Návrh dohody konkrétne vyzýva na „odklon od fosílnych palív v energetických systémoch, a to spravodlivým, riadnym a rovnocenným spôsobom… tak, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu v súlade s vedeckými poznatkami“. Spomínaná rovnocennosť podľa agentúry AFP znamená, že rôzne krajiny budú postupovať rôznym tempom v závislosti od svojich rozvojových potrieb alebo historickej zodpovednosti za zmenu klímy.
Zúčastnené štáty dohodu prijali – podľa Reuters je to prvýkrát za tri desaťročia konania klimatických summitov COP, keď sa štáty dohodli na spoločnom odklone od ropy, plynu a uhlia, teda produktov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú približne 80 percent svetovej energie.
Predchádzajúce konferencie prijali len mantinely na zníženie emisií skleníkových plynov bez výslovnej zmienky o fosílnych palivách, ktoré sú ale zodpovedné za dve tretiny vyprodukovaných emisií. Na konferencii COP26 v Glasgowe sa zúčastnené krajiny zaviazali k obmedzeniu uhlia, na cieľoch ohľadom ropy a zemného plynu sa však doteraz nikdy nedohodli.
Teraz predstavený text sa však odvrátil od termínu „koniec fosílnych palív“, podotýka AFP. Po ňom volali niektoré ambiciózne hlasy, ale bol zamietnutý ropnými veľmocami na čele so Saudskou Arábiou.
Fosílne palivá a ich možný koniec bola ústrednou témou tohtoročnej konferencie, ktorá sa mala skončiť v utorok, stala sa ale hlavným zdrojom nesúladu medzi krajinami. Kým napríklad štáty združené v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v predchádzajúcich dňoch odmietali postupné, ale úplné zastavenie spaľovania fosílnych palív, Spojené štáty, Európska únia alebo združenie malých ostrovných štátov, ktorých územia sa vplyvom klimatickej zmeny pozvoľna potápajú, návrh kritizovali ako príliš benevolentný.