646. deň: Zelenskyj 'obsadil' Krym. Jeho prejav o obnovení suverenity vysielali stanice na polostrove

Čítajte viac 645. deň: Oslobodenie Donbasu bude náročnejšie ako získanie Krymu, domnieva sa Zelenskyj

23:09 Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) znovu odpálila výbušné zariadenia na železničnej trati na Sibíri, ktorú Rusko používa na prepravu vojenského materiálu. Agentúre Reuters to v piatok povedal nemenovaný ukrajinský zdroj, píše TASR.

SBU údajne výbušniny odpálila v piatok na tzv. Čertovom moste, ktorý sa nachádza v Buriatsku, pri ruských hraniciach s Mongolskom. K odpáleniu nálože údajne došlo v momente, keď po moste prechádzal nákladný vlak.

Moskva začala podľa Reuters túto trasu využívať ako obchádzku po stredajšom útoku výbušninami v neďalekom Severomujskom tuneli, za ktorým tiež údajne stojí ukrajinská SBU.

Ruské médiá v piatok tvrdili, že na nákladom vlaku na Čertovom moste sa vznietili nádrže s naftou a následne začalo horieť šesť nákladných vagónov. Príčina explózie podľa médií známa nebola.

Ukrajinský zdroj pre Reuters povedal, že obe operácie na Bajkalsko-amurskej magistrále vykonala SBU a s odvolaním na ruské kanály v aplikácii Telegram poskytol podobný odhad škôd ako ruské médiá.

Agentúra Reuters upozornila, že nemôže bezprostredne overiť tieto tvrdenia ani vyhodnotiť, či Rusko túto sibírsku železničnú trať využíva na vojenské účely.

Ruské železnice (RŽD), ktoré prevádzkujú širokú sieť železničných tratí, uviedli, že dopravu odklonili na novú trasu už po prvom útoku, ku ktorému došlo v stredu večer. Ruskí vyšetrovatelia podľa novín Kommersant dospeli k záveru, že išlo o „teroristický čin“ neznámych osôb.

21:59 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok dekrét, ktorým nariadil zvýšiť počet príslušníkov armády o 15 percent, teda o takmer 170 000 vojakov. TASR o tom informuje na základe agentúr AP, AFP a DPA. Počet vojakov slúžiacich v ruskej armáde sa tak celkovo zvýši na 1,32 milióna. V súlade s Putinovým nariadením armádu posilnia vojaci slúžiaci na základe kontraktu, ale aj branci, píše DPA.

Dekrét v piatok zverejnil Kremeľ, pričom okamžite nadobudol platnosť. Ide už o niekoľké rozšírenie armády, ktoré Putin nariadil v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najnovší rozkaz nepredstavuje nijaké „významné rozširovanie brannej povinnosti“. K navýšeniu počtu vojakov má podľa ministerstva dôjsť hlavne postupným náborom väčšieho počtu dobrovoľníkov. Ako dôvody posilnenia armády uviedol rezort tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, ako Moskva označuje inváziu, a tiež rozširovanie NATO.

Ruské ministerstvo v tejto súvislosti dodalo, že v blízkosti ruských hraníc sa stále viac zhromažďujú sily NATO a rozmiestňujú systémy protivzdušnej obrany a ďalšie zbrane, pričom sa zvyšuje potenciál taktických jadrových síl Severoatlantickej aliancie. Posilnenie ruskej armády preto označilo za primeranú reakciu na „agresívne kroky“ NATO.

20:12 Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív v piatok oznámil sankcie voči trom lodným spoločnostiam pre prepravu ruskej ropy, ktorej cena je viac ako 60 dolárov za barel. Ide o cenový strop na obchodovanie s ruskou ropou, ktorý uvalili USA a ich spojenci. Dve sankcionované lodné firmy, Sterling Shipping Inc. a Streymoy Shipping Limited, sú registrované v Spojených arabských emirátoch a tretia, HS Atlantica Limited, sídli v Libérii. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Presadzovanie cenového stropu na ruskú ropu je najvyššou prioritou Spojených štátov a našich koaličných partnerov,“ povedal námestník amerického ministra financií Wally Adeyemo. „Uvalením sankcií na tieto lodné spoločnosti a ich plavidlá podporujeme dva ciele cenového stropu, a to obmedzenie ziskov Ruska za predaj ropy a stabilitu globálnych trhov s energiami,“ dodal Adeyemo.

(1 EUR = 1,0875 USD)

19:36 Rusko v piatok nezískalo dostatočný počet hlasov na znovuzvolenie do Rady Medzinárodnej námornej organizácie OSN (IMO). Udialo sa tak po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naliehal na členské štáty, aby Moskve neumožnili byť súčasťou tohto orgánu, informovala agentúra Reuters.

V IMO, ktorá zodpovedá za reguláciu bezpečnosti a ochrany medzinárodnej lodnej dopravy a prevenciu znečistenia, pôsobí 175 členských štátov OSN. Rusko je členom tejto organizácie od roku 1958 a do jej výkonnej rady bolo volené opakovane. V piatok v tajnom hlasovaní uspelo 40 krajín vrátane Číny, Grécka, Talianska, Japonska, Británie, USA i Južnej Kórey. Rusko však medzi nimi nebolo, vysvetľuje Reuters.

Ukrajina, ktorá sa na voľbe nezúčastnila, presadzovala, aby bolo Rusko z Rady IMO vylúčené. „Rusko nemôže byť členom Medzinárodnej námornej organizácie ani jej riadiacich orgánov, pretože nikto v posledných desaťročiach nespôsobil väčšiu škodu slobodnej plavbe ako Rusko,“ vyhlásil Zelenskyj v pondelok vo videopríhovore k zhromaždeniu IMO.

Ruská delegácia v piatok pred zhromaždením vyjadrila presvedčenie, že si zaslúži byť v Rade IMO. „Vyvažujúca a konštruktívna úloha je to, čím naša krajina prispieva nielen tomuto orgánu, ale aj celej organizácii,“ uviedla delegácia Moskvy.

Reuters pripomína, že Rusko v októbri tiež neuspelo v hlasovaní Valného zhromaždenia OSN o členoch Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). Moskva má členstvo v tomto orgáne pozastavené v dôsledku invázie na Ukrajinu. Rusko vlani nezvolili ani do výkonnej rady Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).

18:07 Štátny tajomník ministra zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti James C. O’Brien sa počas dnešnej návštevy Slovenska stretol s predsedom Národnej rady SR Petrom Pellegrinim, ako aj predsedom vlády Robertom Ficom, ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom. Témou rokovaní bolo posilňovanie bilaterálnych vzťahov a pokračujúca podpora Ukrajine. Informovalo o tom Veľvyslanectvo USA na Slovensku.

„Ako spojenci v najsilnejšej aliancii sveta, v NATO, štátny tajomník James C. O’Brien a veľvyslanec Gautam Rana poďakovali predsedovi vlády a ministrom za neustálu podporu Slovenska Ukrajine. Diskutovali aj o príležitostiach na zvýšenie obchodu a vyjadrili Slovensku uznanie za kroky v oblasti energetickej bezpečnosti a zelených technológií v našom regióne a za urýchlenie prechodu na čistú energiu prostredníctvom programov, ako je projekt Phoenix amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý podporuje klimatické ciele Slovenska,“ uviedlo Veľvyslanectvo USA na Slovensku.

Veľvyslanec Rana a štátny tajomník O’Brien tiež vyjadrili trvalý záväzok Spojených štátov k princípom demokracie, presadzovaniu právneho štátu, vykoreneniu korupcie, zabezpečenie slobody tlače a ochrane základných ľudských práv a slobôd pre všetkých ľudí.

16:48 Holandsko darovalo ukrajinskej pohraničnej stráži tri poľné nemocnice a šesť zdravotníckych evakuačných vozidiel. Túto pomoc poskytla holandská výrobná spoločnosť Hospitainer s podporou holandskej vlády. Pre spravodajský web Ukrajinská pravda to uviedla pohraničná stráž Ukrajiny.

Začiatkom novembra Ukrajina dostala vojenské poľné nemocnice z Estónska a Islandu a počas leta poľnú nemocnicu Kyjivu dodalo Španielsko.

16:40 Švajčiarsko zatiaľ zmrazilo ruské finančné aktíva v hodnote 7,7 miliardy švajčiarskych frankov (zhruba 8,1 miliardy eur) na základe sankcií proti Rusom kvôli invázii na Ukrajinu. Informoval o tom dnes vládny Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti (SECO), ktorý dohliada na dodržiavanie sankcií.

Suma, ktorá je zatiaľ len posledným provizórnym odhadom, znamená mierne zvýšenie oproti vlaňajším 7,5 miliardy zablokovaných frankov, poznamenala agentúra Reuters. SECO upozornil, že číslo sa môže ešte zmeniť.

Neutrálne Švajčiarsko sankcie uvalilo tým, že sa pripojilo k tým únijným. Presnú výšku zmrazeného majetku je ťažké určiť, pretože na sankčný zoznam sú dopĺňané nové osoby a iné zase boli vyškrtnuté. Medzitým prebiehajú právne prípady týkajúce sa uplatňovania sankcií na ďalšie majetky.

Presnejšie číslo by malo byť podľa Reuters zverejnené ku koncu druhého štvrťroka budúceho roka, keď švajčiarske banky posielajú príslušné výkazy vláde.

16:35 Zástupcu Ruska už nevzali za člena novej Rady Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorá je agentúrou Organizácie Spojených národov zaoberajúcou sa otázkami bezpečnosti lodnej dopravy. IMO to uviedla na mikroblogovacej sieti X. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Vítam toto spravodlivé rozhodnutie. V poslednom desaťročí žiadna krajina neurobila viac pre podkopanie slobody plavby ako Rusko. Ďakujem členom IMO za to, že urobili tento dôležitý krok,“ napísal na platforme X ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

16:15 Približne polovica Ukrajincov si nerobí žiadne dlhodobé plány a podiel ľudí, ktorí si robia celoživotné plány, klesol za posledný rok z 19 percent na 12 percent. Vyplýva to z prieskumu ukrajinskej sociologickej organizácie Rating, ktorého výsledky zverejnila v piatok.

Podľa prieskumu 15 percent Ukrajincov si plánuje svoj život na obdobie šesť až dvanásť mesiacov a 22 percent na nie dlhšie ako niekoľko mesiacov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Prieskum uskutočnili 22. a 23. novembra a zahŕňal tisíc respondentov starších ako 18 rokov zo všetkých ukrajinských oblastí okrem okupovaných území.

15:50 Prezidenti Poľska, Lotyšska a Litvy v piatok odmietli pózovať na tradičnej úvodnej fotografii svetových lídrov na konferencii OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji. Dôvodom bola prítomnosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

K hlavám vlád a štátov, ktoré sa zišli v Dubaji na konferencii, sa pripojil aj Lukašenko, ktorému Európska únia vyčíta zásahy proti bieloruskej opozícii a spojenectvo s Ruskom.

Prezidenti Litvy, Lotyšska a Poľska, ktorí sú skalní zástancovia Ukrajiny v boji proti ruskej agresii, sa pre Lukašenkovu prítomnosť na COP28 rozhodli bojkotovať tradičnú spoločnú fotografiu účastníkov.

„Hovorí sa tomu rodinná fotografia. Lukašenko nepatrí do rodiny, ktorej chceme byť súčasťou,“ uviedol pre AFP litovský prezident Gitanas Nauséda.

Bolo by podľa neho pokrytecké stáť bok po boku lídra krajiny, ktorá umožnila vstup ruských jednotiek na Ukrajinu cez svoje územie, a popri tom „diskutovať o budúcnosti sveta a klimatickej zmene, akoby sa nič nestalo“.

15:35 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) vyhodila do vzduchu ďalší vlak na kľúčovej ruskej železničnej trati v republike Buriatsko na ruskom Ďalekom východe. Uviedol to zdroj z bezpečnostnej služby.

Údajne ide o druhú fázu operácie SBU na vyradenie železničnej trate Bajkal-Amur z prevádzky. Táto železničná trasa, ktorá je kľúčová pre ruskú vojenskú logistiku, je súčasťou siete tratí spájajúcich Rusko s Čínou. „Ruské špeciálne služby by si mali zvyknúť na to, že naši ľudia sú všade. Dokonca aj v ďalekom Buriatsku," povedal zdroj.

SBU správy o svojich akciách v Rusku oficiálne nekomentuje, ale vojenská spravodajská služba Ukrajiny vo štvrtok oznámila, že uskutočnila sabotážnu operáciu s cieľom paralyzovať železničnú infraštruktúru v Moskovskej oblasti.

15:15 Ukrajina počas šiestich mesiacov svojej protiofenzívy prišla o viac ako 125 000 vojakov a 16 000 kusov zbraní, vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Ministrove vyjadrenia na dnešnej porade s velením ozbrojených síl citujú ruské médiá. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. Moskva a Kyjev svoje straty v poslednom čase neuvádzajú, ukrajinský generálny štáb odhaduje, že Rusko prišlo od začiatku vojny o viac ako 330 000 vojakov. Tento údaj pravdepodobne zahŕňa aj ťažko ranených a zajatcov.

„Za pol roka takzvané protiofenzívy nepriateľ prišiel o viac ako 125 000 ľudí a 16 000 kusov rôznej výzbroje,“ uviedol Šojgu. Ani „totálna“ mobilizácia, ani nasadenie strategických záloh a dodávky západných zbraní podľa ruského ministra nedokázali zmeniť situáciu na bojisku. „Budeme pokračovať v aktívnej obrane a zvyšovať bojový potenciál ozbrojených síl s prihliadnutím na skúsenosti špeciálnej vojenskej operácie (Ruské označenie agresívnej vojny proti Ukrajine),“ povedal.

Čítajte aj Snyder: Žiaden pat, Ukrajine stačí dodať viac zbraní. Neúspech by viedol USA ku katastrofe

15:10 Ruské ostreľovanie si od začiatku tohto roka vyžiadalo životy viac ako dvoch tisíc ukrajinských civilistov. Ďalších 11-tisíc obyvateľov krajiny utrpelo zranenia. Uviedol to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Moskva proti 24 ukrajinským regiónom podnikla 59-tisíc úderov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Počas stretnutia s veľvyslancami krajín G7 Klymenko oznámil, že ukrajinskí policajti zaevidovali takmer 101-tisíc vojnových zločinov spáchaných ruskou armádou na Ukrajine. Ide o ostreľovanie, zneužívanie civilistov, deportácie a nezákonné zadržiavania.

Čítajte aj Prokurátor ICC: Nebudeme váhať konať vo veci vojnových zločinov na Ukrajine

Generálny prokurátor Ukrajiny Andriji Kostin nedávno oznámil, že Kyjiv zhromaždil 109-tisíc dôkazov ruských vojnových zločinov. Bezpečnostné zložky identifikovali viac ako 400 podozrivých vojnových zločincov, pričom približne 300 z nich bolo obvinených a 66 odsúdených.

14:40 Petrohradská značka oblečenia predviedla vo štvrtok večer na módnej prehliadke kolekciu inšpirovanú podobou a osobnosťou ruského prezidenta Vladimira Putina. Predstavili sa modely a modelky v teplákových súpravách, šiltovkách a farebných teniskách s motívmi Putinovho tváre, koruny alebo päťcípej hviezdy a v štýle pop-artu, informovala agentúra APF a miestne petrohradské médiá, ktoré zverejnili prezentáciu kolekcie.

Jeden z návštevníkov módnej prehliadky, 48-ročný podnikateľ Andrej Nečajev, novinárom AFP povedal, že ukázané modely podľa neho s obrazom ruského prezidenta dobre korešpondujú. Putin je totiž podľa neho „športový a štýlový“ líder.

Dizajn oblečenia vychádzal z niekoľko rokov starej výstavy prokremeľského maliara Alexeja Sergijenka venovanej Putinovi, ktorá sa volala „Prezident, človek s najláskavejšou dušou“. Sergijenko agentúre AFP vysvetlil, že motív koruny na jednom zo svojich obrazov zvolil z toho dôvodu, že vie, že Putin bude zvolený „znova a znova“. „Preto som namaľoval tento výjav, ktorý hovorí, že Putina budeme mať ešte dlho, navždy,“ zveril sa na okraj prehliadky novinárom agentúra.

13:40 Rusko nevidí dôvody, prečo upravovať svoje ciele na Ukrajine, vyhlásil dnes ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Podľa agentúry TASS vystúpil na konferencii týkajúcej sa záverov summitu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

„Nevidíme žiadne dôvody, prečo by bolo potrebné preskúmavať naše ciele,“ uviedol. Vojna, ktorú Rusko rozpútalo vlani vo februári na Ukrajine, pripravila o život tisíce ukrajinských civilistov, vyhnala z domovov milióny ľudí a spustošila ukrajinské mestá.

Podľa Lavrova tiež nič nenasvedčuje tomu, že by Ukrajina bola pripravená o situácii rokovať. „Stále nevidíme žiadne signály ani zo strany Kyjeva, ani zo strany jeho patrónov, že by boli pripravení na akékoľvek politické urovnanie,“ vyhlásil. „Na začatie politického procesu ohľadom Ukrajiny sú potrební dvaja ako pri tangu. Ale chlapci na druhej strane netancujú tango, ale breakdance,“ zavtipkoval tiež Lavrov.

Ruská armáda na Ukrajine postupuje vo všetkých smeroch, vyhlásil v piatok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Podľa analytikov sa však front na Ukrajine hýbe len málo.

„Naši vojaci konajú schopne a kompetentne, zaujímajú priaznivejšie pozície a rozširujú zóny kontroly všetkými smermi,“ uviedol Šojgu.

Napriek tomu, že frontová línia sa tento rok veľmi nepohla, prebiehajú na fronte stále intenzívne boje. V poslednom období to je najmä priemyselné mesto Avdijika. Rusko v októbri obnovilo svoju snahu o jeho dobytie a podľa analytikov dosiahlo isté územné zisky za cenu obrovských ľudských strát.

Čítajte aj Ruský vojak z frontu: Nebojujeme za Šojgua, ale za kamarátov. Je to ako v Afganistane či Čečensku

13:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že nástup zimy predstavuje novú fázu vo vojne s Ruskom, ktorá ovplyvní nielen boje na fronte, ale aj civilistov v mestách a obciach či vývoz obilia. Ako povedal reportérovi agentúry AP pozvanému na východ Ukrajiny, predpokladá tiež obnovenie intenzívnej ruskej leteckej kampane. Takéto útoky minulý rok zasiahli kľúčovú civilnú infraštruktúru a ovplyvnili dodávky elektriny, tepla a vody. Rusko sa zameralo aj na obilné sklady a prístavy, čo obmedzilo exportné možnosti.

Hoci má Ukrajina vďaka západným spojencom robustnú protivzdušnú obranu a podarilo sa jej prekaziť väčšinu útokov bezpilotných lietadiel a rakiet na veľké mestá, zdá sa, že Rusko má v úmysle tieto kapacity prevalcovať. Zelenskyj povedal, že ochrana civilných oblastí popri udržiavaní obrany na dlhej frontovej línii robí zimnú sezónu obzvlášť náročnou.

V súvislosti s letnou protiofenzívou Ukrajiny Zelenskyj priznal, že nepriniesla výsledky, v ktoré mnohí dúfali. Povedal, že to bolo spôsobené najmä tým, že Ukrajina nedostala očakávané zbrane od spojencov, čo držalo pozemné sily v nevýhode. „Pozrite, neustupujeme, som spokojný. Bojujeme s druhou (najlepšou) armádou na svete, som spokojný,“ povedal s odkazom na ruskú armádu. Dodal však: „Strácame ľudí, s tým nie som spokojný. Nedostali sme všetky zbrane, ktoré sme chceli, nemôžem byť spokojný, ale ani sa nemôžem príliš sťažovať.“ Pripustil, že Ukrajina nie je schopná napredovať dostatočne rýchlo a dosiahnuť veľké prielomy, ale povedal, že to nie je dôvod na kapituláciu.

Zelenskyj chce zvýšiť domácu výrobu zbraní na Ukrajine, čo by krajine umožnilo vyrábať vlastné zbrane namiesto toho, aby bola závislá od vonkajších dodávateľov. Ukrajina venuje značnú časť svojho rozpočtu na výrobu zbraní vrátane bezpilotných lietadiel, no rodiaci sa priemysel nie je schopný splniť to, čo je potrebné na vynútenie si rozhodného posunu proti lepšie zásobovanému Rusku.

„To je cesta von,“ vyhlásil Zelenskyj s poznámkou, že nič nedesí Rusko viac ako vojensky sebestačná Ukrajina. Tá sa vojenskej agresii svojho rozlohou výrazne väčšieho suseda bráni už viac ako 20 mesiacov, pomáhajú jej v tom mnohé západné krajiny dodávkami zbraní. Kyjev chce zároveň navýšiť domácu zbrojnú výrobu, aby krajina nebola závislá od vonkajších dodávateľov.

13:10 Štyria ukrajinskí civilisti počas uplynulého dňa prišli o život v dôsledku ruských útokov v Doneckej oblasti na východe a v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ďalších 16 civilistov bolo zranených. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

V Doneckej oblasti prišiel o život jeden človek a ďalších šesť utrpelo zranenia, konštatovala vojenská administratíva oblasti. V Chersonskej oblasti ruské útoky zabili troch ľudí a osem ďalších zranili, oznámil jej gubernátor Oleksander Prokudin. Rusi proti oblasti podnikli 91 útokov.

12:50 Ruské úrady vzniesli nové obvinenia z vandalizmu proti lídrovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnému, ktorý si vo väzení odpykáva 19-ročný trest. Oznámil to v piatok samotný Navaľnyj.

V prípade uznania viny mu hrozí predĺženie trestu o ďalšie tri roky, uviedol kritik Kremľa s odvolaním sa na list od ruského Vyšetrovacieho výboru.

Navaľného zadržali v roku 2021 po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou. Z pokusu o otrávenie obvinil Kremeľ, ktorý to poprel. Navaľný bol po zadržaní odsúdený na dva a pol roka väzenia za porušenie podmienečného trestu. Neskôr dostal ďalších deväť rokov za spreneveru a pohŕdanie súdom. Začiatkom augusta ho moskovský súd odsúdil na 19 rokov odňatia slobody pre extrémizmus.

„Naozaj proti mne začínajú každé tri mesiace nové trestné konanie,“ uviedol v piatok Navaľnyj na sociálnych sieťach.

Čítajte aj Pre Navaľného 19 rokov? Kritici Kremľa: Putin je nejaký optimistický, čo sa týka svojho zdravia

12:40 Rusko ešte nie je pripravené na konvenčnú vojnu voči krajinám na Západe a bude mu trvať päť až sedem rokov, aby obnovilo svoje kapacity po vojne na Ukrajine. Myslí si to predseda výboru litovského parlamentu pre národnú bezpečnosť a obranu Laurynas Kasčiūnas. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na litovského vysielateľa LRT.

„Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že Rusko nie je pripravené na veľkú divíznu konvenčnú vojnu. Bude trvať niekoľko rokov, kým obnoví svoje kapacity, najmä ak sa podľa ich pravidiel nastolí nejaký druh prímeria,“ povedal Kasčiūnas v parlamente.

Zároveň sú však podľa neho možné hybridné scenáre, ako napríklad invázia bez úmyslu okupácie alebo útoky na strategické ciele. „Hybridné pole, šedá zóna, invázia bez cieľa okupácie, scenáre Hamasu, ktoré sme videli v Izraeli, sabotáže proti strategickým cieľom,“ vymenoval politik.

12:30 Za odvysielaním prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v televízii na Rusmi okupovanom polostrove Krym bola ukrajinská spravodajská služba. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj v prostredí rozviedky.

Podľa spomenutého zdroja bolo odvysielanie prejavu súčasťou súboru opatrení na obnovenie ukrajinskej suverenity nad okupovaným polostrovom.

Všetky kanály IPTV na okupovanom Kryme vysielali vo štvrtok prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, šéfa obranného spravodajstva Kyryla Budanova a vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného. Obyvatelia si to všimli približne o 21:30 miestneho času. Po chvíli si to uvedomili aj Rusi, ktorí vysielanie vypli a nahradili ho čiernou obrazovkou.

12:25 Na Ukrajine prišiel o život ďalší ruský generál, a to pravdepodobne už siedmy, uviedla dnes na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC. Podľa nej hneď niekoľko ruských zdrojov podporujúcich vojnu Ruska proti Ukrajine informovalo o smrti generálmajora Vladimira Zavadského, slúžiaceho ako zástupca veliteľa 14. armádneho zbo­ru.

Čítajte viac Šliapol na mínu. Rusi prišli na Ukrajine o ďalšieho generála

11:53 Dvanásť ruských profesionálnych vojakov prišlo o život na cvičisku Kuzminskij v Rostovskej oblasti, susediacej s Ukrajinou. Príslušníci námornej pechoty si počas prestávky na obed založili oheň blízko vyloženej munície a jeden z nábojov do pancierovky RPG-7 upadol do ohňa a explodoval, napísal server Meduza.

Čítajte viac Pri táboráku zomrelo 12 ruských profesionálnych vojakov. Popravila ich vlastná strela

11:35 Moskva v piatok uviedla, že zadržala muža s dvojakým rusko-talianskym občianstvom podozrivého zo sabotážnych útokov na vojenské zariadenia a železničnú trať. Údajne ho naverbovala ukrajinská vojenská rozviedka.

Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) je zodpovedný za vykoľajenie 19 vozňov nákladného vlaku začiatkom novembra v Riazanskej oblasti juhovýchodne od Moskvy.

FSB vo vyhlásení uviedla, že osoba narodená v roku 1988 „umiestnila na železničnú trať podomácky vyrobené výbušné zariadenia“. Podľa FSB je zodpovedný aj za predchádzajúci útok na letisko v rovnakom regióne.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že muž sa vo februári priznal, že ho naverbovala ukrajinská vojenská rozviedka. V Lotyšsku mal absolvovať výcvik s príslušníkmi lotyšských tajných služieb a potom sa o mesiac neskôr vrátil do Riazane.

10:40 Ruský vodca Vladimir Putin pravdepodobne zameria svoju kampaň pred prezidentskými voľbami na údajnú domácu stabilitu Ruska a na zvýšenú kritiku Západu namiesto toho, aby sa sústredil na vojnu na Ukrajine. Predpokladá to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorého správu cituje web Kyiv Independent.

Putin a ruské úrady už naznačili svoj zámer zintenzívniť úsilie o cenzúru tvrdením, že niektorí ruskí občania, ktorí opustili svoju krajinu aj ktorí v nej zostali, sa snažia zdiskreditovať nadchádzajúce ruské prezidentské voľby. Preto Rusko urobí „všetko potrebné,“ aby zabránilo zasahovaniu do volieb. Moskva sa okrem toho pokúša upevniť kontrolu nad ruským informačným priestorom a zintenzívnila opatrenia na podporu autocenzúry.

ISW naznačil, že vojna na Ukrajine v Rusku vytvorila „nové sociálne napätie a vyostrila už existujúce,“ čo v ruskom informačnom priestore zostáva veľmi viditeľné napriek pokračujúcim snahám Kremľa o cenzúru.

Čítajte aj Kremeľ umlčuje protesty žien vojakov, vyzývajú na návrat mužov. Ohrozujú Putinovu kampaň

10:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na dnešnej porade v Záporoží nariadil vojakom rýchlo budovať opevnenie na všetkých hlavných úsekoch frontu, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie samotného prezidenta vo večernom videoprejave.

„Na všetkých základných smeroch, kde je nutné posilniť (ukrajinské pozície), je potrebné urýchliť výstavbu (opevnenia),“ uviedol Zelenskyj. Ide podľa hlavy štátu predovšetkým o úseky frontu pri Avdijivke a Marjinky, Kupjanska a Lymanu, ako aj o výstavbu opevnenia v Sumskej, Černihivskej, Kyjevskej, Rivnenskej, Volyňskej a tiež na juhu Chersonskej oblasti.

S generálmi a oblastnými náčelníkmi prezident rokoval podľa svojich slov tiež o financovaní a zapojení rôznych zdrojov, vrátane súkromného podnikania do opevňovacích prác. „Priorita je jasná. Ďakujem všetkým, ktorí pracujú na tejto výstavbe a pri výrobe (stavebných) materiálov,“ dodal. Na programe bola tiež otázka, čo ukrajinská armáda potrebuje od zahraničných partnerov na posilnenie obranných línií.

Osobitnú pozornosť účastníci porád venovali výstavbe krytov v školách, aby sa deti mohli učiť nielen po internete, dodal Zelenskyj.

10:05 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil prevod práv všetkých zahraničných akcionárov na letisku Pulkovo v Petrohrade na nový ruský subjekt.

Čítajte viac Putinova odveta za sankcie. Zmocňuje sa ďalších pobočiek zahraničných firiem

9:59 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 280 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 330 040, uviedol v piatok na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu prišlo aj o trinásť tankov, tridsaťdva obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťdva delostreleckých systémov a dva raketomety. Od začiatku invázie na Ukrajinu Moskva podľa Kyjeva celkovo stratila už 5 564 tankov, 10 372 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 931 delostre­leckých systémov a 912 raketometov.

9:46 Ruská armáda v noci na piatok zaútočila na juh a východ Ukrajiny 25 dronmi a dvoma raketami, uviedli ukrajinské vzdušné sily. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Celkovo nepriateľ použil dve rakety a 25 bezpilotných lietadiel iránskej výroby Šáhid-136/131 ,“ uviedli ukrajinské vzdušné sily. Nad južnou časťou krajiny sa podľa nich podarilo zneškodniť 18 bezpilotných lietadiel a jednu raketu.

9:37 Je chybou, že Európska komisia trvá na tom, aby otázku vstupu Ukrajiny do Európskej únie predsedovia vlád členských krajín zaradili do programu rokovania, pretože to nie je pripravené. Vyhlásil to v piatok v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Namiesto okamžitého pristúpenia by sa podľa slov Orbána mala najskôr uzavrieť dohoda o strategickom partnerstve s Ukrajinou na obdobie piatich až desiatich rokov.

Príprava neznamená, že napíšu prácu a všetci si ju prečítajú, ale že s každým rokujú, pričom sa ukáže, kto má aké záujmy, a potom ich koordinujú, dodal premiér.

„Keď bude zrejmé, že vieme spolupracovať, tak otvorme otázku členstva, ale to je možné až po mnohých rokoch,“ povedal Orbán. Podčiarkol, že keď je krajina vo vojne, jej právny systém a politický systém fungujú inak.

Čítajte aj Kuleba poďakoval Blanárovi. Spolupráca medzi Slovenskom a Ukrajinou pokračuje

9:17 Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine poškodených alebo zničených už viac ako 170-tisíc budov. V piatok to oznámila predsedníčka výboru ukrajinského parlamentu pre regionálny rozvoj a územné plánovanie Olena Šuľaková. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Podľa odhadu súkromnej univerzity Kyjevská ekonomická škola (KSE) bolo zničených 20.000 obytných budov, viac ako 3500 vzdelávacích inštitúcií a 420 veľkých a stredných firiem. Deštrukcia postihla aj letiská, 344 mostov a križovatiek a 25.000 ciest.

Šuľaková dodala, že úlohou je nielen tieto lokality obnoviť, ale aj vybudovať ich lepšie, ako predtým.

7:23 Ukrajinská protiletecká obrana za uplynulú noc zostrelila 18 z 25 dronov, ktoré ruská armáda vyslala nad územie brániacej sa krajiny. Informovalo o tom ukrajinské letectvo. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Reuters uviedlo, že jeho námorníctvo v Čiernom mori zneškodnilo ukrajinské plavidlo bez posádky.

Kyjev tiež ráno oznámil, že ukrajinská armáda zostrelila jednu z dvoch rakiet vzduch-zem Ch-59. Rusko dronový útok viedlo z juhozápadu svojho územia a okupovaného Krymu, rakety odpálilo zo vzdušného priestoru okupovanej časti Chersonskej oblasti. Informácie o prípadných škodách alebo obetiach ukrajinská strana nezverejnila.

Server Ukrajinska pravda píše, že v noci na piatok platil letecký poplach na juhu a východe Ukrajiny. Výbuchy sa v noci ozývali v meste Kropyvnyckyj na strednej Ukrajine, bližšie informácie o ich následkoch nie sú k dispozícii.

Podľa ruského námorníctva sa v oblasti západného Čierneho mora ku Krymu blížilo ukrajinské plavidlo bez posádky. „Zistený cieľ bol zničený,“ uviedla Moskva. Rusko ukrajinský Krym protiprávne anektovalo v roku 2014.

Informácie, ktoré zverejňujú bojujúce strany, nemožno nezávisle overiť.

7:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v spoločnom rozhovore pre viaceré médiá vyjadril obavu, že veľké krajiny sa odvrátili od Ukrajiny a presunuli svoju pozornosť na konflikt medzi Izraelom a Hamasom.

„Všetci chápu, že zabudli na Ukrajinu a prepli sa na situáciu na Blízkom východe,“ povedal. „Verím, že to je presne to, čo sa Ruská federácia snažila dosiahnuť, a je mi ľúto, že musím povedať, že dosiahli výsledok, ktorý chceli,“ citovala agentúra Nikkei Zelenského.

Zelenskyj povedal, že rokovania o prímerí s Moskvou sa môžu začať, až keď sa ruská armáda úplne stiahne z jeho krajiny. Ukrajinský prezident je pevne presvedčený, že za súčasných podmienok nebudú žiadne mierové rozhovory. „Nemôžeme uznať naše územia ako územia Ruskej federácie,“ povedal.

„Sme vďační za všetku pomoc, ktorú sme dostali, ale čas sa s nami zahral a v tejto situácii nebol na našej strane,“ povedal. „Je veľmi ťažké získať späť územie, ktoré je opevnené a kde sú opevnenia postavené vo viacerých líniách. Pre ľudí je to ťažké.“

Zelenskyj poukázal aj na dohodu z Minska z roku 2015 medzi Kyjevom a Moskvou, aby vysvetlil, prečo nechce začať rokovania o prímerí. Cieľom tejto dohody bolo zastaviť konflikt, ktorý sa začal, keď Ruskom podporovaní separatisti obsadili časti východnej Ukrajiny po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014.

„Mali sme prímerie. Sedeli sme pri stole s Ruskom… nevyšlo to,“ povedal. „Keď bude mať šancu zotaviť sa z posledného kola bojov, Rusko sa znova vráti,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský mierový summit, ktorého tretia časť sa konala koncom októbra na Malte, ponúka lepšiu alternatívu k rozhovorom o prímerí, tvrdí Zelenskyj. Zišli sa tam zástupcovia 60 krajín, aby prediskutovali mierový plán. Rusko tam nebolo. Verí, že najbližšie stretnutie bude prvým samitom na úrovni lídrov s cieľom rozšíriť podporu ukrajinskému mierovému plánu, ktorý požaduje úplné stiahnutie ruských jednotiek a ďalšie kroky, píše Nikkei.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že by si želal väčšiu účasť Číny na rozhovoroch.

„Čína má veľký vplyv na Ruskú federáciu,“ povedal. „Nechceme, aby Čína poskytovala Rusku akúkoľvek vojenskú pomoc, a to sa netýka jednotlivých zbraní. Týka sa to rôznych technológií, ktoré Čína má.“ Bez podpory Číny je „Rusko izolované“. Vyjadril obavy z toho, že Severná Kórea zvyšuje vojenskú pomoc Rusku.

„Uvedomujeme si, koľko miliónov nábojov má Severná Kórea a koľko môže dodať, keďže si bude musieť niečo ponechať pre vlastnú potrebu. Áno, je to veľké množstvo,“ povedal podľa Nikkei Zelenskyj.