Známy diplomat a držiteľ Nobelovej ceny za mier skonal v stredu vo svojom dome v Connecticute na severovýchode Spojených štátov. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti Kissinger Associates.
Čo bolo príčinou úmrtia muža, ktorý podľa agentúr zanechal nezmazateľnú stopu v americkej diplomacii, vyhlásenie neuviedlo. Píše sa v ňom, že Kissinger bude pochovaný pri súkromnom rodinnom obrade, po ktorom bude časom nasledovať verejný smútočný obrad v New Yorku.
Čítajte viac Génius diplomacie či vojnový zločinec. Kissinger bol aj ako Frankenstein
Kissinger, ktorý sa narodil do židovskej rodiny v Nemecku, odkiaľ potom jeho rodičia ušli pred nacizmom, zostával diplomaticky aktívny aj po tom, čo tento rok 27. mája oslávil 100. narodeniny. Ešte v júli priletel na prekvapivú návštevu Číny, počas ktorej sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Práve vzťahy s Čínou patrili k oblastiam, v ktorých sa aj vďaka Kissingerovi podarilo Spojeným štátom v 70. rokoch minulého storočia dosiahnuť prelom. Popri „diplomatickom otvorení“ Číny za ďalšie takéto Reuters označuje americko-sovietske rozhovory o kontrole zbrojenia, prehĺbení vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi či uzavretí mierových dohôd so Severným Vietnamom.
Práve za poslednú z nich dostal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorú však Reuters označuje za kontroverznú, a to aj kvôli tomu, že Kissinger stál za pôvodne utajeným bombardovaním s Vietnamom susediacej Kambodže, ktoré si vyžiadalo až 150 000 obetí.
Politického pragmatika a diplomatického realistu mnoho ľudí dokonca považovalo za vojnového zločinca, okrem iného kvôli podpore antikomunistických diktatúr najmä v Latinskej Amerike. Kvôli snahám niektorých krajín zatknúť ho alebo aspoň vypočuť v súvislosti s skoršou americkou zahraničnou politikou, musel Kissinger rušiť niektoré zahraničné cesty.
Do najvyšších poschodí americkej diplomacie Kissinger vystúpil v januári 1969, keď si ho za svojho bezpečnostného poradcu zvolil republikánsky prezident Richard Nixon. Tú istú funkciu zastával do novembra 1975 aj za jeho nástupcu Geralda Forda. Od septembra 1973 do januára 1977 bol Kissinger americkým ministrom zahraničných vecí.
Agentúra AP poznamenala, že za vlády oboch prezidentov mal Kissinger „neobyčajný vplyv na svetové dianie“, a to aj vďaka „zákulisným mocenským manipuláciám“. „Kissingerova moc vzrástla počas zmätkov v čase aféry Watergate, keď tento politicky citlivý diplomat prevzal úlohu podobnú úlohe spoluprezidenta oslabeného Nixona,“ konštatuje AP s odvolaním sa na aféru, ktorá prepukla v roku 1972.
Po odchode z vlády si Kissinger zriadil konzultačnú firmu v New Yorku a naďalej radil viacerým americkým i zahraničným politikom. Stretnutia mal napríklad s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom alebo ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom