Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 647 dní
- Pri ruskom ostreľovaní mesta Časiv Jar zahynul civilista
- Zelenskyj priznal, že protiofenzíva nepriniesla želané výsledky
- Putin výnosom zvýšil tabuľkový počet ruských vojakov o 170 000
- Ukrajina avizuje, že čoskoro otvorí letisko v Kyjeve
Čítajte viac 646. deň: Zelenskyj 'obsadil' Krym. Jeho prejav o obnovení suverenity vysielali stanice na polostrove
21:39 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská pre britský týždenník Economist povedala, že nechce, aby bol jej manžel Volodymyr Zelenskyj v budúcnosti znova prezidentom.
Čítajte viac Olena Zelenská nechce, aby jej manžel znovu kandidoval na prezidenta: Mali by sme si nájsť niečo nové
19:34 Ruské úrady sa snažia potlačiť nesúhlas manželiek vojakov nasadených vo vojne na Ukrajine. Vo svojom sobotňajšom spravodajskom hlásení na to upozorňuje britské ministerstvo obrany.
Čítajte viac Keď nestačia peniaze, príde diskreditácia. Kremeľ nespokojné manželky vojakov rieši „po rusky“
18:41 Ukrajinské odbojové sily zabili niekoľko ruských okupantov a poškodili čerpaciu stanicu patriacu Rusom v okupovanom meste Melitopoľ. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú rozviedku. Podľa nej sa to stalo 1. decembra na poludnie.
Ukrajinskí partizáni zaútočili na mieste, kde sa okupanti zvykli zastavovať na „fajčiarsku prestávku“. „Obranné spravodajstvo ukrajinského ministerstva obrany a statoční ukrajinskí partizáni všetkým pripomínajú, že fajčenie zabíja," napísala rozviedka.
Ruské okupačné orgány v Melitopoli sa podľa ukrajinskej rozviedky usilujú zakryť detaily o následkoch útoku, keďže sa obávajú ruských špeciálnych služieb.
17:57 Jeden civilista zahynul v sobotu pri ruskom ostreľovaní mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo vnútra.
Ukrajinský rezort vnútra vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti dodal, že ruské ostreľovanie zničilo v meste dva domy.
Časiv Jar leží menej ako päť kilometrov západne od mesta Bachmut, ktoré ruské sily v máji dobyli po niekoľkomesačných krvavých bojoch.
Ukrajinská armáda uviedla, že boje pokračujú v okolí priemyselného mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. Ruská armáda zvýšila svoje úsilie o dobytie tohto mesta v októbri.
Boje na východe Ukrajiny sú naďalej intenzívne, hoci sa frontové línie za uplynulý rok výrazne nepohli, konštatuje AFP.
16:19 Protiofenzíva, ktorú začala Ukrajina tento rok v júni, nepriniesla vytúžené výsledky, uviedol v rozhovore s agentúrou AP Volodymyr Zelenskyj. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov. Ukrajinský prezident zdôraznil, že Ukrajina sa ale nemieni vzdať. Vyzval tiež spojencov na zvýšenie zbrojnej produkcie.
„Chceli sme rýchlejšie výsledky. Z tohto pohľadu sme bohužiaľ nedosiahli požadované výsledky. A to je fakt,“ povedal Zelenskyj v rozhovore publikovanom v piatok. Ukrajina podľa neho nedostala od spojencov všetky zbrane, ktoré potrebovala, pričom rýchly postup na fronte znemožňuje aj obmedzená veľkosť jej armády.
„Na rýchlejšie dosiahnutie požadovaných výsledkov nie je dostatok sily. To ale neznamená, že by sme sa mali vzdať, že sa musíme vzdať,“ povedal Zelenskyj. „Sme si istí svojimi krokmi. Bojujeme za to, čo nám patrí,“ dodal.
Ako možnú cestu k úspechu menoval Zelenskyj zvýšenie zbrojnej produkcie na Ukrajine, a to predovšetkým v spolupráci so západnými firmami. „To je cesta von,“ povedal s tým, že nič nedesí Rusko viac ako vojensky sebestačná Ukrajina. „Dajte nám tieto príležitosti a my budeme vyrábať,“ dodal.
13:43 Ukrajina oznámila, že dva káble elektrického vedenia do Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) boli v noci na sobotu preseknuté a zariadeniu hrozilo nešťastie. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry AFP.
Prevádzkovateľ zariadenia uviedol, že elektráreň z dôvodu úplného výpadku prúdu prešla na napájanie z 20 dieselových generátorov. Dodal, že dodávky prúdu boli neskôr obnovené. Elektráreň však bola podľa prevádzkovateľa na pokraji jadrovej a radiačnej katastrofy.
„Situáciu zachránilo rýchle konanie ukrajinských špecialistov, ktorí obnovili dodávky prúdu do elektrárne z ukrajinskej rozvodovej siete,“ uviedol prevádzkovateľ. AFP nebola schopná tvrdenia Ukrajiny bezprostredne overiť.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v sobotu potvrdila, že v elektrárni bol v noci čiastočné prerušený prísun energie. Pripomenula, že išlo o ôsmy takýto výpadok od začiatku vojny na Ukrajine.
Rusko ZAES na juhu Ukrajiny okupuje takmer od začiatku svojej invázie z februára 2022 a odvtedy je elektráreň terčom ostreľovania. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ohrozovania bezpečnosti tohto zariadenia.
ZAES najväčšia svojho druhu v Európe. Všetkých šesť reaktorov tejto elektrárne je odstavených od septembra 2022, no stále si vyžadujú neustálu údržbu, aby sa predišlo ich prehriatiu. MAAE bezpečnostnú situáciu v tomto zariadení monitoruje.
12:01 Ukrajina sa za posledný rok postupne stala silnejšou a čoskoro bude môcť znovu otvoriť medzinárodné letisko v Kyjeve, vyhlásil vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.
Jermak to sľúbil v príhovore pred diplomatmi na Medzinárodnom letisku Boryspiľ pri ukrajinskom hlavnom meste.
„Tento návrat k typickým prvkom mieru je možný, pretože Ukrajina zosilnela,“ povedal Jermak diplomatom a jeho slová boli zverejnené aj na webovej stránke Zelenského.
„Teraz sme schopní tomuto miestu zaručiť bezpečnosť. Vďaka našim ozbrojeným silám a našim priateľom, vašim krajinám. Som si istý, že symbolické palubné lístky, ktoré ste dostali, keď ste sem dnes prišli, sa čoskoro zmenia na skutočné,“ dodal Jermak.
Jermakov zástupca Andrij Sybiha povedal zhromaždeným hosťom, že letisko bolo prvým dôležitým miestom, ktoré na Ukrajine zatvorili, keď sa ruskí vojaci 24. februára 2022 začali valiť cez hranicu, a bude prvým, ktoré znovu otvoria, keď to už okolnosti dovolia.
Jermak pozval diplomatov na diskusiu o jednotlivých častiach desaťbodového mierového plánu Zelenského, v ktorom žiada stiahnutie ruských vojakov, uznanie hraníc Ukrajiny z roku 1991 a založenie tribunálu na vyšetrovanie vojnových zločinov.
7:55 Ruský prezident Vladimir Putin svojím výnosom zvýšil tabuľkový počet ruských vojakov skoro o 170 000, uviedla štátna agentúra TASS s odvolaním sa na dokument zverejnený na internetovej stránke Kremľa. Podľa agentúry AFP to znamená zvýšenie počtu miest v armáde o 15 percent. Kvôli prezidentovmu výnosu sa nepočíta s mobilizáciou, ubezpečilo ruské ministerstvo obrany. Počet vojakov sa má podľa neho zvýšiť postupne, hlavne vďaka dobrovoľným kontraktom s armádou.
TASS pripomenul, že predchádzajúcim výnosom, platným od tohtoročného 1. januára, Putin stanovil počet príslušníkov ozbrojených síl na 2 039 758 ľudí vrátane 1 150 628 vojakov. Nový dekrét stanovuje početnosť ozbrojených síl na 2 209 130 ľudí, vrátane 1 320 000 vojakov.
Experti predpokladajú, že ďalšia mobilizácia ako krajne nepopulárne opatrenie nebude vyhlásená minimálne do prezidentských volieb, ktoré sa majú konať na budúci rok v marci. Keď Putin vlani v septembri oznámil „čiastočnú mobilizáciu“ približne 300 000 záložníkov na doplnenie strát, ktoré utrpeli ruské jednotky bojujúce proti Ukrajine, podľa odhadov státisíce Rusov v brannom veku odišli z Ruska.
Sergej Krivenko z mimovládnej organizácie na obranu ľudských práv ‚Občan, armáda, právo‘ povedal ruskej redakcii BBC, že sa opakuje situácia pred vlaňajšou mobilizáciou. „Formálne sa má početnosť (armády) zvýšiť o 170 000 ľudí, ale s ohľadom na výšku strát bude ministerstvo obrany reálne potrebovať doplniť chýbajúcich 300 000 vojakov,“ vyhlásil. Možno tým podľa neho vysvetliť terajšie „poľovačky“ na brancov, povolávané k ročnej povinnej službe v armáde. Vojenské správy sa podľa aktivistu zrejme ponáhľajú „splniť plán“, aby včas vycvičili dosť vojakov, ktorých po odchode do zálohy bude možné povolať späť do armády v rámci budúcej mobilizácie.
Ministerstvo obrany podľa TASS vysvetlilo zvýšenie tabuľkového počtu príslušníkov ozbrojených síl „zvýšením hrozieb“, ktorým Rusko čelí pre " špeciálnu vojenskú operáciu", t. j. vojnu proti Ukrajine, a kvôli pokračujúcemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie, zvyšovaniu počtu aliančných síl pri ruských hraniciach a kvôli rastu potenciálu taktických jadrových síl NATO vzhľadom na nastávajúcu výmenu asi 200 zastaraných amerických jadrových bômb na základniach v Európe a v Turecku za modernejšiu vysoko presnú verziu. V takýchto ťažkých podmienkach sa zvýšenie počtu bojaschopných síl javí byť „adekvátnou reakciou na agresívnu činnosť bloku NATO“, dodal TASS.
V polovici septembra veliteľ nórskych ozbrojených síl upozornil, že stavy ruských jednotiek v polárnych končinách pri Nórsku klesli na pätinu oproti stavu pred rozpútaním vojny proti Ukrajine. Takéto oslabenie podľa generála svedčí o tom, že si Putin veľmi dobre uvedomuje, že NATO nijako Rusko neohrozuje.
„Ak by veril, že ohrozujeme Rusko, nemohol by presunúť svojich vojakov na Ukrajinu, aby tam viedol vojnu,“ povedal generál Eirik Kristoffersen po stretnutí so svojimi náprotivkami z členských krajín NATO v Osle.
Tento vzorec ruského správania platí aj voči Fínsku po tom, ako krajina v apríli vstúpila do NATO, poznamenal vtedy predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer. Rusi podľa neho síce o hrozbe NATO hovoria, ale fakticky sa správajú inak.