Jednou z kategórií diaľkovo ovládaných zbraňových systémov sú veže na obrnených vozidlách. Tie sa začali vo väčšom počte používať po amerických skúsenostiach v Iraku pred dvomi desaťročiami. Spočiatku išlo o náhradu obyčajného guľometu na streche vozidla. Strelec sa pri jeho použití musel vystrčiť z poklopu, čím sa stával zraniteľným zo strany nepriateľských ostreľovačov. Použitie diaľkovo ovládaného guľometu znamenalo, že strelec ostával v bezpečí vnútri vozidla.
Neskôr sa objavili aj veľké diaľkovo ovládané veže s ťažšou výzbrojou. Typicky niesli rýchlopalný kanón, guľomet a protitankové rakety. Pri nich už nešlo o ochranu strelca, ale mali iné výhody. Bezposádkové veže sú kompaktné celky aj so zásobou munície, čím uvoľňujú vnútorný priestor vozidla. Na ich ovládanie stačí jeden človek. Typickým príkladom je americký osemkolesový obrnený transportér Stryker Dragoon, ktorý nesie veľkú vežu s kanónom kalibru 30 mm. Má teda pomerne veľkú palebnú silu, no zároveň si ponechal veľkú prepravnú kapacitu. Má len dvojčlennú posádku (vodiča a strelca) a uvezie deväť ďalších vojakov.
BVP-1 s novou vežou
Nová bezposádková veža sa teraz objavila aj na Ukrajine. Video zachytáva jej inštaláciu na podvozku starého BMP-1. V našich končinách sú tieto vozidlá známe ako BVP-1. Obe skratky znamenajú v rôznych jazykoch to isté – bojové vozidlo pechoty. Počas socializmu sa vyrábali v Detve a v Dubnici nad Váhom, pričom väčšina vyrobených kusov išla na export do Sovietskeho zväzu a iných spriatelených krajín. Ukrajina ich má dodnes k dispozícii veľké množstvo, ďalšie jej poskytli spojenci. Napríklad Slovensko poskytlo 30 kusov, výmenou za ne získali Ozbrojené sily SR pätnásť tankov Leopard 2A4 z Nemecka.
BVP-1 je v dnešnej dobe už zastarané vozidlo. Používa kanón kalibru 73 mm, pre ktorý je k dispozícii zásoba len 40 granátov, ovláda sa manuálne a má nevyhovujúci optický zameriavač. Neskoršia verzia BVP-2 má účinnejší rýchlopalný kanón. V prípade starých BVP-1 Ukrajina už pred vojnou experimentovala s niekoľkými typmi bezposádkových veží. Tá, ktorá sa teraz objavila na videu, však nezodpovedá ani jednému z predchádzajúcich typov. Znamená to, že Ukrajina nenasadila nejaký starší prototyp vytiahnutý zo skladu, ale vyvinula niečo nové počas prebiehajúcej vojny. To je v súlade so snahou Ukrajiny v čo najväčšej miere spustiť vojenskú výrobu vlastnými silami.
Na telegramovom kanáli btvt.info sa objavil aj nákres veže z patentu, ktorý bol podaný tento rok. Podľa neho veža nesie automatický kanón KBA-2 kalibru 30 mm, guľomet kalibru 7,62 mm, vrhače granátov kalibru 30 mm a dve protitankové rakety Barier. Tie sú podľa nákresu umiestnené na bokoch veže. Na videu ich nevidno, čo naznačuje, že zábery vznikli počas výcviku.
Veža má jeden veľký poklop, čo zjednodušuje prístup ku všetkým podsystémom i dopĺňanie munície. Zbrane majú vylepšený stabilizačný systém, čo umožňuje presnejšiu streľbu aj počas jazdy. Celkovo sa presnosť podľa výrobcu zvýšila o 25 percent. Operátor má sedadlo i ovládacie prvky umiestnené vo vozidle presne pod vežou.
Šabľa v akcii
Kým v prípade BVP-1 s bezposádkovou vežou ide o už klasické použitie diaľkovo ovládaných zbraňových systémov, počas bojov o Avdijivku v Doneckej oblasti bolo zaznamenané aj menej tradičné použitie takýchto zbraní. V priemyselnej zóne sa Rusi pokúšali dobyť ukrajinský oporný bod. Utrpeli pri tom značné straty. Keď tento bod napokon obsadili, zistili, že v ňom nebol ani jeden Ukrajinec. Bránili ho diaľkovo ovládané guľomety. Ukrajinci do budovy prichádzali v prestávkach v bojoch iba na to, aby im vymenili batérie a doplnili muníciu. Potom zase odišli.
S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o diaľkovo ovládanú zbraňovú stanicu Šabľa, na ktorej Ukrajinci pracovali už pred vojnou a na jej vývoj a výrobu sa skladala ukrajinská verejnosť. Na podstavci môžu byť umiestnené viaceré typy guľometov kalibru 7,62 mm. Spolu so zbraňou môže byť nainštalovaná optická kamera, infračervená kamera či diaľkomer. Najzaujímavejšie je ovládanie, na ktoré Ukrajinci v najnovšej verzii systému Šabľa použili ručné herné zariadenie Steam Deck. To kombinuje plochú obrazovku s konzolou. Obraz zo zbraňovej stanice sa premieta operátorovi na displej. Výhodou je jednoduché ovládanie a nízka cena, ktorá sa pohybuje okolo 400 dolárov za jedno ovládacie zariadenie.
„Dodali sme na front prvých 25 bojových vežičiek Šabľa,“ oznámil v septembri ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Myhajlo Fedorov. Spolu s nimi bolo dodaných päť robotických vozidiel Rys. Podľa Fedorova si toto vybavenie rozdelilo desať jednotiek pozdĺž celej frontovej línie. Časť bola očividne nasadená aj v Avdijivke. Tam boli použité presne na to, na čo sú určené – spôsobovať straty nepriateľovi bez toho, aby sa obrancovia vystavovali nebezpečenstvu.
Podľa niektorých informácií pomáha Ukrajincom ovládať tieto pozemné zbraňové stanice umelá inteligencia. Prístroje sú schopné zachytiť skupinu vojakov na vzdialenosť 900 metrov a jednotlivého vojaka na 500 metrov. Umelá inteligencia pomôže operátorovi identifikovať, či ide o ruských alebo ukrajinských vojakov.