„Kuvajtský kabinet menuje korunného princa, jeho výsosť šejka Mišála… za emira Kuvajtu,“ uviedla kuvajtská štátna televízia.
Šejk Nawáf zomrel v sobotu vo veku 86 rokov. Emirom Kuvajtu sa stal v roku 2020 po smrti svojho predchodcu, nevlastného brata, šejka Sabáha Ahmada Džábira Sabáha.
Šejk Mišal má 83 rokov. Vzhľadom na jeho vysoký vek sa niektorí domnievali, že po Nawáfovej smrti by dynastia Sabáhov mohla predstaviť vládcu zo svojej mladšej generácie. Vo vládnucej rodine však vládnu medzi niektorými jej členmi rozpory, pričom sa vzájomne obviňujú z korupcie a politických machinácií.
Šejk Mišal na seba prevzal už v roku 2021 niektoré kľúčové ústavné úlohy. Väčšinu svojej prechádzajúcej kariéry strávil v bezpečnostných a spravodajských zložkách, pričom si udržiaval odstup od rozporov v rodine, píše AFP.
Kuvajt je konzervatívna krajina, v ktorej je výkonná moc sústredená v rukách vládnucej dynastie Sabáhov. Kuvajtská ústava stanovuje, že vládcom Kuvajtu by mal byť potomok zakladateľa národa Mubáraka Sabáha. Tradične sa na tróne striedajú dve línie dynastie Sabáhov – línia Salem a línia Džábir. Táto tradícia však bola v poslednom desaťročí porušená, keďže emirovia šejk Sabáh, šejk Nawáf i šejk Mišal pochádzajú z línie Džábir, vysvetľuje AFP.
Kuvajt má tiež jeden z najaktívnejších a najmocnejších parlamentov v Perzskom zálive. Časté spory medzi volenými zákonodarcami a ministrami, ktorých dosadzuje vládnuca rodina, však komplikujú vnútroštátnu politiku. Za posledné tri roky sa v krajine vystriedalo už sedem vlád. Vnútropolitická situácia pritom tento štát, ktorý je jedným z najväčších svetových producentov ropy, paralyzuje.