Svoje nemenné stanovisko dali Spojené štáty najavo ešte pred hlasovaním. „Zatiaľ čo USA pevne podporujú trváci mier, v rámci ktorého Izraelčania aj Palestínčania môžu žiť v mieri a bezpečí, nepodporujeme výzvy na okamžité prímerie,“ povedal zástupca americkej veľvyslankyne pri OSN Robert Wood predtým v piatok. Vyjadril presvedčenie, že zastavenie vojenských operácii Izraela by zasialo semienka pre ďalšiu vojnu, pretože Hamas nemá záujem o trvalý mier s cieľom dosiahnuť riešenie na úrovni dvoch štátov.
Wood naznačil, že USA budú vetovať návrh rezolúcie, ktorá vyzýva na okamžité humanitárne prímerie v Pásme Gazy, píše AP. Skutočnosť, že BR OSN neodsúdila cezhraničný útok militantov na juh Izraela zo 7. októbra, označil za jej vážne morálne zlyhanie.
MSF: Bezpečnostná rada je spoluvinníkom zabíjania v Gaze
Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) vyhlásila, že práve Bezpečnostná rada OSN je „spoluvinníkom v prebiehajúcom zabíjaní“ v Gaze a musí hlasovať za „zrušenie obliehania“ tohto územia.
MSF uviedla, že Bezpečnostná rada musí žiadať okamžité a udržateľné prímerie na tomto palestínskom území a zaistiť tam neobmedzené prúdenie pomoci.
„Nečinnosť Bezpečnostnej rady OSN a vetá členských krajín, predovšetkým Spojených štátov, k dnešnému dátumu z nich robia spoluvinníkov prebiehajúceho zabíjania; táto nečinnosť dáva voľnosť masovému vraždeniu mužov, žien a detí,“ napísala MSF vo vyhlásení. „Dejiny budú súdiť odklad skončenia tohto zabíjania; elementárna ľudskosť káže konať,“ dodali MSF.
Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady po dvoch mesiacoch bojov, pri ktorých prišlo v Pásme Gazy o život vyše 17 000 ľudí. Tieto údaje uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Gaze, riadené Hamasom. Militantné hnutie však podľa izraelského veľvyslanca pri OSN Gilada Erdana manipuluje s počtom obetí a snaží sa maximalizovať počet mŕtvych civilistov, aby medzinárodné spoločenstvo vyvinulo väčší tlak na Izrael k zastaveniu konfliktu. Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr naopak vyhlásil, že Izrael sa na Palestínčanoch dopúšťa etnickej čistky a „pohráva sa“ s medzinárodným spoločenstvom, diskutuje s nimi o počte kamiónov s humanitárnou pomocou, zatiaľ čo civilisti v Gaze sú stále bez vody, jedla a liekov.
Guterres si pri zvolaní mimoriadneho zasadnutia pomohol zriedkavo využívaným článkom 99 Charty OSN, na základe ktorého môže upozorniť Bezpečnostnú radu OSN „na akúkoľvek záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť“.
Čítajte viac Videli sme video z útokov Hamasu: najhoršia bola radosť teroristov z vraždenia
Útok Hamasu na Izael
Vojna v palestínskom Pásme Gazy vypukla po tom, čo militanti z Hamasu 7. októbra zaútočili na južný Izrael, zabili približne 1 200 ľudí a vzali do zajatia rukojemníkov, z ktorých 138 je stále v zajatí. Uvádzajú to izraelskí predstavitelia.
Odvetné vzdušné a pozemné útoky Izraela na Pásmo Gazy pripravili o život 17 487 ľudí, väčšinou žien a detí, hlási Hamasom riadené ministerstvo zdravotníctva v obliehanej palestínskej enkláve.
Šéf OSN: Brutalita Hamasu nemôže byť dôvodom na kolektívny trest Palestínčanov
Generálny tajomník OSN Guterres povedal, že surovosť Hamasu nikdy nemôže byť ospravedlnením „kolektívneho trestu“ pre Palestínčanov.
„Stále je v zajatí zadržiavaných okolo 130 rukojemníkov. Vyzývam na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj na ľudské zaobchádzanie s nimi a povolenie návštev Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) až dovtedy, kým nebudú prepustení,“ povedal Guterres na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.
„Zároveň brutalita, ktorej sa Hamas dopúšťa, nikdy nemôže byť ospravedlnením kolektívneho trestu pre palestínsky ľud,“ dodal šéf OSN.
UNRWA varuje: Pásmo Gazy sa dostáva do bodu, odkiaľ niet návratu
Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) Philippe Lazzarini varoval, že „v Pásme Gazy, kde donebavolajúce nerešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva je jazvou na našom kolektívnom svedomí, sa dostávame do bodu, z ktorého niet návratu“.
Lazzarini vyzval štáty, aby venovali viac finančných prostriedkov na pomoc obyvateľom tohto palestínskeho autonómneho územia. „Štáty musia nájsť politickú vôľu na ukončenie tejto tragédie. Neschopnosť okamžite konať a zastaviť toto krviprelievanie navždy poškvrní našu dôveryhodnosť ako zástupcov medzinárodného spoločenstva a spustí nekonečné cykly násilia, ktoré nakoniec pohltí nás všetkých,“ dodal.
VAROVANIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
UNRWA uviedla, že od 7. októbra bolo zabitých 133 jej pracovníkov. Od začiatku vojny došlo k 129 incidentom, ktoré mali dopad na priestory využívané UNRWA, pričom niektoré boli zasiahnuté viackrát. Priamy zásah dostalo 34 zariadení, 57 utrpelo vedľajšie škody. UNRWA tiež dostala správy o vojenskom využívaní týchto zariadení najmenej v piatich prípadoch.
UNRWA tvrdí, že vojna vysídlila 1,9 milióna ľudí, čo je podľa nej viac než 85 percent obyvateľstva Pásma Gazy – mnohí sa museli presúvať viackrát.
K 6. decembru sa v 151 zariadeniach UNRWA vo všetkých piatich guvernorátoch Pásma Gazy, vrátane severnej oblasti a mesta Gaza, ukrývalo takmer 1,2 milióna vnútorne vysídlených osôb. Vyše milióna vnútorne vysídlených našlo útočisko v 94 zariadeniach v strednej časti enklávy a v mestách Chán Júnis a Rafah.
EÚ v roku 2024 poskytne Palestínčanom humanitárnu pomoc za 125 miliónov eur
Európska únia poskytne v roku 2024 palestínskemu ľudu humanitárnu pomoc vo výške 125 miliónov eur. Oznámila to v piatok Európska komisia (EK).
Komisia spresnila, že toto nové financovanie podporí humanitárne organizácie pôsobiace v Pásme Gaze aj na Západnom brehu Jordánu.
V Pásme Gazy, kde sú humanitárne potreby najvyššie, sa bude klásť dôraz na núdzové reakcie na záchranu života a obnovenie prístupu k základným potrebám, ako je voda, jedlo, zdravotná starostlivosť, prístrešie a hygiena.
Humanitárna reakcia bude tiež uprednostňovať ochranu najzraniteľnejších skupín, psychosociálnu podporu a vzdelávanie v núdzových situáciách.
Na Západnom brehu Jordánu, kde mnohým palestínskym komunitám hrozí vysídlenie alebo ich už násilne vysídlili, budú humanitárne projekty financované EÚ poskytovať ochranné služby, ako je právna pomoc alebo materiálna pomoc ľuďom postihnutým násilím zo strany židovských osadníkov, konfiškáciou súkromného majetku alebo stratou živobytia. EÚ podporí ich prístup k základným službám a vzdelaniu.
Komisia pripomenula, že humanitárna pomoc financovaná Úniou sa poskytuje v súlade s humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Doručuje sa prostredníctvom humanitárnych agentúr OSN, mimovládnych organizácií a Medzinárodného výboru Červeného kríža, ako aj mnohých miestnych humanitárnych organizácií, ktoré s nimi spolupracujú.
Od vypuknutia najnovšej vlny násilia medzi Izraelom a Hamasom sa humanitárna kríza v Pásme Gazy pre jeho 2,2 milióna obyvateľov každým dňom zhoršuje. V reakcii na to eurokomisia zmobilizovala svoj široký súbor nástrojov reakcie na núdzové situácie. Doterajších 30 humanitárnych vzdušných mostov dopravilo ľuďom v Gaze vyše 1 000 ton pomoci a celkový objem humanitárnych prostriedkov pridelených Palestínčanom v roku 2023 dosiahol 103 miliónov eur.
EÚ poskytuje humanitárnu pomoc Palestínčanom, ktorí sa ocitli v núdzi, od roku 2000.