Tilnenko z Chersonu vlani ušiel a teraz žije v Kyjeve, kde pomáha ďalším vnútorne vysídleným Ukrajincom. Domnieva sa, že Rusko urýchlene obnovuje svoje podstatne väčšie ozbrojené sily, aby zintenzívnilo vojnové úsilie.
„Dúfame, že sa Západu podarí nejako zmobilizovať, nejako navýšiť obranný priemysel, aby obnovil vybavenie a vyrobil to, čo potrebujeme na obranu bežných občanov,“ hovorí 36-ročný Tilnenko.
Najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny však po vyše 21 mesiacoch ďalej zúri a koniec je v nedohľadne. Ani jedna z bojujúcich strán zatiaľ na bojisku nezasadila rozhodujúci úder. Ukrajinskí vojaci, prežívajúci v mrazivých zákopoch, priznávajú, že do druhej zimy od ruskej invázie vstupujú vyčerpaní. Na druhej strane na nich čaká mocnosť bohatá na zdroje a vybavená jadrovými zbraňami, ktorá má viac ako trojnásobok obyvateľov Ukrajiny.
Ukrajinci vedia, že si musia aj naďalej zabezpečiť vojenskú pomoc zo Západu – je však tiež jasné, že táto úloha bude zložitejšia, keď sa pozornosť od októbra sústreďuje aj na vojnu medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Ruské jednotky momentálne okupujú asi 17,5 percenta ukrajinského územia. Po tom, ako z veľkej časti odolali ukrajinskej protiofenzíve, ktorej sa nepodarilo preraziť rozsiahle obranné línie na juhu a východe Ukrajiny, sa vo východnom smere Rusi opäť presunuli do útoku.
Tohtoročné neveselé vyhliadky sú v ostrom kontraste s povzbudivou náladou, ktorá vládla na Ukrajine vlani. Sily Kyjeva po začiatku invázie napriek očakávaniam porazili ruské jednotky v okolí ukrajinskej metropoly a na severe a na jeseň potom znovu dobyli územie na severovýchode a juhu Ukrajiny.
Vo vojne, ktorá si už vyžiadala stovky tisíc mŕtvych alebo zranených, zničila ukrajinské mestá a dediny a donútila milióny ľudí utiecť z domovov, medzitým ďalej narastá počet obetí. Súčasťou každodenného života sú útoky dronov a bombardovanie. Charkov na severovýchode Ukrajiny neďaleko ruských hraníc buduje podzemné školy, aby sa deti mohli vzdelávať bez rizika, že zahynú pri nálete.
Tilnenko je šéfom skupiny KrymSOS, ktorá pomáha vnútorne vysídleným Ukrajincom. Návrat do Chersonu neplánuje, pretože mesto je pod neustálou hrozbou ostreľovania a vzdušných úderov. Západná pomoc by podľa Tilnenka mala byť rýchlejšia, väčšia a ucelenejšia. Ukrajine podľa neho tento rok chýbala najmä letecká podpora s tým, ako západné krajiny otáľali s dodávkami stíhačiek F-16.
Čítajte viac VIDEO: Čakanie na F-16? Ukrajinci musia brániť nebo proti Rusom s tým, čo majú
Časť Ukrajincov vrátane Tilnenka je presvedčená, že ruský prezident Vladimir Putin využije akékoľvek pauzy v bojoch na vybudovanie ďalšej obrany a obnovu ruskej armády na nový útok. Rusko tiež na budúci rok čakajú prezidentské voľby a ak sa podľa očakávania Putinovi podarí zabezpečiť ďalší šesťročný mandát, určite ho využije na ďalšie stupňovanie ruského vojnového úsilia.
Čítajte viac Putin súhlasil, bude kandidovať za prezidenta, požiadal ho o to jeden z hostí. Voľby sa budú po prvý raz konať inak
V nadchádzajúcom marci sa mali konať prezidentské voľby aj na Ukrajine, tie sa však kvôli pretrvávajúcemu stannému právu neuskutočnia. Špekulácie o konaní hlasovania minulý mesiac ukončil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď vyhlásil, že na voľby teraz nie je vhodný čas.
Napätie z vojny bude pravdepodobne doliehať na ukrajinskú spoločnosť a politickú situáciu aj v nasledujúcom roku. Chystané reformy, ktoré majú zlepšiť efektivitu náboru do armády a odvodov, ilustrujú chúlostivé, ale významné otázky, ktoré čakajú ukrajinskú vládu.
Únava z vojny je teraz každodennou realitou, hovorí Tilnenko.
„Všetci sú vyčerpaní. Vojaci sú unavení, obete sú unavené a únavu cítia aj vysídlení Ukrajinci. Cesta von neexistuje. Nemôžeme sa len tak vzdať a povedať si, že to bude v poriadku. Veď zomrelo až priveľa ľudí. Dúfame, že to bude jednoduchšie, ale uvidíme, ako to dopadne,“ bilancuje Ukrajinec.