú dva metre vysoké a asi meter široké, ale niektoré sú dostatočne široké na to, aby nimi prešlo auto alebo motocykel.
Aby tunely odolali izraelským leteckým bombám, niektoré z nich sú aj desiatky metrov pod zemou.
Ako v stredu informovala agentúra DPA, podľa izraelskej armády boli vchody do tunelov objavené aj v objektoch civilnej infraštruktúry vrátane obytných budov, škôl, nemocníc a iných zariadení. Mnohé vchody ústia údajne aj do mešít, deklaruje Izrael.
13:10 Predstaviteľ politického vedenia palestínskeho militantného hnutia Hamas Músá ab Marzúk tvrdí, že dočasné prímerie medzi Hamasom a Izraelom nadobudne platnosť vo štvrtok o 10.00 h miestneho času.
Marzúk to vyhlásil v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Džazíra, informoval v stredu spravodajský web The Times of Israel (TOI). Bezprostredné potvrdenie abú Marzúkových slov o začiatku prímeria z Izraela nateraz nie je k dispozícii.
Abú Marzúk v rozhovore dodal, že väčšina rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení, má cudzie občianstvo. Nespresnil však, či sú súčasne aj držiteľmi izraelských pasov.
Foto: Reuters, ASMAA WAGUIH
12:40 Vodca izraelskej radikálnej pravicovej strany Židovská sila (Ocma Jehudit) a minister pre vnútornú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir označil schválenú dohodu o prepustení časti izraelských a zahraničných rukojemníkov výmenou za podstatne viac palestínskych väzňov z izraelských väzníc za „nebezpečný precedens, ktorý opakuje chyby z minulosti“.
S odvolaním sa na Ben-Gvirov príspevok na sociálnej sieti X o tom v stredu informovali britská stanica BBC a denník The Times of Israel (TOI), podľa ktorého politikov výrok súvisí s kauzou izraelského vojaka Gilada Šalita z roku 2011. V záujme jeho prepustenia zo zajatia v Pásme Gazy bolo vtedy Izraelom na slobodu prepustených viac ako 1000 palestínskych väzňov.
Ben-Gvir vo svojom statuse uznáva, že dosiahnutá dohoda má určité pozitívne aspekty, no zároveň sa domnieva, že Izrael má povinnosť vrátiť všetkých rukojemníkov, ktorých Hamas zadržiava.
„Nemáme právo, ani povolenie súhlasiť s myšlienkou rozdeliť ich a vrátiť len niektorých,“ upozornil politik, pričom dohodu z tohto pohľadu označil za „nemorálnu, nelogickú a veľmi vzdialenú od dostatočnej“. Zdôraznil tiež, že dohoda „mohla a mala byť iná“.
Ben-Gvir je presvedčený o tom, že najnovšia dohoda „hrá do karát“ vodcovi hnutia Hamas Jahjovi Sinwárovi.
Izraelský minister argumentoval, že „Hamas chcel toto prímerie viac ako čokoľvek iné“. Na vysvetlenie doplnil, že Hamas sa v prvom rade chcel v prvej fáze „zbaviť“ žien a detí, pretože v tejto veci je pod tlakom medzinárodného spoločenstva.
Výmenou za dohodu s Izraelom chcel Hamas získať palivo, prepustenie svojich príslušníkov z izraelských väzníc, zastavenie operácií izraelskej armády a „dokonca zákaz (prieskumných) letov,“ tvrdí Ben-Gvir s tým, že Hamas „to všetko dostal“.
Ben-Gvir vo svojom statuse vyzýva na zintenzívnenie operácií izraelskej armády proti Hamasu s cieľom prinútiť ho, aby súhlasil s komplexnou dohodou o rukojemníkoch.
11:45 Počet izraelských vojakov zabitých pri pozemnej operácii v Pásme Gazy stúpol na 69, píše server The Times of Israel (ToI) s odvolaním sa na dnešné oznámenie izraelskej armády. Poslednému vojakovi podľa nej bolo 25 rokov, volal sa Liron Snir a padol v boji v severnej časti Pásma Gazy. Ďalší vojak bol podľa armády vážne zranený. Boje v Pásme Gazy medzitým v noci na dnes pokračovali, pričom izraelská armáda dnes opäť vyzvala palestínskych civilistov žijúcich na severe tejto oblasti, aby sa evakuovali na juh.
11:40 Izrael očakáva, že na základe dohody o štvordňovom prímerí získa vo štvrtok späť prvých rukojemníkov, ktorých zadržiava radikálne palestínske hnutie Hamas. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal minister zahraničných vecí Eli Kohen, ktorý odmietol potvrdiť skoršie správy, že proces sa začne o piatej hodine ráno miestneho času (04:00 SEČ).
Izraelská vláda dnes nad ránom schválila dohodu o štvordňovom prímerí s Hamasom výmenou za oslobodenie zhruba 50 rukojemníkov držaných v Pásme Gazy. Izrael zároveň podľa Hamasu prepustí 150 väznených Palestínčanov a umožní prísun humanitárnej pomoci do Gazy. Katarské ministerstvo zahraničia predtým uviedlo, že termín začiatku prímeria by mal byť známy do 24 hodín.
11:35 Pápež František sa dnes vo Vatikáne stretol s delegáciou Izraelčanov, ktorých príbuzní patria medzi zajatcov Hamasu, a oddelene aj s Palestínčanmi, ktorí majú svoje rodiny v Pásme Gazy. Pri generálnej audiencii potom nazval konflikt medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas terorizmom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Pápež veriacim povedal, že stretnutie so zástupcami oboch skupín mu ukázalo, že „obe strany trpia“. „Toto spôsobujú vojny. Tu sme sa ale dostali ďalej ako k vojne. Toto nie je vojna. To je terorizmus,“ uviedol v audienčnej sále. Požiadal zároveň o modlitby za mier a za to, aby obe strany „odložili vášne, ktoré nakoniec môžu všetkých zabiť“.
Podľa vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Pietra Parolina, sa stretnutie pápeža s izraelskými a palestínskymi rodinami pripravovalo niekoľko týždňov. Príbuzní Izraelčanov unesených Hamasom už podnikli niekoľko ciest do európskych miest, aby vlády upozornili na nutnosť pokračovať v snahách o záchranu rukojemníkov, uviedla agentúra APA.
11:22 Izraelská armáda vo svojej zvodke zo stredy rána informovala, že pokračuje vo vzdušných, pozemných a námorných bojových operáciách v palestínskom Pásme Gazy.
Ako pripomenula britská stanica BBC, k bojom dochádza krátko po tom, ako Izrael a Hamas dospeli k dohode o dočasnom prímerí, ktoré má umožniť prepustenie rukojemníkov unesených palestínskymi komandami 7. októbra pri ich vpáde na juh Izraela.
Ako vo svojej rannej zvodke zverejnenej na sociálnej sieti X informovala izraelská armáda, jej vojaci napr. podnikli operáciu neďaleko mesta Džabalíja, pričom tam zničili niekoľko pozorovacích stanovíšť Hamasu. Razia sa uskutočnila aj v oblasti mesta Bajt Hanún, kde izraelskí vojaci objavili skrýšu zbraní.
V severnej časti Pásma Gazy sa jednej z brigád izraelskej armády podarilo zničiť infraštruktúru tunelov Hamasu, z ktorých bola pred niekoľkými dňami podnikaná paľba na izraelské jednotky.
Izraelské námorníctvo zaútočilo aj na objekty Hamasu na pobreží Stredozemného mora. Medzi nimi bol aj bytový dom, z ktorého ostreľovači Hamasu útočili na vojakov izraelských pozemných jednotiek.
Palestínska tlačová agentúra WAFA zároveň informovala, že pri razii izraelských bezpečnostných zložiek v utečeneckom tábore Nusajrát v centrálnej časti Pásma Gazy prišlo v stredu ráno o život deväť ľudí. Okrem toho pri ďalšom útoku na tábor Džabálíja v severnej časti pásma bolo zabitých viac ako 60 ľudí, tvrdí agentúra s odvolaním sa na údaje poskytnuté Hamasom.
Britská stanica BBC nemohla tieto informácie potvrdiť. Izraelská armáda sa ku konkrétnym útokom nevyjadrila.
Izraelská armáda okrem toho v stredu informovala, že jej stíhačky opäť podnikli nálety v južnom Libanone, pričom zasiahli vojenský komplex, v ktorom sa zhromažďovali agenti proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.
Čítajte aj Sever Izraela nie je pripravený na prípadnú vojnu s Hizballáhom. Tisíce krytov sú v hroznom stave
K týmto úderom došlo v čase opakovaných útokov Hizballáhu a spriaznených palestínskych frakcií na sever Izraela, doplnil izraelský spravodajský web Ynetnews.
Prímerie dohodnuté v noci na stredu zatiaľ nenadobudlo platnosť. Jeho začiatok by mal byť oznámený v priebehu 24 hodín od uzavretia dohody, doplnila britská stanica BBC.
10:40 V Pásme Gazy je potrebné prekonať emócie spojené so storočným konfliktom a budovať cestu k mieru. Pár hodín po schválení dohody o prímerí medzi palestínskym hnutím Hamas a Izraelom to na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu povedal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell. Dodal, že porušovania základných ľudských práv sa dopúšťajú obe strany. Eurokomisár pre humanitárnu pomoc Janez Lenarčič povedal, že v regióne je potrebné obnoviť nádej na stabilitu.
„Viem, že neexistuje vojenské riešenie tohto konfliktu. Nemôžeme zabiť myšlienku. Jediné riešenie je prísť s lepšou myšlienkou. Lepšou myšlienkou môže byť len uznanie, že dva národy, ktoré medzi sebou bojujú už viac ako 100 rokov, môžu žiť bok po boku. A medzinárodné spoločenstvo tomu musí pomôcť,“ povedal Borrell.
Európska únia podľa Borrella navrhla riešenie s tromi neprípustnými a tromi požadovanými bodmi. Pásmo Gazy nesmie zostať pod kontrolou Hamasu, ale nesmie byť ani pod izraelskou okupáciou a oblasť nesmie byť rozdelená. Potrebnými krokmi sú financovanie obnovy Pásma Gazy, podpora palestínskej samosprávy a aktívny podiel EÚ na riešení, ktorého súčasťou bude kvalitná dohoda dvoch národov.
10:15 Izraelské združenie obetí teroristických útokov – Almagor – podá v stredu na izraelskom najvyššom súde námietku proti dohode o návrate 50 rukojemníkov zadržiavaných radikálnym hnutím Hamas v palestínskom Pásme Gazy.
Ako v stredu informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), vedenie združenia Almagor v liste izraelskému ministrovi spravodlivosti Jarivovi Levinovi upozorňuje, že „také isté míny a prekvapenia“ ako v tejto dohode medzi Izraelom a Hamasom boli „v takmer každej inej dohode (o rukojemníkoch uzavretej) v minulosti“.
Almagor požaduje, aby mu vládne úrady poskytli zoznam palestínskych väzňov, ktorých Izrael zvažuje prepustiť v rámci dohody s Hamasom. TOI pritom medzičasom informoval, že izraelské ministerstvo spravodlivosti takýto zoznam už zverejnilo na svojej webovej stránke.
Čítajte aj Rukojemníčka opísala peklo v Gaze. Tunely pod mestom pripomínajú sieť pavučín
Okrem toho združenie Almagor žiada, aby sa mohlo oboznámiť so všetkými podrobnosťami záväzkov, ktoré Izrael prijíma voči Hamasu, pokiaľ ide o obmedzenia bojov počas obdobia prímeria vrátane zastavenia zhromažďovania spravodajských informácií, „ako aj dodávok paliva a iných komodít, ktoré môžu Hamasu pomôcť vykonávať teroristické operácie proti obyvateľom Izraela“.
Signatári listu tiež vyzývajú ministra Levina, aby zverejnil „všeobecné záväzky Izraela voči Hamasu, ktoré boli (palestínskemu hnutiu) poskytnuté priamo alebo prostredníctvom tretej strany“.
Čítajte aj V areáli nemocnice Šifá dávajú ľudí do masového hrobu, Hamas v nej má držať ľudí unesených z Izraela
10:00 Šesť Palestínčanov dnes prišlo o život pri izraelskom útoku v palestínskom utečeneckom tábore v Tulkarme na okupovanom Západnom brehu Jordánu, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínske ministerstvo zdravotníctva. Podľa palestínskej tlačovej agentúry WAFA ku vzdušnému úderu Izrael použil dron. Okolnosti incidentu sú nejasné. Ďalšieho Palestínčana izraelské sily podľa WAFA zabili v blízkosti mesta Kalkilija na Západnom brehu.
Palestínska agentúra sa odvoláva na zdroje v tábore a tvrdí, že presný počet obetí bolo ťažké overiť, keďže izraelskí vojaci obsadili nemocnicu a pokúsili sa telá zabitých Palestínčanov odviezť. Izraelský list Haarec s odvolaním sa na palestínske zdroje píše, že pri incidente boli tiež traja Palestínčania zranení a že jedného izraelská armáda zatkla. Bližšie podrobnosti o incidente sú v tejto chvíli nejasné.
9:50 Palestínska samospráva v stredu privítala dohodu o humanitárnom prímerí medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Gaze, informovala agentúra AFP.
Palestínsky „prezident Mahmúd Abbás a vedenie vítajú dohodu o humanitárnom prímerí, oceňujú vynaložené katarsko-egyptské úsilie a opätovne potvrdzujú výzvu na komplexné zastavenie izraelskej agresie proti palestínskemu ľudu a vstup humanitárnej pomoci,“ napísal v statuse na platforme X vysokopostavený predstaviteľ Husajn aš-Šajch.
8:55 Izrael zverejnil zoznam 300 palestínskych väzňov, ktorí by mohli byť prepustení v rámci dohody. Židovský štát má najprv prepustiť 150 Palestínčanov výmenou za 50 rukojemníkov, potom by mohol prepustiť ďalších zadržaných, ak Hamas prepustí ďalších zajatcov. Zverejnenie zoznamu dáva verejnosti možnosť odvolať sa proti prepusteniu konkrétnych väzňov.
Drvivá väčšina, 287 z 300 väzňov, ktorí majú byť prepustení, sú podľa The Times of Israel (ToI) chlapci vo veku do 18 rokov – väčšina z nich je zadržiavaná za výtržnosti a hádzanie kameňov na okupovanom Západnom brehu Jordánu alebo vo východnom Jeruzaleme. Zvyšných 13 väzňov sú ženy, väčšinou odsúdené za pokusy o teroristické útoky nožom.
8:30 „Európska komisia urobí všetko pre to, aby túto pauzu využila na humanitárny príliv do Gazy,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
„Moskva víta dohodu medzi Izraelom a Hamásom o štvordňovej humanitárnej prestávke,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Zdôraznila, že „je to presne to, po čom Rusko volá od začiatku eskalácie konfliktu“.
8:15 Schválenie dohody izraelskou vládou privítal aj líder opozície Jair Lapid a jeho strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid).
Pripomenul súčasne, že po implementácii dohody zostane v Pásme Gazy naďalej ešte takmer 200 rukojemníkov. Lapid preto v statuse na platforme X píše, že „štát Izrael má najvyššiu povinnosť pokračovať v práci na návrate všetkých rukojemníkov domov, až do posledného“.
TOI doplnil, že traja ministri izraelskej vlády za krajne pravicovú stranu Náboženský sionizmus za dohodu hlasovali až po tom, ako sa im dostalo ubezpečenia, že snaha o vykorenenie Hamasu bude pokračovať aj po ukončení štvordňového prímeria.
Šéf strany, minister financií Bezalel Smotrič, vo svojom vyhlásení objasnil, že podľa názoru jeho straníckych kolegov vo vláde „repatriácia rukojemníkov prispeje k dosiahnutiu cieľov vojny a že vláda, kabinet a celý obranný establišment sú bezvýhradne odhodlaní pokračovať vo vojne až do zničenia Hamasu“.
Smotrič sa odvolal na bližšie nešpecifikované „jasné mechanizmy“ v rámci dohody, ktoré majú zabrániť „budúcim machináciám a podľahnutiu manipuláciám“ zo strany vodcu Hamasu Jahju Sinwára.
8:00 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) je pripravený pomôcť pri akejkoľvek výmene vo vojne medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.
„V súčasnosti sa aktívne zapájame do rozhovorov so stranami, aby sme pomohli uskutočniť akúkoľvek humanitárnu dohodu, ktorú dosiahnu,“ uviedol MVČK podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI).
7:10 Podľa webu denníka Haarec by sa malo na slobodu v prvej vlne dostať 30 detí, osem matiek a 12 ďalších žien držaných Hamasom.
6:55 Americký prezident Joe Biden v noci na stredu privítal dohodu, na základe ktorej má palestínske militantné hnutie Hamas prepustiť rukojemníkov zajatých počas útoku na Izrael zo 7. októbra.
„Som mimoriadne potešený, že niektoré z týchto statočných duší… sa znova stretnú so svojimi rodinami, keď bude táto dohoda plne implementovaná,“ uviedol Biden vo vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom.
Americký prezident poďakoval lídrom Kataru a Egypta za ich „kritické vodcovstvo“ pri dosahovaní predmetnej dohody. Ocenil tiež Izrael za to, že súhlasil s dočasnou prestávkou v bojoch v Pásme Gazy s cieľom umožniť prílev humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.
Biden pripomenul, že výsledkom intenzívnej diplomacie Hamas v októbri prepustil dve americké rukojemníčky. „Dnešná dohoda by mala priniesť domov ďalších amerických rukojemníkov a ja sa nezastavím, kým nebudú prepustení všetci,“ dodal.
6:05 Katar v stredu potvrdil dohodu o dočasnom pozastavení bojov v Pásme Gazy, ktorá zahŕňa prepustenie rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas a Palestínčanov väznených v Izraeli. Začiatok štvordňového prímeria bude oznámený v nasledujúcich 24 hodinách, uviedla Dauha.
„Dohoda zahŕňa prepustenie 50 žien a detí v súčasnosti zadržiavaných v pásme Gazy výmenou za prepustenie niekoľkých palestínskych žien a detí zadržiavaných v izraelských väzniciach,“ oznámilo katarské ministerstvo zahraničných vecí.
Dodalo, že dočasné prímerie umožní, aby do Pásma Gazy vstúpil „väčší počet humanitárnych konvojov a humanitárnej pomoci vrátane paliva určeného pre humanitárne potreby“. Priblížilo, že štvordňová prestávka v bojoch bola prijatá s možnosťou predĺženia.
Katarská diplomacia pripomenula, že rokovania, ktoré viedli k dohode, sprostredkovali Egypt, USA a Katar.
5:45 Jordánsko posilnilo vojenskú prítomnosť na hraniciach s Izraelom. Zároveň upozornilo, že akýkoľvek pokus Izraela o násilné vysídlenie Palestínčanov cez rieku Jordán by predstavoval porušenie mierovej dohody.
Jordánsky premiér Bišár Chasawna povedal, že Ammán je pripravený prijať „všetky prostriedky, ktoré sú v jeho silách“, aby zabránil Izraelu uskutočniť akúkoľvek politiku zameranú na masové vysídlenie Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu.
„Akékoľvek vysídlenie (Palestínčanov) alebo vytvorenie podmienok, ktoré by k tomu viedli, bude Jordánsko považovať za vyhlásenie vojny a predstavovalo by to podstatné porušenie mierovej zmluvy,“ citovali Chasawnu štátne médiá s odkazom na mierovú zmluvu Jordánska s Izraelom z roku 1994. „Viedlo by to k likvidácii palestínskej záležitosti a k poškodeniu národnej bezpečnosti Jordánska,“ dodal.
5:30 Izraelská vláda v stredu nadránom schválila dohodu o štvordňovom prímerí s radikálnym hnutím Hamas výmenou za prepustenie zhruba 50 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Vo vyhlásení to uviedla izraelská vláda, podľa ktorej je krajina ochotná predlžovať prímerie o deň za každých desať ďalších prepustených rukojemníkov. Podľa webu denníka Haarec by sa malo na slobodu v prvej vlne dostať 30 detí, osem matiek a 12 ďalších žien. Hamas krátko potom dohodu privítal s tým, že zabezpečí oslobodenie 150 väznených Palestínčanov.
Izraelské sily vedú v Pásme Gazy rozsiahlu operáciu v odvete za októbrový teroristický útok Hamasu, pri ktorom prišlo na juhu Izraela o život približne 1 200 ľudí. Židovský štát sa obáva, že dlhší pokoj zbraní by dal Hamasu šancu na preskupenie síl či možnému ďalšiemu útoku. Vláda preto nebola v podpore prímeria jednotná a debatovala o dohode viac ako šesť hodín. Premiér Benjamin Netanjahu podľa zdrojov médií na úvod schôdze zdôraznil, že prímerie neznamená koniec vojny, ktorú Izrael nezastaví, kým Hamas nezničí.
„Izraelská vláda, armáda a bezpečnostné zložky budú pokračovať vo vojne až do prepustenia všetkých unesených, dokončenia eliminácie Hamasu a zabezpečenia toho, aby Gaza znovu nepredstavovala bezpečnostnú hrozbu pre izraelský štát,“ uviedol úrad vlády vo vyhlásení po rokovaní. Podľa denníku The Times of Israel (ToI) nakoniec dohodu podporila drvivá väčšina z 38 členov kabinetu, proti boli len členovia za krajne pravicovú stranu Židovská sila (Ocma Jehudit).
Hamas by mal zajatcov prepúšťať postupne, približne po 12 či 13 denne. Výmenou by sa na slobodu malo dostať 150 väznených palestínskych žien a maloletých.
Palestínske hnutie dohodu privítalo s tým, že okrem iného umožní vjazd stoviek kamiónov s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy. Najmä obavy o životy a zúfalý stav civilistov v Pásme sú príčinou rastúceho tlaku na zavedenie prímeria, ktorému Izrael čelí od mnohých svetových krajín.
„Uisťujeme, že naše ruky zostanú na spúšti a naše víťazné prápory budú naďalej v strehu,“ uviedol Hamas vo vyhlásení podľa AFP.