Pokračujúca pomoc?
"Vítam, že Slovensko podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Teší ma, že ste potvrdili, že vaša dôležitá humanitárna pomoc bude pokračovať. A že budete naďalej prispievať do komplexného balíka pomoci NATO pre Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg Ficovi.
"Vítam aj to, že spolupráca obranného priemyslu na komerčnej báze medzi Slovenskom a Ukrajinou bude pokračovať a že zásadne dôležité opravárenské zariadenie na Slovensku zostane funkčné. Zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu by vojnu predĺžilo, nie ukončilo,“ zdôraznil šéf NATO.
Fico sa v Bruseli posťažoval, že ho pred voľbami označovali za diabla, ktorý vraj zmení slovenskú zahraničnú politiku. Slovenský premiér tvrdí, že sa nič také nestalo, zopakoval však, že štátnu vojenskú pomoc Kyjev z Bratislavy nedostane.
Foto: NATO
"Otvorene som vyhlásil, že ja ani moja vláda neveríme vo vojenské riešenie na Ukrajine. Naozaj nám chýba akákoľvek mierová iniciatíva. Je jedno, či je v Európskej únii alebo v NATO. Úprimne povedané, nevieme si predstaviť, že vojna bude pokračovať ďalších 10 rokov bez akýchkoľvek výsledkov,“ uviedol Fico v centrále NATO.
Čo by sa však stalo, keby všetky krajiny aliancie zastavili štátnu vojenskú pomoc Ukrajine, ako to urobilo Slovensko? Viedlo by to k víťazstvu Ruska? Aj na túto otázku Pravdy odpovedal Stoltenberg.
"Spojenci v NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú vojenskú pomoc a som presvedčený, že to bude pokračovať. Vítam, že slovenský predseda vlády vyhlásil, že podporí pokračovanie fungovania komplexného balíka pomoci NATO a spoluprácu obranného priemyslu. Je to dôležité pri poskytovaní dodávok na Ukrajinu na komerčnej báze, čo zohráva kľúčovú úlohu,“ ozrejmil Stoltenberg.
Generálny tajomník uznal, že vojny sú nepredvídateľné. „Môžeme však povedať, že pokračovanie v podpore Ukrajine je jediný spôsob, ako ruského prezidenta Vladimira Putina presvedčiť, že bitku nevyhráva. Čím silnejší bude Kyjev na bojisku, tým bude lepšia jeho pozícia pri rokovaniach,“ uviedol Stoltenberg.
Fico informoval, že koncom januára by sa mali na východe Slovenska stretnúť slovenská a ukrajinská vláda. Plánuje i schôdzku s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom. "Bude to priamo na hranici,“ vysvetlil slovenský premiér.
Čítajte viac Slovenský analytik z Berlína: Ficovi nejde o Ukrajinu, ale o rozpočet únie
Expert: Vláda urobila chybu
"Samozrejme, že pre NATO je vojna na Ukrajine zásadnou vojenskou, politickou a geopolitickou výzvou. Na Slovensku je teraz vláda, ktorá hovorí, že Kyjev netreba vojensky podporovať. Je to zásadná zmena. Doteraz sme mali konštruktívny postoj k podpore Ukrajiny. NATO je v tomto konflikte na strane liberálnych demokracií a na strane liberálneho medzinárodného usporiadania. Slovenská pozícia je však teraz nejasná vzhľadom na to, do akej miery sme naozaj pripravení ďalej podporovať Ukrajinu i vojensky,“ povedal pre Pravdu politológ Jozef Bátora.
Expert pripomína, že NATO je v prvom rade obranná aliancia a ide jej primárne o vojenské aspekty.
"Premiér Fico teraz hovorí, že nebudeme vojensky podporovať Ukrajinu. No v aliancii máme spojenecké záväzky, pracujeme v rámci tohto spoločenstva s našou kredibilitou z hľadiska toho, čo by sa dalo označiť za sociálny kredit v rámci NATO. Z neho si môžeme v budúcnosti vyberať, keby sme sa náhodou dostali do nejakých problémov. Z tohto pohľadu je to zásadná zmena. Je to veľký zlom a z môjho pohľadu je to zo strany slovenskej vlády obrovská chyba,“ uviedol Bátora.
Čítajte viac Ficova vláda podporuje ďalšie sankcie proti Rusku
Podľa neho generálny tajomník NATO určite nie je nadšený zmenami, ktoré sa týkajú nielen rétoriky, ale aj praktického postoja slovenskej vlády v súvislosti s vojenskou podporou Ukrajiny.
"NATO sa totiž usiluje pomôcť Kyjevu, ako sa len dá. Či už hovoríme o dodávkach zbraní, munície, ale aj o strategickej podpore. A Slovensko teraz zrazu hovorí, že nebude Ukrajine dodávať zbrane. Pritom sme susedným štátom, nie sme teda od vojny geopoliticky vzdialení. V každom prípade je to vyslovene nešťastný vývoj a chyba zo strany slovenskej vlády. Narúša to a podkopáva našu kredibilitu v rámci aliancie,“ myslí si Bátora.
Politológ podpísal list, ktorý je adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi. Týka sa zmien, ako je snaha o rýchle zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
"Nasmerovali sme ho do inej medzinárodnej organizácie. Zároveň však platí, že aj NATO je aliancia demokratických krajín. A keď sme doň vstupovali, museli sme splniť i demokratické kritériá. Nedemokratický štát by sa nemohol stať členskou krajinou NATO. Samozrejme, v rámci aliančných krajín dochádza k rôznemu vývoju. Pozrime sa na Maďarsko či na Turecko, ktoré majú problémy s dodržiavaním štandardov ľudských práv a liberálnej demokracie. No základné kritériá členstva v NATO sú jasné. Je to spojenectvo liberálno-demokratických krajín. Nepriamo sa náš list teda týka aj aliancie,“ vysvetlil Bátora.