„Koľko klimatických podujatí ešte potrebujeme, aby sme zabránili voľnému pádu do tejto priepasti?“ pýtala sa účastníkov konferencie.
Ako pokračovala, počet katastrof súvisiacich s počasím počas uplynulých štyroch desaťročí stúpol takmer trojnásobne. „Každých päť sekúnd niekto predčasne zomrie v dôsledku znečistenia. Ak neurobíme nič, onedlho to budú každé štyri sekundy,“ varovala.
Čítajte viac Klimatická konferencia COP28: Guterres žiadal koniec fosílnych palív, kráľ Karol III. rešpekt k planéte
Podľa nej 88 percent chorôb v dôsledku klimatických zmien vo svete v súčasnosti postihuje deti do piatich rokov. „Dokedy ešte chceme škodiť budúcim generáciám?“ pýtala sa a zdôraznila, že účinné riešenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy sú už teraz dostupné v podobe technológií aj zdrojov.
„Naše snahy musia byť ambiciózne, kolektívne a univerzálne,“ vyhlásila. Upozornila, že podľa vedcov musí množstvo emisií vo svete vyvrcholiť do roku 2025.
Účastníkov informovala, že Slovensko v produkcii emisií už dosiahlo svoj vrchol a v roku 2030 ich bude produkovať o 55 percent menej než v roku 1990. SR v nasledujúcich siedmich rokoch preinvestuje päť percent HDP z verejných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva a spoločnosti. Na konci tohto roka Slovensko prestane používať uhlie na výrobu elektriny a do troch rokov ho postupne vyradí aj z produkcie tepla.
Celkovo 85 percent elektriny na Slovensku sa už teraz vyrába s nulovými emisiami, pričom SR chce tento podiel do roku 2025 zvýšiť na 90 percent. Do roku 2030 má elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov na Slovensku predstavovať 29 percent, povedala Čaputová s tým, že SR k riešeniu klimatickej krízy pristupuje zodpovedne.
Najväčší znečisťovatelia vo svete naďalej nerobia dosť na to, aby sa klimatická kríza zabrzdila. Slovensko však v zavádzaní opatrení patrí medzi najambicióznejšie štáty, povedala prezidentka novinárom po svojom piatkovom vystúpení na konferencii.
Do Dubaja s ňou prišla aj mládežnícka delegácia zo Slovenska. „Na celom svete mladých ľudí táto téma mimoriadne zaujíma. Uvedomujú si, že budúcnosť je v ich rukách a oni budú znášať dôsledky našich prípadných chýb. Takže to, že legitímnym spôsobom tlačia na súčasných lídrov, je správne,“ povedala prezidentka. Výsledkom klimatickej konferencie majú byť podľa nej konkrétne činy.
Von der Leyenová: Musíme sa postupne zbaviť fosílnych palív a znížiť emisie metánu
Na klimatickej konferencii vystúpila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vyhlásila, že globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol v priebehu nasledovných dvoch rokov, informovala agentúra DPA.
„Celosvetové emisie musia dosiahnuť vrchol do roku 2025. Musíme sa postupne zbaviť fosílnych palív a znížiť emisie metánu,“ povedala von der Leyenová.
Ďalej zdôraznila, že emisie v Európskej únii už vrchol dosiahli, pričom euroblok je na najlepšej ceste predstihnúť svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent.
Čítajte viac Šefčovič: Časti sveta budú neobývateľné a utečenci sa pohnú. Musíme so zelenou dohodou uspieť
Budúcnosť je podľa jej slov „bezpochyby“ v čistej, cenovo dostupnej a doma vyprodukovanej energii. Predsedníčka EK taktiež vyzvala na celosvetové strojnásobenie obnoviteľnej energie a zdvojnásobenie tzv. energetickej účinnosti do roku 2030.
Odborníci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) dospeli k záveru, že globálne emisie skleníkových plynov musia dosiahnuť svoj vrchol pred rokom 2025. Iba tam bude možné udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.
Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie
Francúzsky prezident v piatok na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji vyzval krajiny skupiny G7, aby do roku 2030 ukončili využívanie uhlia. Investovanie do tohto zdroja energie Macron označil za absurdné, píše agentúra AFP.
Najvyspelejšie krajiny sveta majú ísť podľa francúzskeho prezidenta príkladom a zaviazať sa, že postupne prestanú využívať uhlie do konca tohto desaťročia.
Čítajte viac Život na Zemi je ohrozený, varujú vedci. Opäť poukazujú na zmenu klímy
Francúzsky prezident tiež vyhlásil, že rozvíjajúce sa ekonomiky by sa takisto mali postupne vzdať uhlia. Vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív. S postupným vyraďovaním uhlia by im podľa Macrona mali pomôcť bohatšie krajiny.
Zdôraznil, že je potrebné byť dôsledný a neposkytovať dotácie novým uhoľným elektrárňam. V súčasnosti podľa neho neexistujú žiadne stimuly pre súkromných investorov, aby investovali do obnoviteľných zdrojov energie namiesto uhoľných elektrární. Vyzval tiež na odlíšenie úrokových sadzieb pre zelené a fosílne zdroje energií.
Zoskupenie G7 sa skladá zo Spojených štátov, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a Británie, vysvetľuje AFP.