652. deň: Republikáni dali Putinovi ten najlepší darček. Alarmujúca je slabnúca ochota Američanov pomáhať Ukrajine

Čítajte viac 651. deň: Zelenskyj: Rusko zvýšilo tlak na fronte. Dúfa, že jednota Západu sa rozpadne

23:20 Nadácia World Press Photo, ktorá organizuje rovnomennú novinársku fotografickú súťaž, na obálku svojho katalógu neumiestnila tohtoročnú víťaznú fotografiu pre jej explicitný obsah. V prestížnej súťaži zvíťazila fotografia ukrajinského fotoreportéra agentúry AP Jevhena Maloletku, ktorá zachytáva smrteľne zranenú tehotnú ženu, ktorú záchranári odnášajú na nosidlách z rozbombardovanej nemocnice v ukrajinskom Mariupole.

Čítajte viac Katalóg World Press Photo nemá na obálke víťaznú fotografiu z Mariupolu

22:50 Japonský premiér Fumio Kišida prisľúbil Ukrajine počas online summitu najrozvinutejších priemyselných krajín sveta G7 ďalšiu pomoc v hodnote 4,5 miliardy amerických dolárov. Jej súčasťou bude jedna miliarda dolárov na humanitárnu pomoc.

Japonské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že humanitárna pomoc bude slúžiť napríklad na nákup elektrických generátorov. Tento krok ocenil aj americký veľvyslanec v Japonsku Rahm Emanuel. Zvyšné peniaze sa použijú napríklad na hotovostné záruky za pôžičky Svetovej banky Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij sa za pomoc poďakoval prostredníctvom sociálnej platformy X a označil ju za výrazný príspevok k zotaveniu Ukrajiny a jej ekonomiky.

Japonsko od začiatku ruského vojenského útoku poskytlo Ukrajine pomoc 7 miliárd amerických dolárov najmä na humanitárne účely a nesmrtiace zbrane.

22:15 Republikáni v americkom Senáte v stredu zablokovali návrh o novej pomoci Ukrajine a Izraelu, ktorú požaduje prezident Joe Biden. Web Politico po hlasovaní napísal, že americký záväzok voči Ukrajine v pléne Senátu utrpel drvivú ranu. Biely dom v posledných dňoch varuje, že americká vláda po konci roka nebude mať peniaze na podporu krajiny napadnutej Ruskom, a to ani vojenskú, ani ekonomickú. Výpadok pomoci od doteraz najvýznamnejšieho spojenca by podľa Bidenovho tímu mohol „ochromiť“ ukrajinské bojové operácie. Na pomoc Kyjevu by balík navrhnutý v Senáte vyčlenil približne 61 miliárd dolárov.

Návrh nakoniec podporilo 49 senátorov, proti sa ich postavilo 51. Okrem všetkých republikánskych senátorov vyjadril nesúhlas aj formálne nezávislý Bernie Sanders, ktorý je však v praxi súčasťou klubu demokratov. Ten sa vymedzuje voči izraelskému ťaženiu v Pásme Gazy a uvádza, že USA by nemali posielať miliardy dolárov „extrémistickej“ vláde Izraela bez akýchkoľvek podmienok ohľadom jej vojenskej stratégie. Súčasťou izraelskej strany premiéra Benjamina Netanjahua sú aj krajne pravicové a ultraortodoxné strany.

Akokoľvek Bidenov balík v stredu narazil na nesúvisiacom bode, odpor, s ktorým sa návrh stretol, odráža slabnúcu ochotu republikánov podporovať Ukrajinu, píše The New York Times. Odkazuje pritom na prieskumy verejnej mienky, ktoré svedčia o poklese záujmu Američanov o uvoľňovanie ďalších prostriedkov v porovnaní so začiatkom ruskej agresie.

„Naše vyhlásenie ohľadom tohto (balíka) bolo jednoznačné,“ reagovala na hlasovanie hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. „Je ohromujúce, že sme došli až do tohto bodu. Republikáni v Kongrese dávajú Putinovi ten najlepší darček, aký si mohol želať, a zahrávajú si s našou národnou bezpečnosťou. Je nevyhnutné, aby to Kongres dokončil. Musíme zabezpečiť, aby statoční Ukrajinci mali na obranu svoje demokracie to, čo potrebujú,“ dodala.

Čítajte viac VIDEO: Hlasuje niekto v americkom Kongrese za víťazstvo Putina?

21:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu v Buenos Aires zrejme zúčastní na inaugurácii argentínskeho prezidenta, ktorým sa stane ekonóm s krajne pravicovými postojmi Javier Milei. Informovali o tom argentínsky denník La Nación a argentínsky server InfoBae. Kvôli bezpečnosti však jeho príchod nie je oficiálne potvrdený. Na ceremoniál by mal doraziť napríklad aj španielsky kráľ Felipe VI., maďarský premiér Viktor Orbán či brazílsky exprezident Jair Bolsonaro.

Tridsaťpäťročný ekonóm Milei, ktorý býva označovaný za krajne pravicového politika či anarchokapitalistu a ktorý argentínske hospodárstvo mieni vyliečiť okrem iného zrušením viacerých ministerstiev či nahradením národnej meny dolárom, hovoril so Zelenským minulý mesiac krátko po tom, ako vyhral voľby. Ukrajinský prezident o telefonáte informoval na sieti X, kde uviedol, že Mileiovi poďakoval za jeho „jasnú podporu“ Ukrajine. Mileovi podľa denníka La Nación navrhol, aby Argentína usporiadala summit lídrov latinskoamerických krajín s Ukrajinou. V Latinskej Amerike však nepanuje jasná podpora Ukrajine vo vojne s Ruskom.

21:15 Existujú silné argumenty pre použitie zmrazeného ruského majetku na obnovu Ukrajiny, povedal britský minister zahraničia David Cameron.

Cameron na bezpečnostnom fóre vo Washingtone povedal, že o otázke použitia zmrazeného ruského majetku plánuje hovoriť so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.

„Existuje veľmi silný dôvod na to, aby sme povedali: namiesto obyčajného zmrazenia, zoberme tie peniaze a dajme ich na obnovu Ukrajiny; to bude, ak chcete, záloha na reparácie, ktoré Rusko raz bude musieť zaplatiť za nelegálnu inváziu, ktorú podniklo,“ povedal Cameron.

„Prešiel som si všetky argumenty a doteraz som nevidel nič, čo by ma presvedčilo o tom, že je to zlý nápad,“ citovala ďalej agentúra Reuters nového šéfa britskej diplomacie.

Aj lídri EÚ sa v októbri zhodli, že únia musí pokročiť v debatách o tom, ako by mohla využiť zisky zo zmrazených ruských aktív na podporu obnovy Ukrajiny. Únia od vlaňajšej ruskej invázie zablokovala aktíva ruskej centrálnej banky v celkovom objeme viac ako 200 miliárd eur.

20:55 Ukrajinskí prepravcovia testujú prepravu kamiónov cez zablokovanú poľsko-ukrajinskú štátnu hranicu po železnici. Vo štvrtok to vyhlásil zástupca ukrajinských železníc Valerij Tkačev.

„Na hraničnom priechode pri meste Hrubieszów máme práve naložený vlak,“ vyhlásil Tkačev pre tlačovú agentúru Interfax-Ukraine. „Kamióny sme naložili na 23 vagónov,“ dodal. Video na sociálnych sieťach zobrazuje viac než desať kamiónov, ktoré vlak prepravuje neznámym smerom. Agentúre AFP sa nepodarilo bezprostredne overiť cieľovú stanicu vlaku.

Poľskí prepravcovia od novembra na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie (EÚ). Mali sa obnoviť v júni, EÚ však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Poľskí prepravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.

Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do EÚ.

Kyjev minulý mesiac označil následky blokády za katastrofické a situáciu ukrajinských kamionistov na hraniciach za zúfalú.

20:00 Ukrajina vo štvrtok vyzvala svojich obyvateľov, aby šetrili elektrickú energiu po ruskom poškodení elektrárne v blízkosti frontovej línie.

„(Vo štvrtok) popoludní nepriateľ zaútočil na jednu z tepelných elektrární v oblasti frontovej línie. V dôsledku ostreľovania bolo zariadenie vážne poškodené,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky. Podľa ministerstva dva energetické bloky prestali pracovať, čo viedlo k „dočasnému nedostatku elektrickej energie“ v rozvodnej sieti. Nespresnilo však, ktorá elektráreň bola zasiahnutá.

„Ukrajinská vláda a energetický priemysel vyzývajú všetkých, aby znížili spotrebu elektrickej energie, najmä od 9.00 h do 19.00 h,“ napísal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na sociálnej sieti. K nedostatku energie podľa neho prispeli aj nižšie teploty, havarijné opravy a nedostatok solárnej energie.

Kyjev dlhodobo žiada západné štáty o posilnenie systémov protivzdušnej obrany pre prípad, že Rusko obnoví systematické útoky na energetické zariadenia, ako to urobilo minulú zimu.

19:00 Šéf Kremľa Vladimir Putin vo štvrtok prijal v Moskve iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího. Rokovali spolu aj o prebiehajúcom konflikte na Blízkom východe.

„Je pre nás veľmi dôležité navzájom si vymeniť pohľady na situáciu v regióne, najmä pokiaľ ide o situáciu v Palestíne,“ povedal Putin na začiatku rokovaní s iránskym prezidentom.

Raísí zdôraznil, že je potrebné urýchlene zastaviť izraelské bombardovanie Pásma Gazy a vyhlásil, že na tomto území každých desať minút zomrie jedno dieťa.

Putinovi tiež povedal, že nejde len o regionálny problém. „Je to záležitosť celého ľudstva,“ povedal Raísí a dodal, že „je potrebné nájsť rýchle riešenie“ konfliktu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Irán dlhodobo podporuje Hamas a opakovane varoval, že vojna, ktorá sa začala 7. októbra po útoku militantov na Izrael, sa môže rozšíriť do ďalších častí regiónu Blízkeho východu.

Šéf Kremľa na stretnutí v Moskve vyzdvihol vzťahy s Iránom. „Naše vzťahy sa vyvíjajú veľmi dobre,“ povedal Putin. Prostredníctvom Raísího tiež poďakoval iránskemu najvyššiemu duchovnému vodcovi Alímu Chameneímu za jeho podporu Ruska.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Moskva snaží prehĺbiť ekonomické a politické väzby s Teheránom. Na obe krajiny západné krajiny uvalili sankcie. Západ tiež obviňuje Irán z dodávok veľkého množstva dronov a iných zbraní Rusku.

Schôdzka s Raísím prichádza deň po tom, čo Putin v stredu navštívil Saudská Arábiu a Spojené arabské emiráty. Zatiaľ nie je jasné, aký mal dôvod na túto narýchlo zorganizovanú zahraničnú cestu.

16:47 Až tri štvrtiny Ukrajincov sa domnievajú, že obnova krajiny bude trvať približne desať rokov, no za najväčšie riziko pri obnove považujú korupciu. Ako referuje web epravda.com.ua, vyplýva to z prieskumu uskutočneného na objednávku Transparency International.

V porovnaní s predchádzajúcim podobným prieskumom výrazne stúpol podiel Ukrajincov, ktorí veria, že rekonštrukcia potrvá viac ako 10 rokov. V marci si to myslelo 63 % obyvateľov a v novembri až 73 % očakávalo, že rekonštrukcia potrvá do 10 a viac rokov.

Ukrajinci uvádzajú rovnaké predpovede týkajúce sa oživenia ekonomiky – až 70 % verí, že tento proces bude trvať 10 rokov alebo dlhšie. Ukrajinci zároveň trvajú na tom, že vláda by mala konzultovať otázky obnovy s verejnosťou, pričom táto túžba sa za šesť mesiacov nezmenila – 93 % na jar a 92 % na jeseň.

Čítajte aj Rusi sú unavení a nevidia svetlú budúcnosť. V prieskume chcú viac mierové snahy ako pokračovanie vojny

Prieskum tiež ukázal, že Ukrajinci sú čoraz náročnejší nielen na výsledky, ale aj na jasne komunikované plány, ktoré by mohli zmierniť ich obavy. Od úradov požadujú plnú účasť a čestný dialóg. Za hlavné problémy krajiny pritom obyvatelia považujú (96 %), korupciu (88 %) a zničenú infraštruktúru a bývanie (82 %).

16:45 V Prahe začalo dvojdňové rokovanie ministrov obrany krajín Vyšehradskej štvorky (V4), Slovensko na ňom zastupuje Robert Kaliňák. V piatok sa k ministrom V4 pridajú aj zástupcovia Stredoeurópskej obrannej spolupráce (Central European Defence Cooperation – CEDC) a krajín západného Balkánu. Rokovať budú o bezpečnostnej situácii na Ukrajine aj na Blízkom východe.

Vo štvrtok popoludní privítala svojich rezortných partnerov zo Slovenska, Poľska a Maďarska na Národnom pamätníku na Vítkove česká ministerka obrany Jana Černochová. Pri oficiálnej ceremónii spoločne položili veniec k hrobu neznámeho vojaka, potom sa presunuli do blízkeho Armádneho múzea, v ktorom rokujú. Večer si prezrú celý zreštaurovaný komplex, ktorý získal viacero ocenení.

Čítajte aj Kaliňák poďakoval Česku za velenie v brigáde NATO na Lešti, vznikla v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu

V piatok sa uskutoční rokovanie vo formáte CEDC, kam okrem ČR a SR patrí aj Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko a Rakúsko. Poľsko má štatút pozorovateľa. Neskôr sa rokovanie ministrov rozšíri o zástupcov krajín západného Balkánu. Zúčastnia sa na ňom delegácie z Albánska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Severného Macedónska, Srbska a Kosova. Na rozšírenom rokovaní budú politici diskutovať najmä o dôsledkoch konfliktov na Ukrajine a Blízkoch východe na strednú Európu a západný Balkán.

16:00 Ukrajina úplne alebo čiastočne obnovila 847 zdravotníckych zariadení z celkového počtu 1 474 poškodených ruskými útokmi od začiatku vojny. Uviedlo to vo štvrtok ukrajinské ministerstvo zdravotníctva, ktoré konštatovalo, že 441 zariadení obnovili úplne a 406 čiastočne. Rezort dodal, že 195 zdravotníckych objektov je zničených úplne a nie je možné ich obnoviť. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ruské útoky podľa ukrajinského rezortu zdravotníctva od začiatku otvorenej vojny zničili aj 253 sanitiek a ďalších 103 poškodili. Okrem toho Rusi 125 sanitiek na Ukrajine zhabali. Najväčšie škody zdravotnícka infraštruktúra utrpela v Charkivskej, Doneckej a Dnipropetrovskej oblasti. „Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva spolu so svojimi partnermi bude pokračovať v práci na obnove zdravotníckej infraštruktúry,“ uviedol ukrajinský rezort zdravotníctva.

Čítajte aj Dary Ukrajine nekončia. Vláda súhlasila s odovzdaním sanitiek

15:45 Ruskému nacionalistovi Igorovi Girkinovi, ktorý vyhlásil, že chce vyzvať súčasného vodcu Vladimira Putina v marcových prezidentských voľbách, vo štvrtok predĺžili vyšetrovaciu väzbu o šesť mesiacov. Ako referuje web news.sky.com, udialo sa tak presne v deň, keď ruskí zákonodarcovia určili, že nadchádzajúce prezidentské voľby sa budú konať 17. marca 2024.

Girkin je podľa ruských úradov obvinený z „verejných výziev na páchanie extrémistickej činnosti“. Ako na Telegrame uviedla jeho žena Miroslava, v júli prišli do Girkinovho domu agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a odviedli ho na neznáme miesto.

Čítajte aj Girkin: Na čele Kremľa stojí zbytočný zbabelec. Rusko neprežije jeho ďalšiu vládu

Girkin patril na spomenutej platforme Telegram medzi obľúbených blogerov a vojnových komentátorov. Hoci priznal, že podporuje vojnu na Ukrajine, kritizoval spôsob, akým sa invázia uskutočnila. Povedal dokonca, že Rusko „nemôže prežiť ďalších šesť rokov“ vlády Vladimira Putina.

15:30 Rusko vo štvrtok vyjadrilo nádej, že americký Kongres bude naďalej blokovať žiadosť Bieleho domu o ďalšiu pomoc pre Ukrajinu.

„Treba dúfať, že medzi americkými kongresmanmi zostane dosť tých s triezvou mysľou,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Biely dom chce podľa Peskova „dotlačiť“ amerických senátorov k schváleniu pomoci a „spáliť peniaze amerických občanov v peci ukrajinskej vojny“.

Kremeľ opakovane uviedol, že ukončenie dodávok amerických zbraní pre Ukrajinu je nevyhnutným predpokladom mierových rozhovorov. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ukrajinská armáda by bez podpory západných krajín po týždni skolabovala.

Čítajte aj VIDEO: Hlasuje niekto v americkom Kongrese za víťazstvo Putina?

15:14 Rusko vo štvrtok zadržalo muža pôvodom z Bieloruska, ktorý vraj na príkaz Ukrajiny umiestnil výbušniny do dvoch vlakov cestujúcich po kľúčovej železničnej trati na Sibíri.

„V Omskej oblasti sme zadržali bieloruského občana narodeného v roku 1971, ktorý stojí za výbuchmi dvoch vlakov prepravujúcich ropné produkty na Bajkalsko-amurskej železničnej magistrále v regióne Buriatsko z 29. a 30. novembra,“ oznámila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Dodala, že tento muž, ktorý žije v Litve a pracoval pre Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU), vykonal „teroristický čin zameraný na zničenie kritickej dopravnej a energetickej infraštruktúry“. Zároveň zisťuje, či mu pri tom niekto pomáhal.

Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti zároveň zverejnila video, na ktorom príslušník FSB sprevádza muža do neznámej budovy, pričom mu nie je vidieť do tváre. Muž vo videu hovorí, že ho niekto požiadal, aby „výmenou za peniaze“ preniesol do Ruska balík, v ktorom sa mala nachádzať „mína, ktorou vyhodia do vzduchu niekoľko vlakov“. Dodal, že s tým súhlasil.

15:05 Bez dodávok elektrického prúdu počas uplynulého dňa bolo 408 ukrajinských obcí. Podľa štvrtkovej správy ukrajinského ministerstva energetiky sú dôvodom výpadkov v regiónoch pri frontovej línii ruské útoky a technické problémy v rámci siete. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Najvyšší počet obcí bez prístupu k elektrickej energii je v Doneckej oblasti, a to 114. Ďalším regiónom, ktorý je výrazne postihnutý výpadkami prúdu, je Zaporižžská oblasť, kde je bez elektriny 63 obcí. V Chersonskej oblasti nemá elektrinu 45 obcí.

Čítajte aj Pomôže aj Frankenstein: Ukrajinská protivzdušná obrana sa posilňuje pred ruskými zimnými útokmi

14:09 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) využívala získané súkromné rozhovory vysokopostavených politikov a štátnych predstaviteľov na neustále zásahy do politických procesov v Spojenom kráľovstve. Ako referuje web news.sky.com, povedal to poslanec dolnej snemovne britského parlamentu Leo Docherty.

Britské ministerstvo zahraničných vecí si už predvolalo ruského veľvyslanca.

„Dnes môžem potvrdiť, že ruská Federálna bezpečnostná služba stojí za neustálym úsilím zasahovať do našich demokratických procesov. Zamerali sa na členov tohto parlamentu a Snemovne lordov. Zamerali sa na štátnych zamestnancov, novinárov a mimovládne organizácie. Zameriavajú sa na vysokopostavených jednotlivcov a subjekty s jasným zámerom – získané informácie využívajú na zasahovanie do britskej politiky,“ povedal Docherty pred britskými zákonodarcami.

Čítajte aj Rusi vybudovali v Poľsku sieť amatérskych špiónov. Poliaci operáciu prekazili

14:00 Na Ukrajine koncom novembra zomrel ďalší ruský generál. Smrť Vladimira Zavadského napokon 4. decembra potvrdili aj oficiálne ruské zdroje – no bez bližších podrobností. Tie vyšli najavo až teraz a ide o mimoriadne bizarný príbeh.

Čítajte viac Ruského generála zabili vlastní, keď si bol zajazdiť na ukoristenom ukrajinskom vozidle

13:55 Podpora Ukrajiny sa podľa českého prezidenta Petra Pavla stáva pre niektorých občanov či „nezodpovedných politikov“ iritujúcim faktorom. Je však motivovaná agresívnym správaním Ruska a Česku podľa neho nezostáva nič iné, než v tejto podpore naďalej pokračovať.

Vo štvrtok sa na tom podľa prezidenta zhodli všetci českí najvyšší ústavní činitelia spolu s ministrom zahraničných vecí.

„Ak nechceme dopustiť stav, že Rusko sa bude cítiť v pozícii, kde bude mať právo rozhodovať o tom, kto môže alebo nemôže byť členom nejakej organizácie, prípadne, akú zahraničnú politiku by mal viesť, tak nám nezostáva nič iné, než Ukrajinu podporovať,“ povedal Pavel.

Politici sa na stretnutí podľa jeho slov zhodli na ďalšom pokračovaní pomoci v záujme toho, aby Ukrajina dosiahla maximum zo svojich cieľov.

„My by sme si mali neustále opakovať, že naša podpora Ukrajine je predovšetkým motivovaná tým, z čoho máme úplne oprávnené obavy, a to je agresívne Rusko, ktoré nebude rešpektovať medzinárodný právny poriadok,“ pripomenul a dodal, že dôležité je, aby to rovnako vnímali aj Spojené štáty či EÚ ako celok.

Čítajte viac Musíme odolať únave z vojny, vyzval Pavel Európsky parlament. Pomenoval zlyhania EÚ

13:45 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na rokovaní s korunným princom Muhammadom bin Salmánom v Rijáde uviedol, že pôvodne mal bin Salmán navštíviť Moskvu. Na poslednú chvíľu však došlo k zmene plánov a Putin odcestoval za ním.

„Čakali sme vás v Moskve. Viem, že udalosti si vynútili zmenu plánov, no ako som už povedal, nič nezabráni rozvoju našich priateľských vzťahov. Ale ďalšie stretnutie by sa malo konať v Moskve,“ povedal Putin bin Salmánovi, ktorý s tým prostredníctvom svojho tlmočníka súhlasil. „V tom prípade sme dohodnutí,“ dodal ruský prezident.

13:40 Dynamika pomoci západných krajín Ukrajine vzdorujúcej vojenskej agresii Ruska sa výrazne oslabila. Vyplýva to z najnovších údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW), systematicky sledujúceho prostredníctvom projektu Ukraine Support Tracker hodnotu vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, ktorú vlády 42 západných krajín poskytujú Ukrajine od 24. januára 2022. Informovala o tom nemecká spravodajská televízia n-tv.

Medzi augustom a októbrom 2023 dosiahla hodnota prisľúbenej pomoci nové minimum, keď klesla na 2,11 miliardy eur, čo je o 87 percent menej ako v rovnakom období v roku 2022. V týchto troch mesiacoch prisľúbilo nové balíky pomoci len 20 zo 42 sledovaných krajín, teda najmenej od začiatku vojny.

„Ukrajina je čoraz viac závislá od niekoľkých najväčších darcov, ktorí naďalej poskytujú rozsiahlu podporu, ako sú Spojené štáty, Nemecko a krajiny severnej a východnej Európy,“ konštatoval Christoph Trebesch, vedúci tímu zostavujúceho Ukrajina Support Tracker.

Čítajte aj Polovica Ukrajincov si nerobí žiadne plány do budúcnosti

Najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci sú podľa zistení zverejnených na stránke ifw-kiel.de stále USA s celkovou hodnotou 44 miliárd eur. Rastúcu úlohu zohrávajú aj menšie štáty, najmä severské krajiny a Holandsko.

12:55 Spojené štáty americké a Ukrajina posilnia spoluprácu svojich obranných priemyselných základní a spoločnú výrobu zbraní. Obe krajiny podpísali rámcovú zmluvu o spoločnej výrobe a výmene technických údajov s cieľom uspokojiť naliehavé operačné potreby ukrajinských ozbrojených síl. Oznámil to Biely dom. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Spoločná produkcia bude pokrývať výrobu systémov protivzdušnej obrany a nevyhnutnej munície. Biely dom vyjadril presvedčenie, že zmluva posilní spoluprácu medzi USA a Ukrajinou a uľahčí rýchlejšiu realizáciu investičných dohôd.

12:35 Dvaja ruskí dôstojníci protivzdušnej obrany boli odsúdení za nedbalosť po tom, ako nezabránili ukrajinskému útoku na ruské územie. Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na ruský denník Kommersant, podplukovník Anatolij Bondarev a major Dmitrij Dmitrakov boli odsúdení na štyri roky väzenia.

Dvojicu uznali vinnou z porušenia článku ruského trestného zákonníka, ktorý stanovuje, že vojaci musia odraziť nečakaný útok na území Ruskej federácie. Bondarev a Dmitrakov boli súdení v súvislosti s incidentom z minulého roka, keď sa ruský muničný sklad v Belgorodskej oblasti stal terčom ukrajinského útoku.

Čítajte aj Kremeľ vyzbrojuje civilistov na hraniciach, majú loviť aj drony. Putina znepokojujú útoky v Rusku

Ruské orgány vedú rozsiahle vyšetrovanie každého úspešného ukrajinského úderu na ruské územie od roku 2014 a prípadnej nedbanlivosti ruských vojakov zapojených do obrany pred týmito útokmi, uviedol Kommersant s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované zdroje.

11:50 Lídri krajín skupiny najvyspelejších ekonomík G7 sa v snahe o obmedzenie príjmov Moskvy počas invázie na Ukrajinu dohodli na zákaze priameho dovozu ruských diamantov. Dohoda, ktorú oznámili v stredu, prichádza po mesiacoch diskusií. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Od 1. januára 2024 uplatníme dovozné obmedzenia na diamanty, ktoré sa nepoužívajú v priemysle a ťažia sa, spracúvajú alebo produkujú v Rusku," konštatuje spoločné vyhlásenie G7. „Naším záväzkom naďalej je obmedzenie exportu všetkých položiek dôležitých pre ruskú vojenskú a priemyselnú základňu … a vyzývame tretie strany, aby prijali ekvivalentné opatrenie," dodáva vyhlásenie.

Organizácia G7 je medzivládnym politickým a ekonomickým fórom, ktoré tvoria USA, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia a Japonsko.

Rusko je najväčším svetovým producentom diamantov a minulý rok v obchode s nimi zarobilo približne 4 miliardy dolárov.

11:40 Ruské sily mierne postúpili v priemyselnej zóne juhovýchodne od mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. Uviedol to vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Informuje o tom web Kyiv Independent.

Geolokačné zábery, ktoré zverejnili v stredu, potvrdzujú, že ruská ofenzíva dosiahla mierne úspechy v priemyselnej zóne Avdijivky, konštatoval ISW. Ruské útoky na mesto však podľa ukrajinskej armády doteraz pre Moskvu znamenajú stratu zhruba 10-tisíc vojakov, viac ako 100 tankov, viac ako 250 iných obrnených vozidiel a sedem lietadiel Su-25.

10:55 Ďalších 1 120 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Straty ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšili na 336 230, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osemnásť tankov, dvadsaťšesť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvadsaťjeden delostreleckých systémov. Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 618 tankov, 10 482 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 045 delostre­leckých systémov.

10:44 Ruská armáda posiela ranených vojakov z radov mobilizovaných mužov bez potrebného liečenia do útočných oddielov, uviedol dnes investigatívny portál Važnyje jistotiu, ktorý sa odvoláva na svedectvo manželiek ranených vojakov. Podľa neho tak rovnako ako v časoch druhej svetovej vojny vznikajú akési pluky „invalidov“, ktorým sa tiež hovorí pluky rekonvalescentov. Na prax posielania nedoliečených ranených späť do boja upozornil tento týždeň tiež ruský nezávislý portál The Moscow Times.

Čítajte viac Útok s barlami. Rusi posielajú do boja ranených, vznikajú pluky 'invalidov'

10:00 Ruskí zákonodarcovia vo štvrtok určili termín nadchádzajúcich prezidentských volieb. Tie sa uskutočnia 17. marca 2024. Členovia Rady federácie, hornej komory parlamentu, dekrét stanovujúci termín volieb schválili jednomyseľne.

Predsedníčka Rady Federácie Valentina Matvijenková sa vyjadrila, že rozhodnutie v podstate začína predvolebnú kampaň. Ruský ústredný volebný výbor sa v súvislosti s kampaňou stretne v piatok.

Čítajte aj Kremeľ umlčuje protesty žien vojakov, vyzývajú na návrat mužov. Ohrozujú Putinovu kampaň

Ruský vodca Vladimir Putin zatiaľ neoznámil úmysel kandidovať, ale očakáva sa, že tak urobí v nadchádzajúcich dňoch. Na základe jeho ústavných reforiem sa môže uchádzať o ďalšie dve šesťročné funkčné obdobia, vďaka čomu by mohol zostať pri moci do roku 2036.

Keďže má silnú kontrolu nad ruským politickým systémom, Putinovo víťazstvo v marci je v podstate isté. Prominentní kritici, ktorí by sa voči nemu postavili, sú buď vo väzení, alebo žijú v zahraničí, a väčšina nezávislých médií je zakázaná. Jeho vysokú podporu podľa nezávislých prieskumov neoslabuje ani dlhá vojna na Ukrajine.

8:05 Ukrajina čelila v noci na štvrtok ďalšiemu náletu ruských dronov, ktoré útočili na Odeskú, Chmelnyckú, Mykolajivskú, Kirovohradskú a Čerkaskú oblasť, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda. Ukrajinské letectvo, pod ktoré spadá aj protivzdušná obrana, ráno na sociálnej sieti oznámilo zostrelenie 15 z 18 dronov Šáhid iránskej konštrukcie, ktoré z anektovaného Krymu útočili hlavne na Chmelnícku a Odeskú oblasť, kde úrady hlásia jedného mŕtveho.

Protivzdušná obrana zostrelila tri nepriateľské bezpilotné lietadlá nad Mykolajivskou oblasťou, napísal server RBK s odvolaním sa na šéfa tamojšej oblastnej správy Vitalija Kima.

Cieľom náletu v Odeskej oblasti bola prístavná infraštruktúra v meste Izmajil, ktorý leží na Dunaji pri hraniciach s Rumunskom. Drony počas dvojhodinového náletu poškodili sklady, silo, kamióny a zabili jedného z vodičov nákladných vozidiel, uviedol šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Kiper podľa denníka Ukrajinska pravda. Pri nálete tiež podľa neho vypukol požiar, ktorý už hasiči uhasili, dodal.

5:00 Prezident USA Joe Biden v stredu žiadal republikánov o novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu, pričom varoval, že víťazstvo Ruska nad Ukrajinou by umožnilo Moskve zaútočiť na spojencov NATO a mohlo by vtiahnuť americké jednotky do konfliktu, uviedla agentúra Reuters. Biden naznačil ochotu urobiť významné zmeny v migračnej politike USA pozdĺž hranice s Mexikom, aby získal podporu republikánov. Senát však balík pomoci, ktorý zahŕňa aj približne 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, znovu zablokoval.

„Ak sa Putin zmocní Ukrajiny, nezastaví sa tam,“ povedal Biden. Predpovedal, že Vladimir Putin zaútočí na spojenca v NATO a potom „budeme mať niečo, čo nehľadáme a čo dnes nemáme: americké jednotky bojujúce proti ruským jednotkám,“ povedal Biden.

„Nemôžeme nechať Putina vyhrať,“ povedal, čo vyvolalo nahnevanú reakciu Moskvy. Ruská tlačová agentúra RIA citovala ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova, ktorý povedal, že Bidenove komentáre k potenciálnemu konfliktu medzi USA a Ruskom sú „provokatívnou rétorikou neprijateľnou pre zodpovednú jadrovú veľmoc“.

Republikáni v Senáte amerického Kongresu v stredu zablokovali žiadosť Bieleho domu o núdzovú pomoc v hodnote 106 miliárd dolárov určenú predovšetkým pre Ukrajinu a Izrael. Zároveň poukázali na podľa nich nedostatočné kroky vlády cielené proti migrantom prekračujúcim americké hranice s Mexikom, informovala agentúra AFP.

Proti balíku pomoci hlasovalo 51 senátorom a za bolo 49. Balík tak nezískal potrebných 60 hlasov na schválenie.

Čítajte viac Štátny tajomník diplomacie USA: Najväčší Putinov trik? Snaží sa nás presvedčiť, že vyhráva

Zamietnutý balík obsahoval približne 60 miliárd dolárov na pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti Rusku aj počas zimných mesiacov a približne desať miliárd pre pomoc Izraelu, ktorý vedie vojnu s palestínskym militantným hnutím Hamas. Okrem toho bola súčasťou balíka aj napríklad pomoc pre Taiwan.

Líder demokratickej väčšiny Senátu Chuck Schumer sa zaviazal, že sa bude neskôr hlasovať aj sprísnení bezpečnostných opatrení na hraniciach, ktoré požadujú republikáni. No republikánska menšina zložená zo 49 senátor napriek tomu hlasovala proti balíku pomoci, aby poukázala na podľa nich nedostatočné kroky vlády proti približne 10 000 migrantov, ktorí denne prekračujú hranice z Mexika.

Zablokovanie pomoci pritom podľa AFP predstavuje porážku pre amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý v stredu varoval Kongres, že ruský prezident Vladimir Putin sa na Ukrajine nezastaví.

„Toto nemôže počkať,“ uviedol Biden v príhovore v Bielom dome. „Úprimne si myslím, že je ohromujúce, že sa sme dostali v prvom rade do bodu, v ktorom sú republikáni v Kongrese ochotní dať Putinovi ten najväčší dar,“ uviedol demokrat Biden v stredu v reakcii na situáciu týkajúcu sa ďalšej pomoci pre Ukrajinu.