Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 650 dní
- Devastácia životného prostredia pri ruskej invázii ovplyvní generácie
- Poľskí experti: Rusko by mohlo zaútočiť na NATO za necelé tri roky. Východný blok musí byť v strehu
- Počas uplynulého dňa na Ukrajine padlo 1 030 ruských vojakov, tvrdí Kyjev
- Plány ukrajinskej ofenzívy boli veľkolepé. Ruská obrana rozmetala stratégiu USA a Kyjeva
- Kličko: Zelenskyj stráca dôveru, platí za chyby. Musíme ho však naďalej podporovať
- Rusi postupne obsadzujú ruiny vyľudneného mestečka Marinka
- Z Ruska sa vráti ďalších šesť ukrajinských detí domov, v rámci snáh sprostredkovaných Katarom
- Ukrajinci prepadli Rusov v lesoch pri Avdijivke. Sily Moskvy aj Kyjeva postúpili na rôznych úsekoch frontu
- Fínsko plánuje vyzbrojiť Ukrajinu. Zvýši výrobu munície pre Ukrajinu
Čítajte viac 649. deň: Zima a analýza ruských spôsobilostí si vyžadujú úpravy, Ukrajina mení bojovú taktiku
23:05 V Rusku boli po prvý raz odsúdení dvaja armádni činitelia za to, že neurobili dosť pre odvrátenie útoku zo strany Ukrajiny. Uviedol to denník Kommersant. Súd poslal na štyri roky do väzenia podplukovníka Anatolija Bondareva a majora Dmitrija Dmitrakova za to, že porušili pravidlá bojovej pohotovosti pre prípad nečakaného útoku na ruské územie.
Obaja muži podľa súdu neurobili dosť pre odvrátenie útoku z vlaňajšieho apríla, keď bol zasiahnutý sklad munície a armádnej techniky pri dedine Staraja Nelidovka v ruskej Belgorodskej oblasti. Výbuchy podľa denníka Kommersant spôsobili smrť siedmich ruských vojakov a zranenia ďalších 43 armádnych príslušníkov. Pri útoku bolo okrem toho zničených 15 kusov armádnej techniky. Podľa Kommersantu bol útok vedený z ukrajinskej Charkovskej oblasti raketami Točka-U.
Ukrajina sa k útoku oficiálne neprihlásila. Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov o obetiach v radoch vojakov neinformoval a iba uviedol, že nie sú civilné obete a neboli poškodené rezidenčné oblasti.
22:50 Rusko odmietlo návrh Spojených štátov na prepustenie dvoch väznených Američanov – amerického novinára Evana Gershkovicha a bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana. Uviedlo to americké ministerstvo zahraničných vecí.
„Predložili sme niekoľko návrhov vrátane jedného zásadného v uplynulých týždňoch… Rusko tento návrh odmietlo,“ povedal hovorca americkej diplomacie Matthew Miller. Odmietol ho bližšie komentovať.
Dodal, že americký prezident Joe Biden a minister zahraničných vecí Antony Blinken budú naďalej hľadať spôsob, ako oslobodiť Gershkovicha a Whelana. „V prvom rade ich nikdy nemali zatknúť. Mali by byť okamžite prepustení,“ zdôraznil hovorca.
22:30 Odloženie americkej vojenskej pomoci Kyjevu, o ktorej sa diskutuje v Kongrese USA, by vytvorilo veľké riziko, že Ukrajina vojnu s Ruskom prehrá, povedal šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v Americkom mierovom inštitúte (USIP).
Jermak prehovoril v USIP počas svojej druhej návštevy Washingtonu za niekoľko týždňov, poznamenal Reuters, podľa ktorého sa šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie v Spojených štátoch snaží presvedčiť zákonodarcov a predstaviteľov administratívy, aby Kongres schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
22:20 Ruské ostreľovanie si v Chersone na juhu Ukrajiny a priľahlej Chersonskej oblasti vyžiadalo najmenej tri obete na živote. Uviedli to šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak a správa regiónu. Náčelník mestskej vojenskej správy okrem toho podľa agentúry Unian informoval o ďalších štyroch zranených po tom, ako ruská paľba zasiahla zdravotnícke zariadenie v centre mesta. Pri inom ruskom ostreľovaní v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny zomrel jeden človek a päť ďalších utrpelo zranenia, oznámila oblastná prokuratúra.
„Rusi znovu zasiahli Cherson a zabili civilistov. Predbežne sa vie o smrti dvoch ľudí a o jednom zranenom,“ napísal Jermak, ktorý na sociálnej sieti Telegram zverejnil tiež snímky zachytávajúce telá ležiace na ulici. Popoludní potom oblastná správa informovala o smrti 44-ročnej ženy pri ďalšom ostreľovaní Chersonskej oblasti. Žena podľa oblastnej správy zomrela pri zásahu obytného domu.
21:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nečakane zrušil svoj plánovaný virtuálny prejav v americkom Senáte. Na zákonodarcov mal apelovať, aby urýchlene prijali zákonný balík, ktorého návrh okrem iného počíta so 61 miliardami dolárov pre vojenskú i ekonomickú podporu Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii. O zrušení prejavu informovala agentúra AFP s odvolaním sa na šéfa demokratickej väčšiny Senátu Chucka Schumera a tiež ukrajinské servery.
„Zelenskyj sa nemohol pripojiť k nášmu brifingu o 15.00 h (21.00 h SEČ) – niečo sa stalo na poslednú chvíľu,“ uviedol Schumer podľa serveru Ukrajinska pravda. Prečo Zelenskyj cez videohovor nemohol vystúpiť, Schumer nespresnil, podotýka ruskojazyčný web stanice BBC.
21:00 Holandská vláda vyčlenila na pomoc Ukrajine v budúcom roku 2,5 miliardy eur. Oznámila to pri návšteve Kyjeva holandská ministerka zahraničia Hanke Bruinsová Slotová. Ministerka okrem toho svoj ukrajinský náprotivok Dmytra Kulebu ubezpečila o pokračujúcej holandskej podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii.
„Moje hlavné oznámenie ministrovi Kulebovi je rovnaké ako pre vás všetkých tu. Buďte si istí našou podporou,“ povedala Bruinsová Slotová novinárom po stretnutí s Kulebom na tlačovej konferencii v Kyjeve.
19:50 Spojené štáty uvalili sankcie na šéfa bieloruského Červeného kríža Dzmitrija Šaucova za napomáhanie pri deportácii ukrajinských detí do Ruska. Uviedlo to americké ministerstvo spravodlivosti.
Šaucov mal podľa amerického rezortu spravodlivosti napomáhať ruskej ombudsmanke pre práva detí Mariji Ľvovovej-Belovovej, ktorá je obvinená z vykonávania nezákonných deportácii ukrajinských detí do Ruska. V marci na ňu za to vydal zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC).
Moskva nepopiera, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu previezla tisícky ukrajinských detí do Ruska. Tvrdí však, že ich takto chcela ochrániť.
19:10 Ukrajinské letectvo pri Haďom ostrove v Čiernom mori zostrelilo ruský bombardér Su-24, ktorý sa snažil zaútočiť na okolie Odesy, oznámil na sociálnej sieti Telegram veliteľ letectva Mykola Oleščuk. Rusko správu zatiaľ nekomentovalo. Ukrajinské drony v utorok ráno okrem toho podľa ukrajinských médií zasiahli ropný terminál vo Feodosiji na Ruskom okupovanom polostrove Krym.
„Už dlho sme v inventári nemali zostrelené ruské Su,“ napísal Oleščuk vo svojom príspevku na sociálnej sieti o údajnom zničení lietadla Suchoj Su-24. Okrem toho zablahoželal Ukrajincom ku Dňu ozbrojených síl, ktorý sa na Ukrajine oslavuje 6. decembra.
Agentúra Unian a portál Ukrajinska pravda okrem toho s odvolaním sa na svoje zdroje napísali o zasiahnutí ropného terminálu v krymskom meste Feodosiji. Terminál je podľa Unianu dôležitým objektom infraštruktúry a zásobuje palivom ruské vojská. „V areáli terminálu je asi 30 zásobníkov paliva, a tak to Rusom krásne horelo,“ citoval Unian svoj zdroj.
Už ráno agentúra Unian písala, že podľa informácií na sociálnych sieťach sa vo Feodosiji a Kerči na Kryme ozvalo niekoľko výbuchov. Moskva iba uviedla, že ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila spolu 41 ukrajinských dronov nad Krymom a Azovským morom.
Ukrajinské drony okrem toho podľa informácií portálu Ukrajinska pravda na rôznych miestach na Kryme zasiahli dva radarové systémy, raketový systém a stanovište vrtuľníkov.
Tvrdenie bojujúcich strán nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.
18:10 V okolí ukrajinskej hlavy štátu sa už otvorene hovorí o odvolaní náčelníka generálneho štábu. Dlhodobo napäté vzťahy medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a generálom Valerijom Zalužným sa ešte viac vyostrili po nedávnej návšteve šéfa Pentagonu v Kyjeve. Ako sa konflikt dvoch najvýraznejších postáv vojny proti ruskej agresii skončí?
Čítajte viac Ani s ním, ani bez neho. Zbaví sa Zelenskyj Zalužného?
18:00 V Belgicku a Holandsku v utorok zadržali v rámci vyšetrovania nezákonného vývozu tovaru do viacerých krajín vrátane Ruska šesť ľudí.
Vyšetrovanie iniciovali Spojené štáty pre podozrenia, že tovar s dvojakým použitím sa napriek sankciám EÚ vyvážal do Ruska, píše sa v tlačovej správe. Ide napríklad o mikročipy alebo turbínové motory, ktoré by mohli byť použité v civilnom aj vojenskom sektore, napríklad v raketách alebo dronoch.
Úrady prehľadali súkromné domy a sídla spoločností v belgických obciach Knokke-Heist a Eelko, ako aj v mestách Rotterdam a Sluis v Holandsku. Štyri osoby zadržali a predviedli na výsluch v Belgicku a dvoch ľudí v Holandsku.
16:45 Rusko od vpádu na Ukrajinu naverbovalo vo väzenských táboroch a poslalo do vojny viac ako 100-tisíc trestancov, napísal dnes na svojom webe americký časopis Newsweek s odvolaním sa na údaje, ktoré mu poskytol Vladimir Ovečkin, zakladateľ ruskej mimovládnej organizácie Gulagu.net sledujúci porušovanie práv väzňov.
Osečkin teraz žije v exile na Západe, ale tvrdí sa, že disponuje rozsiahlou sieťou informátorov medzi väzenskými dozorcami v Rusku, poznamenal Newsweek. Dodal, že Ovečkin mu poskytol zoznam niektorých väzňov zverbovaných do vojny na Ukrajine, ako aj zábery z väzníc, ktoré Ovečkinovi poskytol zdroj z väzenskej služby FSIN. Celkové číslo potvrdila šéfka iného združenia zasadzujúceho za práva väzňov, dodal časopis.
Čítajte aj Umučil jej dcéru. Putin ho za účasť vo vojne omilostil, zistila zúfalá matka. Vykúpil sa krvou, vysvetlil Kremeľ
Rozsah náboru väzňov do vojny proti Ukrajine, ktorá dnes pokračuje 650. deň, svedčí podľa odborníkov o tom, že Rusku na bojisku chýba živá sila. Svedčí to aj o tom, že ruský prezident Vladimir Putin dáva prednosť „jednorazovému použitiu“ väzňov, ktorí za účasť vo vojne dostávajú prezidentskú milosť, pred mobilizáciou mladej generácie, ktorej nasadenie by mohlo mať politické dôsledky pred prezidentskými voľbami, naplánovanými na jar budúceho roka.
Medzi väzňami zverbovanými do vojny sa ocitli aj vrahovia a dokonca aj satanista, odsúdený za rituálnu vraždu štyroch dospievajúcich.
Osečkinove čísla potvrdila Olga Romanovová z dobročinnej nadácie Rus sidjaščaja (anglicky Russia Behind Bars), ktorá pomáha odsúdeným a ich rodinám. Do vojny bolo podľa nej v Rusku zverbovaných 120 000 väzňov. „Z toho 50 000 naverboval Prigožin a zvyšok ministerstvo obrany. Počet zabitých nie je známy. Asi 50 000 bývalých väzňov je teraz na slobode,“ povedala Romanovová. Do vojny bola podľa nej zverbovaná aj tisícka väzenkýň, väčšinou ale ministerstvo obrany verbovalo odsúdených príslušníkov národnostných menšín, napríklad obyvateľov Dagestanu na Kaukaze, Jakutska na Sibíri či Burjatska pri hraniciach s Mongolskom.
16:30 Slovinsko pomôže Ukrajine s odmínovaním sumou 1,5 milióna eur. Financie Ľubľana Kyjevu poskytne do konca tohto roka. „Tieto prostriedky urýchlia odmínovanie našej krajiny a zachránia životy a zdravie mnohých Ukrajincov,“ povedala ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu ukrajinského ministerstva energetiky.
V súčasnosti je Ukrajina krajinou s najviac zamínovaným územím. Takmer tretina jej teritória, čiže približne 174-tisíc štvorcových kilometrov, sa považuje za potenciálne nebezpečnú.
Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.
16:05 Dve fínske firmy sú podozrivé z vyvážania dronov a iných vojenských produktov v hodnote vyše troch miliónov eur do Ruska, čo je v rozpore so sankciami Európskej únie. V utorok to oznámil fínsky colný úrad.
„Celkovo máme šesť podozrivých, z nich jeden je od septembra zadržaný,“ uviedol úrad vo vyhlásení. Dodal, že má podozrenie, že v Rusku takto skončilo takmer 3500 dronov.
Čítajte aj Zostrelený ruský dron s českými súčiastkami. Firma sa bráni: Vojna je zlo, zneužili nás
V konflikte na Ukrajine sú drony veľmi rozšírené a využívajú sa napríklad na prieskum či ako nosiče výbušnín.
Podozrivé firmy vyvážali aj ďalšie súčiastky či materiály určené pre zastavovanie dronov. Tieto položky mali povolenie na vývoz do inej krajiny, no nakoniec si našli cestu do Ruska, domnievajú sa fínske úrady. Protidronové vybavenie malo napríklad povolenie na vývoz do Kazachstanu.
Fínsky colný úrad uviedol, že vyšetrovaniu čelí jedna osoba zodpovedná za obe podozrivé spoločnosti. Jedna z firiem dohliadala na kúpu sankciovaných tovarov a druhá ich posielala do Ruska, uvádza colný úrad.
„Naše predbežné vyšetrovanie naznačuje, že táto aktivita bola vedená z Ruska,“ uviedol riaditeľ colnej správy Hannu Sinkkonen.
15:50 Ruské deti sa „učia vlastenectvu“ aj streľbou na fotografie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, amerického prezidenta Joea Bidena a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensa Stoltenberga. Ako referuje web news.sky.com, povedal to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Ten uviedol, že v ruskom meste Tomsk sa konal festival s názvom Mierumilovný bojovník Ruskej federácie. „Na jednom z miest bola zriadená strelnica pre deti, kde boli namiesto terčov fotografie Volodymyra Zelenského, Joea Bidena a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga,“ uviedol Geraščenko na platforme X, predtým známej ako Twitter.
Zatiaľ čo televízia Sky News nemôže nezávisle overiť tieto zábery, správu o tom zverejnil ruský štátny denník AiF.
15:45 Zástupca Arménska sa nezúčastní na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktoré sa bude konať v Moskve 19. decembra. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkovú správu arménskeho verejnoprávneho rozhlasu.
Oznámenie o arménskej neúčasti na zasadaní OZKB poslal predsedovi ruskej Štátnej dumy Vjačeslavovi Volodinovi predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan. Tento krok prichádza v čase silnejúcej roztržky medzi Jerevanom a Moskvou. Rusko-arménske vzťahy sa zhoršili po tom, ako Rusko a jeho „mierové sily“ v Náhornom Karabachu nezabránili Azerbajdžanu zmocniť sa regiónu vojenskou silou.
Členmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti sú Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan.
Čítajte aj Arménsky premiér Pašinjan uznal bezpečnostnú závislosť od Ruska za strategickú chybu jeho krajiny
14:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „platí za chyby, ktoré urobil“, a ukrajinský ľud sa čuduje, prečo nebola krajina lepšie pripravená na vojnu. Ako referuje web news.sky.com, v rozhovoroch pre rôzne zahraničné médiá to povedal starosta Kyjeva Vitalij Kličko.
Čítajte viac Kličko: Zelenskyj stráca dôveru, platí za chyby. Musíme ho však naďalej podporovať
14:25 Ruská armáda na východe Ukrajiny v uplynulých týždňoch pomaly napreduje cez ruiny mesta Marinka v Doneckej oblasti. Ruskí vojaci teraz kontrolujú väčšinu zastavanej oblasti mesta a ukrajinské sily majú stále pod kontrolou časti územia na západnom okraji Marinky. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine spravodajská služba britského ministerstva obrany.
Marinka nachádzajúca sa 27 kilometrov juhozápadne od mesta Doneck je na prednej línii frontu už od roku 2014, keď v Doneckej oblasti vypuklo povstanie Moskvou podporovaných proruských síl. Mesto Marinka, v ktorom žilo 9-tisíc ľudí, je dnes bez akýchkoľvek civilných obyvateľov a zábery z dronov potvrdzujú, že je úplne zničené. Podľa spravodajskej služby britského rezortu obrany sú ruské operácie proti Marinke súčasťou snahy Moskvy rozšíriť svoju kontrolu nad územím Doneckej oblasti.
14:00 Z Ruska sa na Ukrajinu vráti šesť ukrajinských detí v rámci snáh sprostredkovaných Katarom.
Nemenovaný zdroj zapojený do organizovania návratov uviedol, že tieto deti sa zdržiavali u príbuzných v Rusku či na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.
Podľa uvedeného zdroja už deti cestujú cez Moskvu domov na Ukrajinu. Jedno z nich eskortovali katarskí diplomati na ambasádu tohto arabského štátu v ruskej metropole.
Čítajte aj Lukašenko pomáhal s deportáciami detí z Ukrajiny, dôkazy už má Medzinárodný trestný súd
„Celý proces zahŕňal získanie súhlasu rodín… identifikáciu maloletých a overenie identifikačných údajov, koordináciu s humanitárnymi organizáciami, ako aj logistické opatrenia,“ uviedol nemenovaný katarský predstaviteľ.
Podľa agentúry Reuters ide o druhú fázu Katarom sprostredkovaných snáh o návrat ukrajinských detí, pričom rokovania o tejto záležitosti prebiehajú minimálne už od apríla tohto roka. V októbri sa domov vrátili prvé štyri ukrajinské deti.
Katar na žiadosť Ukrajiny súhlasil so sprostredkovaním návratu ukrajinských detí ich blízkym príbuzným počas júlovej návštevy katarského premiéra Muhammada bin Abdarrahmána Sáního v Kyjeve.
Čítajte aj Správy o deportáciách ukrajinských detí sa objavili už vlani na jar. Rusko sa k zadržiavaniu niektorých priznalo
Rusko pred vyše 21 mesiacmi zaútočilo na Ukrajinu a doteraz okupuje časti ukrajinského územia. Kyjev obviňuje Moskvu, že počas invázie deportovala z okupovaných oblastí asi 20 000 maloletých, ktoré boli odvezené do Ruska alebo na anektovaný polostrov Krym.
13:35 Pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny pokračujú prudké boje, pričom ruské aj ukrajinské sily postúpili na rôznych úsekoch frontu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na najnovšiu správu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) o vývoji vojny na Ukrajine.
Podľa pondelkových geolokačných záberov ukrajinskí vojaci zaútočili na ruské pozície v zalesnenej oblasti južne od dediny Stepove, ktorá leží päť kilometrov severozápadne od Avdijivky. Ďalšie zábery zverejnené v ten istý deň však ukázali, že ruská armáda postúpila pri vodnej nádrži severne od Avdijivky. Podľa ruských vojenských blogerov ruské sily si skonsolidovali svoje pozície v obci Stepove a v jej okolí. Ukrajinský generálny štáb však uviedol, že Rusi neúspešne útočili severozápadne a severovýchodne od Avdijivky.
12:40 Slovák, ktorý tento rok vo februári vyviazol s podmienkou v špionážnej afére spájanej s Ruskom, nakoniec bude musieť zaplatiť tiež uloženú pokutu 15 000 eur. Podľa slovenských médií slovenský najvyšší súd zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý odsúdenému mužovi pokutu na jeseň odpustil.
Čítajte viac Ruský špión Garbár za vyzvedačstvo na Slovensku zaplatí nakoniec aj pokutu
12:12 Fínsko plánuje v najbližších týždňoch zvýšiť výrobu delostreleckej munície, aby vyzbrojilo Ukrajinu. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje vyjadrenie fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Iltalehti.
Ohlásenie zvýšenia výroby prišlo v období obáv, že Európska únia nedokáže splniť svoj sľub dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých granátov do marca budúceho roka. „Cieľom je podporovať Ukrajinu ešte viac ako doteraz,“ povedal Häkkänen.
Podľa fínskeho ministra obrany podpora Ukrajiny je pre Helsinki zásadnou otázkou. Táto škandinávska krajina vyzvala NATO a EÚ, aby presvedčili aj väčšie európske štáty na rozsiahlejšiu výrobu a dodávky zbraní pre Kyjev.
11:45 Spustošené lesy, zatopené mestá i mŕtvi delfíny. Devastácia životného prostredia pri ruskej invázii na Ukrajine je podľa odborníkov obrovskou tragédiou, ktorá ovplyvní ďalšie generácie. Napísala to dnes agentúra AFP a odvoláva sa napríklad na Douga Weira z britskej mimovládnej organizácie Conflict and Environment Observatory (CEOBS), ktorá sa venuje dopadom vojenských konfliktov na prírodu.
Hoci sú všetky konflikty pre životné prostredie škodlivé, v prípade Ukrajiny to podľa Weira platí zvlášť. Frontová línia je podľa neho veľmi dlhá – tiahne sa stovky kilometrov – a boje sa vlečú. Životné prostredie znečisťujú popri intenzívnej delostreleckej paľbe tiež časté útoky na energetickú infraštruktúru a obrovské množstvo trosiek kvôli bombardovaniu miest, uviedol šéf CEOBS.
Náklady škôd spôsobených touto vojnou na životnom prostredí boli v novembri vyčíslené na 56 miliárd dolárov, upozornil Jaco Cilliers, zástupca Rozvojového programu OSN (UNDP) na Ukrajine. Rozsah tragédie je podľa neho obrovský. Odborníci na životné prostredie pritom do veľkých častí Ukrajiny nemajú prístup – či už preto, že ich Rusi okupujú, alebo preto, že sú blízko frontovej línie, poznamenala AFP. Vedci preto škody niekedy odhadujú napríklad pomocou satelitných snímok alebo záberov zo sociálnych sietí.
Presne určiť nemožno ani napríklad počet zabitých delfínov v Čiernom mori, ktoré sa tiež stalo dôležitým bojiskom. „Oficiálne registrujeme tisíc mŕtvych delfínov,“ uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec, podľa ktorého mnoho týchto zvierat bolo nájdených na plážach, kde skončili dezorientovaní kvôli zvukom sprevádzajúcim vojenské aktivity. Odborníci však uvádzajú počet mŕtvych delfínov v ráde desiatok tisíc, dodal Strilec.
Čítajte aj Záplavy po Kachovke zdevastovali ekosystémy, Dneper je plný olejov a ropy
Vojenský konflikt podľa neho zasiahol tiež takmer 30 percent ukrajinských lesov a približne 20 percent národných parkov. Napríklad na východe krajiny, kde sa teraz odohrávajú jedny z najťažších bojov, vojna úplne zničila dubový les starý vyše 300 rokov, upozornil Bohdan Vychor, šéf ukrajinskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Boje majú na svedomí približne 150 miliónov ton emisií, čo je viac, ako vyprodukuje Belgicko za rok, oznámila podľa AFP na okraj klimatickej konferencie COP28 námestníčka ukrajinského ministra životného prostredia Viktórija Kirejevová. Ukrajinské úrady ďalej uvádzajú, že zhruba 30 percent územia Ukrajiny je, alebo by mohlo byť, zamínované, pričom likvidácia nevybuchnutej munície môže trvať desiatky rokov.
11:00 V americkom Kongrese sa stále nečrtá dohoda medzi demokratmi a republikánmi ohľadom financovania ďalšej podpory Ukrajiny a Biely dom stupňuje svoje varovania, že ďalšie prieťahy môžu mať pre Kyjev katastrofálne následky. Vyčlenenie ďalších desiatok miliárd dolárov brzdí požiadavku republikánov, aby bol nový balík spojený so sprísnením americkej imigračnej politiky. Rokovania o tomto bode medzi členmi Senátu v posledných dňoch narazili, uvádzajú americké médiá.
K senátorom má dnes za zatvorenými dverami prehovoriť prostredníctvom videospojenia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, čo ďalej zvyšuje tlak na dosiahnutie dohody, uvádza web Politico. Líder Demokratickej strany v Senáte Chuck Schumer napísal, že ukrajinský líder zákonodarcom oznámi, „čo presne je v stávke“ v rozprave o krízovom balíku navrhnutom administratívou prezidenta Joea Bidena.
Vláda v októbri požiadala Kongres o celkovo 106 miliárd dolárov, z ktorých by zhruba 61 miliárd putovalo na vojenskú a ekonomickú podporu Kyjeva. Ďalšími položkami v balíku sú peniaze pre Izrael či prostriedky na posilnenie stráženia na americko-mexickej hranici, kam tento rok v rekordných počtoch prichádzajú migranti utekajúci predovšetkým z krajín latinskej Ameriky.
10:45 Poľský Národný bezpečnostný úrad odhaduje, že Rusko by mohlo zaútočiť na členské štáty NATO za menej ako 36 mesiacov. Uviedol to jeho šéf v rozhovore pre poľské médium Nasz Dziennik. Prognóza úradu prichádza v reakcii na správu nemeckej neziskovej organizácie DGAP, ktorá varuje západné štáty, že Rusko môže začať priamy útok proti NATO o „šesť až desať rokov“. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
„Ak sa chceme vyhnúť vojne, štáty východného krídla NATO by mali prijať kratšie, trojročné obdobie na prípravu pre konfrontáciu,“ konštatoval šéf poľského Národného bezpečnostného úradu Jacek Siewiera.
Podľa Siewieru by sa Rusko mohlo zamerať na členské štáty Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe, napríklad na Poľsko, Estónsko, Rumunsko alebo Litvu. Preto sa vyslovil za zväčšenie poľskej armády s cieľom posilniť obranné schopnosti regiónu.
10:40 Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval Lotyšsko za to, ako zaobchádza s ruskou menšinou. Pobaltskej krajine nepriamo pohrozil, že ju za to stihne nešťastie.
Čítajte viac Zaobchádzate s Rusmi ako so sviňami. Putin hrozí Lotyšsku nešťastím
10:15 Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v stredu Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty (SAE). Oznámil to v utorok Kremeľ.
„Prezident Putin zajtra vycestuje na pracovnú návštevu SAE a Saudskej Arábie,“ oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Spresnil, že predmetom rokovaní budú bilaterálne vzťahy, energetika, konflikt medzi Izraelom a Hamasom a medzinárodná politika.
10:10 Najmenej dvoch civilistov zabili ruské sily pri rannom ostreľovaní Chersonu na juhu Ukrajiny, oznámil šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Jeho vyjadrenia na sociálnych sieťach citovali ukrajinské aj zahraničné médiá.
Cherson ako jediné oblastné centrum, ktoré Rusi dobyli po vlaňajšom vpáde na Ukrajinu, oslobodili ukrajinské jednotky vlani v novembri. Správy o ostreľovaní mesta a jeho okolia odvtedy prichádzajú takmer každý deň, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
„Rusi znovu zasiahli Cherson a zabili civilistov. Predbežne sa vie o smrti dvoch ľudí a o jednom zranenom,“ napísal Jermak, ktorý v sociálnej sieti Telegram zverejnil tiež snímky zachytávajúce telá ľudí ležiacich na ulici.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
9:39 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 030 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 333 840, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvadsaťšesť delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 587 tankov, 10 416 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 987 delostreleckých systémov.
9:20 Stíhačky F-16 nezachránia svet, ale zmenia obraz vojny. Ukrajinci však zatiaľ musia bojovať najmä so strojmi MiG-29. Na západné lietadlá Kyjev stále čaká.
Čítajte viac VIDEO: Čakanie na F-16? Ukrajinci musia brániť nebo proti Rusom s tým, čo majú
8:58 Maďarský premiér Viktor Orbán požaduje, aby začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou nebolo témou nadchádzajúceho summitu lídrov EÚ, ktorý sa koná v polovici decembra v Bruseli. Orbán to napísal v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, napísala agentúra AP. Žiada tiež, aby šéfovia štátov a vlád nerokovali o ďalších financiách pre vojnou zmietanú krajinu.
V liste Michelovi, ktorý bude predsedať summitu 14. a 15. decembra v Bruseli, Orbán trvá na tom, že o európskej budúcnosti Ukrajiny je najskôr potrebné viesť „strategickú diskusiu“. Varoval tiež, že vynucovať si rozhodnutie by mohlo znamenať zničenie jednoty EÚ.
7:30 Za 24 hodín postúpiť k Robotyne, do troch mesiacov k Azovskému moru. Mesiace plánovaná letná ofenzíva Ukrajiny stroskotala na urputnej obrane Rusov. Ukrajinské velenie hneď v prvých dňoch ukrajinskej protiofenzívy upustilo od stratégie, ktorú predtým mesiace plánovalo s USA, uviedol denník The Washington Post. Ukrajinské sily totiž narazili na nečakane dôkladné ruské obranné línie a tvrdý odpor ruských vojsk.
Čítajte viac Plány ukrajinskej ofenzívy boli veľkolepé. Pekelná ruská obrana rozmetala stratégiu USA a Kyjeva
7:15 Ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zostrelila spolu 41 ukrajinských dronov, uviedlo podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany. Dronovému útoku čelila tiež Ukrajina, v rade oblastí zneli výstražné sirény.
Ministerstvo uviedlo, že 26 ukrajinských dronov bolo zostrelených nad územím Ruska a 15 nad Azovským morom a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Ministerstvo neoznámilo, či útoky spôsobili nejaké škody.
Agentúra Unian s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí informovala o sérii výbuchov v Kerči a Feodosii na Krymskom polostrove. Premávka na Kerčskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s polostrovom, bola dočasne prerušená.
Taktiež Ukrajina v noci na utorok informovala dronových útokov, ktoré proti nej podniklo Rusko. Jedna skupina bezpilotných lietadiel Šáhed bola spozorovaná nad Charkovskou oblasťou na východe krajiny, druhá potom prenikla z oblasti Čierneho mora nad západnú Ukrajinu, uviedla Unian. Ani ukrajinské úrady sa nezmieňujú o tom, či ruský útok zanechal nejaké škody.
Informácie bojujúcich strán nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.