Šéf izraelskej armády: Izrael musí v Gaze vyvinúť väčší tlak

Izrael potrebuje vo svojej vojenskej operácii v palestínskom Pásme Gazy "zvýšiť tlak", vyhlásil v sobotu náčelník štábu izraelskej armády Hercl (Herci) Halevi. Toto jeho vyhlásenie sa objavilo len deň po tom, čo Spojené štáty vetovali návrh OSN na vyhlásenie prímerie vo vojne s palestínskym radikálnym hnutím Hamas.

09.12.2023 22:13
debata (4)
Izraelský veľvyslanec: Zničenie Hamasu je krok k mieru
Video

Ako informovala agentúra AFP, Halevi v príhovore počas obradov pri Múre nárekov v jeruzalemskom Starom meste uviedol: „Každý deň vidíme viac a viac zabitých teroristov, viac a viac zranených teroristov a v posledných dňoch vidíme, ako sa teroristi vzdávajú – to je znak, že sa ich sieť rozpadá, je to znamenie, že musíme tlačiť viac“.

V podobnom duchu sa v sobotu vyjadril aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý tiež vyzdvihol Spojené štáty za zablokovanie snahy OSN o prímerie medzi Izraelom a Hamasom.

„Veľmi oceňujem správny postoj, ktorý USA zaujali v Bezpečnostnej rade OSN.“ povedal Netanjahu. Dodal, že Izrael „bude pokračovať vo svojej spravodlivej vojne“ s cieľom eliminovať Hamas a dosiahnuť aj zostávajúce vojnové ciele.

Izraelský premiér doplnil, že ostatné krajiny musia pochopiť, že nie je možné podporiť na jednej strane elimináciu Hamasu a na druhej strane vyzývať na zastavenie bojov.

Na rozdiel od Izraela viaceré medzinárodné humanitárne organizácie odsúdili Spojené štáty za uplatnenie práva veta v Bezpečnostnej rade OSN, čím zabránili prijatiu rezolúcie požadujúcej okamžité prímerie v Pásme Gazy. Kým USA, kľúčový spojenec Izraela, návrh predložený Spojenými arabskými emirátmi vetovali, Británia sa hlasovania zdržala.

Generálna tajomníčka ľudskoprávnej organizácie Amnesty International Agnes Callamardová na sociálnej sieti napísala, že Washington svojím vetom prejavil „bezcitnú neúctu k utrpeniu civilistov“ a voči ohromujúcemu počtu obetí.

„Je to morálne neobhájiteľné, je to zanedbanie povinnosti USA zabrániť krutým zločinom a úplná absencia globálneho líderstva,“ uviedla šéfka Amnesty.

Aj ďalších sedem veľkých humanitárnych skupín v spoločnom vyhlásení uviedlo, že sú „zhrozené“ postojom USA.

„Ak by sa to (prímerie) zrealizovalo, poskytlo by to veľmi potrebný oddych civilistom v Gaze, ktorí sú neustále bombardovaní. Toto je premeškaná príležitosť zastaviť násilie,“ píše sa vo vyhlásení podpísanom zástupcami organizácií Save the Children, Action Against Hunger, Oxfam, CARE International, Nórskej rady pre utečencov a ďalších.

Avril Benoîtová, výkonná riaditeľka organizácie Lekári bez hraníc (MSF), vo svojom vyhlásení konštatovala, že „vetovaním tejto rezolúcie zostali USA osamotené pri hlasovaní proti ľudskosti“.

Britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová po hlasovaní vysvetľovala, že nemohla hlasovať „za uznesenie, ktoré neodsudzuje zverstvá napáchané Hamasom 7. októbra na nevinných izraelských civilistoch“.

Spojené štáty za ich hlasovanie v BR OSN kritizoval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a ruský prezident Vladimir Putin sa zasa v sobotu zaviazali spolupracovať na dosiahnutí prímeria medzi Izraelom a Hamasom, dodala AFP.

4 debata chyba