Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 649 dní
- Moskva stratila ďalších 770 vojakov, tvrdí Ukrajina
- Kličko: Prestaňme klamať, vojna je v patovej situácii. Zelenskyj obchádza Zalužného
- Ruské okupačné úrady na Ukrajine nútia štátnych zamestnancov darovať krv pre potreby ruskej armády
- EÚ hľadá spôsoby, ako skonfiškovať ruské aktíva a využiť ich na obnovu Ukrajiny
- Pri zostreľovaní ruských dronov sa ukázali ako najlepšie nemecké systémy Gepard
- Biely dom: Ukrajine nebude z čoho pomáhať, ak Kongres nechváli nové finančné prostriedky
- Smrť ruského generála vo vojne proti Ukrajine potvrdil ruský gubernátor
23:30 Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval Lotyšsko za to, ako zaobchádza s ruskou menšinou. Pobaltskej krajine nepriamo pohrozil, že ju za to stihne nešťastie. Informovala o tom agentúra TASS.
Z približne 1,8 milióna obyvateľov Lotyšska je zhruba každý štvrtý ruského pôvodu. Veľa Rusov však nie je lotyšskými občanmi, ale má štatút takzvaného neobčana. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu Lotyšsko zaviedlo pre neobčanov jazykové testy, ktoré majú preveriť ich každodennú znalosť lotyštiny. Hrozí im aj odobratím povolenia na pobyt.
„Nemyslím si, že šťastie príde do domu tých, ktorí takúto politiku vykonávajú,“ povedal Putin na zasadnutí Kremeľom kontrolovanej rady pre ľudské práva. Ak bude Lotyšsko s miestnymi Rusmi „zaobchádzať ako so sviňami“, potom nakoniec bude samo čeliť rovnakému „svinstvu“, uviedol.
23:20 Ukončenie americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu by umožnilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi triumfovať vo vojne na Ukrajine. Uviedol to v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
„Kongres USA sa musí rozhodnúť, či bude naďalej podporovať boj za slobodu na Ukrajine ako súčasť 50-člennej koalície, ktorú vybudoval prezident (Joe) Biden, alebo… ignorovať lekcie, ktoré nás naučila história, a nechať Putina, aby triumfoval,“ povedal Sullivan novinárom v Bielom dome.
„Ide o neúprosnú voľbu a dúfame, že Kongres urobí správnu voľbu,“ dodal.
Biden v októbri požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.
Niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia tzv. tvrdej línie ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres preto už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.
22:25 Ukrajina cez nový čiernomorský koridor vyviezla už päť miliónov ton poľnohospodárskej produkcie, povedal ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov. Ukrajina v auguste vytvorila nový čiernomorský koridor po tom, ako Rusko nepredĺžilo takzvané obilné dohody, ktoré dovtedy umožňovali vývoz ukrajinského obilia a ďalších plodín cez dohodnuté trasy v Čiernom mori.
Cez nový koridor, ktorý jednostranne vyhlásila Ukrajina, sa podľa Kubrakova z čiernomorských prístavov vyviezlo spolu už sedem miliónov ton rôzneho nákladu, na čom sa podieľalo 200 lodí. V súčasnosti sa podľa neho nakladá ďalších 31 lodí. Predtým sa za zhruba ročné trvanie obilných dohôd podarilo z Ukrajiny vyviezť zhruba 33 miliónov ton poľnohospodárskej produkcie, uvádza Spoločné koordinačné centrum (JCC), ktoré dohliadalo na dodržiavanie dohôd.
21:50 Ukrajina mení svoju bojovú taktiku a v niektorých oblastiach sa začína zameriavať na obranu, zatiaľ čo v iných pokračuje v protiofenzívnych operáciách. Ako referuje web news.sky.com, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
Podľa neho si zimné podmienky a analýza ruských a ukrajinských spôsobilostí „vyžadujú úpravy v taktike“. Na platforme X, predtým známej ako Twitter, uviedol, že ukrajinskí vojaci „už prechádzajú na inú taktiku boja“ na zemi.
„Efektívna obrana v určitých oblastiach, pokračovanie útočných operácií v iných oblastiach, špeciálne strategické operácie na Krymskom polostrove a v Čiernom mori a výrazne preformátovaná protiraketová obrana kritickej infraštruktúry,“ napísal.
Podoľak zároveň varoval, že zima „nebude ľahká“, ale Ukrajinci sú po minulom roku „pripravení“. „Všetky naše zdroje teraz smerujú na zvýšenie domácej zbrojnej výroby a urýchlenie rokovaní s partnermi o zvýšení dodávok kritického vybavenia pre novú etapu útočných operácií,“ uzavrel Podoľak.
21:30 Ukrajinská bezpečnostná služby (SBU) uviedla, že jej príslušníci pomocou dvoch dronov zničili ruské sklady munície a techniky neďaleko okupovaného mesta Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. SBU konštatovala, že akciu podnikla po tom, ako zhromaždila spravodajské informácie o umiestnení skladov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Mesto Svatove, ktoré leží približne 75 kilometrov severne od Sjevjerodonecka, ruské sily okupujú od júna 2022. Od polovice júla tohto roka Rusi sústreďujú útoky v tomto regióne, najmä v smere na mesto Kupiansk v Charkivskej oblasti. Snažia sa totiž opäť získať pozície, ktoré stratili počas ukrajinskej prekvapujúcej protiofenzívy vlani na jeseň.
21:10 Rusko napriek dobyvačnej vojne na Ukrajine podľa veliteľa mnohonárodného zboru na severovýchodnom krídle NATO generálporučíka Jürgena-Joachima von Sandrarta začalo obnovovať svoje bojové spôsobilosti, čo predstavuje hrozbu pre pobaltský región. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje z jeho rozhovoru pre portál LRT.
„Myslím si, že tieto závery, ktoré sa premietli do opatrení týkajúcich sa nákupov a zvyšovania spôsobilostí litovských ozbrojených síl, sú veľmi rozumné ,“ povedal generálporučík Von Sandrart. Zdôraznil pritom, že je nesprávne domnievať sa, že brániť sa proti Rusku je možné len nákupom dronov a systémov protivzdušnej obrany. „Stále sú to kombinované zbrane pozemných, námorných, vzdušných a kybernetických síl a mäkké schopnosti …, ktoré rozhodujú na bojisku," dodal.
20:55 Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall dostal objednávku za 142 miliónov eur od nemenovanej krajiny NATO na výrobu delostreleckých granátov pre Ukrajinu. Ide o objednávku desiatok tisícov kusov 155-milimetrovej munície, ktoré má firma Kyjevu dodať v roku 2025. Muníciu vyrobí švédska dcéra Rheinmetallu Rheinmetall Expal Munitions. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkovú správu firmy.
V októbri spoločnosť Rheinmetall oznámila, že 150-tisíc delostreleckých granátov pre Ukrajinu si u nej objednala nemecká vláda. Rheinmetall plánuje v budúcom roku „masívne zvýšenie“ svojej výrobnej kapacity s novou celkovou ročnou produkciou zhruba 700-tisíc kusov munície.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že dodávky 155-milimetrových delostreleckých granátov Kyjevu zo strany USA sa od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskou militantnou organizáciou Hamas znížili o viac ako 30 percent. Pentagon toto tvrdenie popiera.
20:15 Spoluprácu medzi Moskvou a Berlínom narušili vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka. Uviedol to v pondelok ruský prezident Vladimir Putin.
„Súčasný stav zmrazených vzťahov (Nemecka) s Ruskom – chcem zdôrazniť, že nie z našej iniciatívy – je nevýnosný. Je to nevýnosné pre nás aj pre vás, ale podľa môjho názoru najmä pre Nemecko,“ povedal v Kremli pri preberaní poverovacích listín od viac ako 20 nových veľvyslancov v Moskve vrátane veľvyslancov Nemecka a Británie.
Energetika bola podľa ruského prezidenta vždy „atraktívnou oblasťou bilaterálnej spolupráce“. „Túto spoluprácu doslova narušila sabotáž na plynovodoch Nord Stream,“ dodal.
Rusko obvinilo z výbuchov na plynovodoch Spojené štáty, Britániu a Ukrajinu. Washington, Londýn aj Kyjev odmietli, že by mali z explóziami na dne Baltského mora niečo spoločné.
Putin dúfa v zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Londýnom. „Dúfajme, že sa situácia zmení k lepšiemu v záujme našich dvoch krajín a národov,“ povedal.
Vzťahy Ruska so západnými krajinami sú na najnižšom bode od čias studenej vojny. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorú Kremeľ spustil vlani vo februári. Západ reagoval uvalením sankcií na Moskvu a vojenskou podporou pre Kyjev.
Doteraz nevysvetlené výbuchy poškodili 26. septembra 2022 tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.
K výbuchom došlo vo výlučných ekonomických zónach Švédska a Dánska. Obe krajiny útoky označili za úmyselné, no zatiaľ nevedia, kto je za ne zodpovedný.
Spojené štáty a NATO označili výbuchy na plynovodoch Nord Stream za sabotáž.
20:00 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok naliehal na Európsku úniu (EÚ), aby obnovila povolenky pre ukrajinské kamióny. Morawieckeho výzva na niekoľkotýždenné protesty poľských prepravcov na hraničných priechodoch.
„Dôrazne a jednohlasne žiadame opätovné zavedenie povoleniek pre ukrajinských dopravcov,“ vyhlásil premiér. Systém v EÚ používaný do jari 2022 podľa jeho slov fungoval dobre.
Poľskí prepravcovia na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie (EÚ). Mali sa obnoviť v júni, EÚ však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Protestujúci dopravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.
Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do EÚ.
Po niekoľkých kolách rokovaní protestujúci súhlasili s prvým krokom k postupnému uvoľneniu blokády, keď v pondelok pre prázdne ukrajinské nákladné automobily otvorili hraničný priechod Uhryniv-Dołhobyczów. Dovtedy bol otvorený len pre autobusy a osobné automobily.
16:16 Ukrajinský premiér v príspevku na sociálnej sieti poďakoval Slovensku za dôslednú podporu európskej perspektívy Ukrajiny.
Šmyhaľ po telefonáte uviedol, že s Ficom načrtli prioritné oblasti bilaterálnej spolupráce: rekonštrukcia, energetika a rozvoj hraničnej infraštruktúry. Dodal, že diskutovali aj o situácii na slovensko-ukrajinských hraniciach.
Čítajte aj Kuleba poďakoval Blanárovi. Spolupráca medzi Slovenskom a Ukrajinou pokračuje15:45 Konfiškácia časti z 28 miliárd eur ruských súkromných aktív zmrazených v členských štátoch EÚ a využitie ziskov vytvorených z viac ako 200 miliárd eur zmrazených ruských verejných aktív by poskytla „skutočnú záruku“, že Rusko jedného dňa zaplatí za škody spôsobené na Ukrajine. V pondelok to uviedol eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.
Európska komisia v súčasnosti diskutuje s Európskym parlamentom a Radou EÚ (členské štáty) o tvorbe právneho rámca, ktorý by umožnil konfiškáciu súkromného ruského majetku zmrazeného v krajinách EÚ. Zmrazený majetok možno v súčasnosti skonfiškovať iba v prípade, že bol spáchaný trestný čin a osoba s tým majetkom spojená bola odsúdená v súlade so zásadami právneho štátu EÚ.
Priestor, kde môže EÚ konať, je založený najmä na porušení európskych sankcií, čo sa už vníma ako trestný čin.
Čítajte aj 211 miliárd eur pre Ukrajinu. Rusko sa vyhráža EÚ: Na naše zmrazené aktíva nesiahajte„Na základe tohto, z tých 28 miliárd eur, ktoré bolo možné zmraziť v EÚ, pravdepodobne bude možné zariadiť konfiškáciu častí tejto sumy na základe súdnych rozhodnutí založených na trestných činoch,“ vysvetlil Reynders novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre spravodlivosť v Bruseli.
Komisár upozornil, že pokiaľ ide o verejné aktíva, v súčasnosti je v tejto veci známe rozhodnutie iba jedného členského štátu – Belgicka. To sa rozhodlo poskytnúť na obnovu Ukrajiny všetky úroky a príjmy vytvorené ziskom z aktív, ktoré sú v skutočnosti rezervami centrálnej banky Ruska.
15:33 Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) potvrdil v pondelkovom telefonáte s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom záujem Slovenskej republiky pomáhať Ukrajine humanitárne a v civilnej oblasti, pričom vylúčil dodávky zbraní a munície zo štátnych skladov a armády. Informoval o tom na sociálnej sieti. Avizoval tiež stretnutie so Šmyhaľom na slovensko-ukrajinských hraniciach začiatkom roku 2024, uvádza TASR.
„Neveríme vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine, lebo vedie len k zbytočnému krviprelievaniu bez výsledkov,“ skonštatoval Fico.
Čítajte aj Vláda nebude brániť podnikom vo výrobe a dodávkach zbraní. Fico žiada inventúru vojenského materiáluDeklaroval pripravenosť pomôcť Ukrajine pri odmínovaní, dodať na to špeciálnu techniku, spolupracovať v energetickej oblasti vrátane monitorovania civilných jadrových zariadení a pomôcť humanitárne.
15:30 Najlepšie výsledky pri zostreľovaní ruských dronov z hľadiska efektívnosti na Ukrajine preukázali samohybné protilietadlové delostrelecké systémy nemeckej výroby Gepard. Povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Je potrebné zvýšiť počet techniky, ktorá bude z hľadiska nákladov pri zostreľovaní bezpilotných lietadiel efektívna. V súčasnosti je Gepard v tomto smere, čiže z hľadiska nákladovej efektívnosti, najlepší," povedal Ihnat.
14:40 Bulharský prezident Rumen Radev vetoval zákon, ktorým bulharský parlament schválil dohodu o darovaní stovky obrnených transportérov Ukrajine, brániacej sa ruskej agresii. Radev svoje veto zdôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli bulharskí poslanci dostatočne oboznámení s konkrétnymi podmienkami odovzdania obrnencov, uviedli dnes médiá s odvolaním sa na komuniké prezidentskej kancelárie.
Vrátený zákon môže parlament znovu schváliť, poznamenal portál Ukrajinska pravda. Pripomenul, že by išlo o prvú priamu dodávku zbraní Ukrajine z Bulharska, ktoré tak až doteraz robilo za pomoci sprostredkovateľov.
Šéf bulharského parlamentu Rosen Željazkov ale vyjadril presvedčenie, že poslanci veto prehlasujú. Željazkov podľa serveru Novinite.com poznamenal, že prezidentovo rozhodnutie sa očakávalo.
Radev zdôraznil, že dohoda nebrala ohľad na úlohy, ktoré stoja pred ministerstvom vnútra, pohraničnou políciou a hasičmi. Obrnená technika s vysokou priechodnosťou terénom by podľa hlavy štátu mala byť prednostne použitá pri ochrane bulharských hraníc a pri poskytovaní pomoci obyvateľstvu v prípade živelných katastrof a priemyselných katastrof v ťažko prístupných oblastiach, uviedol server Nova.bg.
Čítajte aj "Toto nie je konflikt, ale vojna." Zelenskyj sa počas návštevy Sofie pochytil s prezidentom Radevom„Bezpečnosť, zdravie a život bulharských občanov majú mať najvyššiu prioritu,“ uviedol Radev. Šéf štátu je pokladaný za nakloneného Rusku. Pred časom sa vyjadril, že za vojnu môže Ukrajina a že dodávky zbraní len predlžujú konflikt.
Poskytnutie 100 obrnených transportérov Ukrajine schválil bulharský parlament minulý mesiac, keď súčasne zamietol návrh opozície na vyslovenie nedôvery vláde kvôli vojenskej podpore Ruskom napadnutej krajiny. Dohodu o bezplatnej dodávke obrnenej techniky uzavreli Sofia a Kyjev v lete tohto roku, zahŕňa tiež muníciu a náhradné diely.
14:30 Ruskí vojaci podľa prokuratúry Doneckej oblasti popravili dvoch ukrajinských zajatcov. Zábery zverejnené v sobotu na ukrajinskom telegramovom kanáli DeepState ukázali, ako ruskí vojaci zabíjajú dvoch Ukrajincov vychádzajúcich zo zákopu, pričom jeden z nich mal ruky za hlavou. Podľa kanála popravení boli príslušníci ukrajinskej 45. samostatnej motostreleckej brigády. Podľa ukrajinskej prokuratúry sa ruské jednotky dostali na ukrajinské pozície pri obci Stepove v Doneckej oblasti. Keď boli dvaja ukrajinskí vojaci nútení vzdať sa, ruskí vojaci ich zastrelili.
Skupinu ruských vojakov, ktorí zajatcov popravili, v ďalších bojoch Ukrajinci zabili. Povedal to v pondelok hovorca ukrajinskej tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandr Štupun. „Môžem potvrdiť, že v priebehu ďalších bojov skupina ruských okupantov, ktorí spáchali tento zločin, padla,“ povedal Štupun.
14:23 Vývoz nafty z ruských prístavov v novembri 2023 vzrástol o 8,5 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom na približne 2,8 milióna ton po zrušení zákazu vývozu a zvýšení produkcie. Ukázali to v pondelok údaje obchodníkov a spoločnosti LSEG. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Čítajte aj Z ruských prístavov sa opäť rozbehol vývoz nafty. V niektorých krajinách Kremeľ nahrádza Američanov14:20 Európska únia je pripravená pomôcť Ukrajine pri vyšetrovaní environmentálnych trestných činov spáchaných Ruskom, pretože ich rozsah je obrovský, no právny kontext týchto zločinov nie je dobre definovaný. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Deutsche Welle a zástupcu šéfa generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť v rámci Európskej komisie Nilsa Behrndta.
„Rozsah podozrení z environmentálnych trestných činov spáchaných na Ukrajine je obrovský. Nič také si z minulosti nevieme pripomenúť. Právny kontext týchto trestných činov je však nejasný,“ priznal Behrndt.
Poznamenal však, že Európska komisia a príslušné orgány členských štátov EÚ sú pripravené pomôcť Ukrajine pri vyšetrovaní podozrivých trestných činov spáchaných Rusmi na životnom prostredí. Behrndt tiež zdôraznil, že v modernej histórii sa vyskytli prípady, keď krajiny dostali kompenzáciu za škody na životnom prostredí, ktoré utrpeli počas vojenských konfliktov.
Kyjev odhaduje škody na ukrajinskom životnom prostredí spôsobené vojnou na 56,7 miliardy eur. Ukrajina navyše patrí medzi najzamínovanejšie krajiny sveta, keďže míny sa nachádzajú na 30 % jej územia.
Pravdepodobne najväčším environmentálnym zločinom Ruska na Ukrajine bolo júnové zničenie Kachovskej priehrady na rieke Dneper. Mnohí ekológovia to vtedy označili za ekocídu, pričom podľa viacerých to bolo najhoršia ekologická katastrofa v Európe od výbuchu Černobyľskej jadrovej elektrárne.
13:15 Biely dom v pondelok varoval, že ak americký Kongres do konca roka neschváli nové finančné prostriedky, nebude už z čoho poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine.
„Chcem, aby bolo jasné, že bez zásahu Kongresu nám do konca roka dôjdu zdroje na nákup ďalších zbraní a vybavenia pre Ukrajinu,“ napísala riaditeľka Úradu (Bieleho domu) pre riadenie a rozpočet (OMB) Shalanda Youngová v liste adresovanom novému predsedovi Snemovne reprezentantov Mikeovi Johnsonovi.
Dodala, že prerušenie toku vojenskej pomoci by nielen znížilo bojové schopnosti ukrajinskej armády a ohrozilo jej doterajší postup, ale zároveň zvýšilo šance Ruska na bojové úspechy.
Americký prezident Joe Biden v októbri požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.
Niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia tzv. tvrdej línie, však ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.
Čítajte aj Snyder: Žiaden pat, Ukrajine stačí dodať viac zbraní. Neúspech by viedol USA ku katastrofe13:00 Americký minister obrany Lloyd Austin dostal počas novembrovej návštevy Kyjeva informáciu od generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, že Ukrajinci potrebujú 17 miliónov kusov munície a na oslobodenie krajiny budú potrebné prostriedky v hodnote 350 až 400 miliárd dolárov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Austinovi bolo povedané, že potrebujú 17 miliónov kusov munície. Bol mierne povedané zaskočený, pretože toľko munície nenazbierate po celom svete,“ tvrdí nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa tiež Zalužnyj posťažoval Austinovi na zásahy Zelenského kancelárie.
„Austin nám potom povedal, že Zalužnyj sa sťažoval na to, ako mu všetci prekážajú. Nuž, je jasné, že o takýchto rozhovoroch sa dozvedel aj prezident. A tie neprispievajú k dôvere,“ dodal zdroj.
Čítajte aj Austin: Čas nie je na strane Putina, nikdy nie je na strane diktátorov. 'Supertanky' Abrams sú na ceste12:55 Ruské útoky proti Ukrajine počas uplynulého dňa zabili najmenej troch a zranili jedenástich civilistov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych ukrajinských úradov.
V Doneckej oblasti jeden civilista zomrel a dvaja utrpeli zranenia, uviedla tamojšia vojenská administratíva. Proti Chersonskej oblasti Moskva podnikla 117 útokov, ktoré si vyžiadali životy dvoch civilistov. Ďalších osem ľudí útoky zranili.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
12:50 Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko stratilo zhruba 70-tisíc bojovníkov. Vo svojom pondelkovom spravodajskom hlásení to uvádza britské ministerstvo obrany. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Britský rezort obrany vo svojej správe uvádza, že v priebehu vojny pravdepodobne zomrelo okolo 50-tisíc vojakov spadajúcich pod ruské ministerstvo obrany. Ďalších 180 až 240-tisíc utrpelo zranenia.
Ruská žoldnierska Vagnerova skupina podľa odhadov prišla o 20-tisíc bojovníkov a ďalších 40-tisíc utrpelo zranenia.
Celkovo ruské straty rátajú teda približne 70-tisíc mŕtvych. Zranených je dovedna do 280-tisíc.
Londýn konštatuje, že „dokonca aj medzi ruskými predstaviteľmi je pravdepodobne nízka úroveň pochopenia celkových počtov obetí“. Dôvodom je podľa neho dlho zavedená kultúra nečestného podávania správ v rámci armády.
11:30 Ruský generál Vladimir Zavadskij, ktorý bol zástupcom veliteľa 14. armádneho zboru, bol zabitý na Ukrajine, uviedol dnes gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev podľa ruských a zahraničných médií. O zabití siedmeho ruského generála vo vojne proti Ukrajine informovala minulý týždeň stanica BBC s odvolaním sa na viaceré ruské zdroje, generálova smrť ale až doteraz nebola potvrdená z úradných miest.
Gubernátor podľa denníka Kommersat uviedol, že generálmajor Zavadskij zahynul „na bojovom stanovišti v oblasti špeciálnej vojenskej operácie“. Ďalšie podrobnosti neuviedol. Za „špeciálnu vojenskú operáciu“ označuje Moskva vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútala pred 649 dňami.
Čítajte aj Šliapol na mínu. Rusi prišli na Ukrajine o ďalšieho generálaRuské ministerstvo obrany doteraz o generálovej smrti nič neoznámilo, podobne ako v prípade smrti iných vysokopostavených dôstojníkov, a to ani po tom, ako o ich smrti verejne hovorili ich známi.
Ruské kanály na Telegrame so zdrojmi v armáde uviedli, že Zavadskij zahynul koncom novembra po tom, ako stúpil na mínu mimo frontovej línie. Naznačili tak, že mohlo ísť o zariadenie, ktoré tam umiestnili samotní ruskí vojaci.
11:20 Vitalij Kličko, bývalý úspešný boxer a kyjevský starosta prehlásil, že vojna na Ukrajine je v patovej situácii. Myslí si, že Kyjev by mal o stave vojny prestať klamať, či už svojím ľuďom, tak aj spojencom.
Čítajte viac Kličko: Prestaňme klamať, vojna je v patovej situácii. Zelenskyj obchádza Zalužného10:45 Mnohým západným zbrojárskym spoločnostiam sa v roku 2022 nepodarilo zvýšiť výrobu napriek silnému nárastu dopytu po zbraniach a vojenskej technike. Uviedol to Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorého sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu zhoršili nedostatok pracovnej sily, prudko rastúce náklady a narušenia dodávateľského reťazca.
„Mnoho zbrojárskych spoločností čelilo prekážkam pri prispôsobovaní sa výrobe na vedenie vojny s vysokou intenzitou,“ povedala Lucie Béraud-Sudreau, ktorá je riaditeľkou Programu SIPRI pre vojenské výdavky a výrobu zbraní.
Vo svojej správe o Top 100 zbrojárskych spoločnostiach a firmách poskytujúcich vojenské služby SIPRI uvádza, že príjmy zo zbraní týchto najväčších svetových spoločností v minulom roku dosiahli 597 miliárd dolárov, čo je pokles o 3,5 percenta oproti roku 2021. Napríklad príjmy 42 amerických spoločností na zozname, ktoré predstavovali 51 percent celkových predajov zbraní, klesli v roku 2022 o 7,9 percenta na 302 miliárd dolárov.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Spoločnosti v Ázii a na Blízkom východe vlani zaznamenali značný nárast príjmov zo zbraní, informuje tiež SIPRI. To ukazuje „ich schopnosť reagovať na zvýšený dopyt v kratšom časovom rámci“, uviedol inštitút, ktorý v tejto súvislosti poukázal na Izrael a Južnú Kóreu.
10:00 Vojna na Ukrajine prináša rýchly rozvoj viacerých zbraňových systémov. Patria medzi ne aj diaľkovo ovládané zbrane, ktoré síce existovali už dávno pred vojnou, no začínajú sa objavovať aj v nezvyčajných situáciách.
Čítajte viac Diaľkovo ovládané zbrane zažívajú boom a šetria životy obrancov na Ukrajine9:55 Ďalších 770 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 332 810, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, päť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvanásť delostreleckých systémov.
Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 580 tankov, 10 401 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 961 delostreleckých systémov.
8:46 Ruské okupačné úrady na juhu Ukrajiny nútia štátnych zamestnancov darovať krv pre potreby ruskej armády, ktorá tam utrpela ťažké straty. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu. Okupačné orgány podľa neho sľubujú darcom krvi doplatky, ale v skutočnosti im žiadne platby neposkytujú.
Centrum odporu tiež uviedlo, že Rusko poslalo na okupované územia hematológov, pretože tam majú nedostatok personálu, keďže miestni odmietajú spolupracovať s Rusmi.
7:38 Rusko v noci na pondelok na Ukrajinu zaútočilo 23 dronmi a riadenou strelou. Strelu a 18 dronov sa podarilo zničiť, kým zasiahli cieľ, uviedol Kyjev podľa agentúr Ukrinform a Reuters. Či zvyšné bezpilotné lietadlá spôsobili nejaké škody, zatiaľ nie je jasné.
Ukrajinská armáda, ktorá sa od februára minulého roka bráni ruskej invázii, uviedla, že na odrazení vzdušného útoku sa podieľali stíhacie lietadlá, protilietadlové raketové jednotky a mobilné palebné skupiny ukrajinského letectva a obranných síl. Protivzdušná obrana bola nasadená v najmenej deviatich oblastiach Ukrajiny
Ako poznamenáva Reuters, správy z ukrajinského bojiska nie je možné nezávisle overiť.
6:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odsúdil útoky ruskej armády na ukrajinské mesto Cherson a označil ich za teroristické útoky v pravom zmysle slova. Vo svojom večernom videopríhovore, o ktorom informovala agentúra DPA, Zelenskyj tiež informoval, že v Chersonskej oblasti došlo v tento deň k viac ako 20 ruským útokom. Dodal, že v Chersone šlo o „brutálne útoky po celom meste“, pričom ich terčom boli domy, ulice i nemocnice.
Šéf civilnej a vojenskej správy Chersonskej oblasti Roman Mročko v nedeľu večer na sociálnych sieťach zverejnil novú bilanciu ostreľovania mesta Cherson: o život prišli dvaja ľudia a ďalších sedem ich bolo zranených. Doplnil, že k obetiam a zraneniam ľudí došlo v dôsledku ostreľovania centrálnej časti mesta, keď delostrelecké granáty zasiahli viacposchodovú budovu a dve zdravotnícke zariadenia.
Zelenskyj vo svojom príhovore uviedol, že intenzívne boje pokračujú v desiatkach lokalít pozdĺž celej frontovej línie. Najťažšia je situácia na frontoch okolo obcí a miest Marjinka, Avdijivka a Bachmut. „Ťažké je to však aj na juhu a v Charkovskej oblasti,“ doplnil Zelenskyj.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej zvodke z nedele večera informoval, že počas dňa došlo na fronte k 56 vojenským stretom, pričom najintenzívnejšie boje sa – rovnako ako v predchádzajúcich dňoch – odohrali v oblasti miest Bachmut a Avdijivka. Operatívnu situáciu na východe a juhu Ukrajiny hodnotí generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny ako „naďalej zložitú“.
Za posledných 24 hodín boli na bojiskách zaznamenané raketové a letecké útoky, ako aj útoky útočných dronov, sumarizoval generálny štáb.
Zelenskyj vo svojom príhovore pripomenul, že „každé mesto na Ukrajine, kde bol dnes relatívne pokojný deň“, a každý obyvateľ takýchto lokalít „by mal mať na pamäti, že boj o osud Ukrajiny pokračuje“.
5:55 V súčasnej podobe americká obranná priemyselná základňa „nemá kapacitu, spôsobilosť, odozvu alebo odolnosť potrebnú na uspokojenie celej škály potrieb vojenskej výroby pri rýchlosti a rozsahu“, cituje americký magazín Politico z návrhu dosiaľ nezverejnenej správy Pentagónu, ktorú má k dispozícii.
Dokument hovorí aj o tom, že Spojené štáty vyrábajú najlepšie zbrane na svete, ale nedokážu ich vyrobiť dostatočne rýchlo. Pandémia covidu podľa správy ukázala zraniteľnosť dodávateľského reťazca. Ruská invázia na Ukrajinu a útok Hamasu na Izrael následne „odhalili iný súbor priemyselných požiadaviek a zodpovedajúcich rizík“, keď sa USA predháňali vo výrobe zbraní na podporu Ukrajiny a Izraela.
„Ukázalo sa, že nedostatočná výrobná a dodávateľská kapacita sú hlboko zakoreneným problémom na všetkých úrovniach výrobných dodávateľských reťazcov,“ cituje Politico zo správy. Tradičných dodávateľov preto Pentagón vyzve aby na moderný konflikt reagovali „rýchlosťou, rozsahom a flexibilitou“.
Po studenej vojne sa americký obranný priemysel zmenšil, píše sa v správe. Čína sa však za posledných tridsať rokov stala „globálnou priemyselnou veľmocou“ – v stavbe lodí, kritických nerastoch a mikroelektronike. Čínsky priemysel „výrazne presahuje kapacitu nielen Spojených štátov, ale aj kombinovanú produkciu našich kľúčových európskych a ázijských spojencov,“ uvádza návrh správy.
Pentagón preto vyzýva na „cielené odhodlané úsilie vybudovať a zabezpečiť priemyselnú spôsobilosť a kapacitu potrebnú na to, aby naša armáda mala k dispozícii materiál na odstrašenie našich potenciálnych protivníkov a v prípade potreby ich porazila v boji. Takáto výzva sa môže zdať byť drahá, ale následky nečinnosti alebo zlyhania sú oveľa väčšie“.