Proti Sísímu stáli iba traja kandidáti, žiadny z nich ale nebol považovaný za vážneho súpera. Jediný prominentný kandidát z boja pred voľbami odstúpil s tým, že mu úrady bránili v kampani a zatýkali jeho stúpencov.
Hlavu štátu si Egypťania volili tri dni od 10. do 12. decembra, v predstihu mohli začiatkom decembra hlasovať občania žijúci v zahraničí. Oznámenie výsledkov dnes bolo plánované.
Sísí bol prvýkrát zvolený za prezidenta v roku 2014 a znovuzvolený bol o štyri roky neskôr. V oboch prípadoch získal 97 percent hlasov. V referende v roku 2019 Egypťania schválili zmeny ústavy, na základe ktorých bolo druhé Sísího funkčné obdobie o dva roky predĺžené. Teraz kvôli zmenám mohol kandidovať na tretie, šesťročné obdobie.
Niekdajší generál stál v roku 2013 na čele armády, ktorá zvrhla prvého demokraticky zvoleného egyptského prezidenta Muhammada Mursího. V rokoch 2012 až 2013 Sísí pôsobil ako egyptský minister obrany a v rokoch 2013 až 2014 ako podpredseda vlády.
Zároveň bol generálom v egyptskej armáde a od roku 2010 pôsobil ako šéf vojenskej rozviedky. Armádu opustil v roku 2014, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách, čo ako príslušník ozbrojených síl nemohol.
Egypt zažíva dlhotrvajúcu ekonomickú krízu. Tá vznikla kvôli zlej hospodárskej politike, ale aj v dôsledku pandémie covidu a ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá otriasla svetovou ekonomikou. Krajina so 104 miliónmi obyvateľov, z ktorých skoro tretina žije v chudobe, je najväčším dovozcom pšenice na svete a tradične ju väčšinu kupovala od Ukrajiny a Ruska.
Za Sísího vlády úrady podnikajú tvrdé represie voči odporcom režimu. Tisíce jej kritikov bolo umlčaných alebo uväznených, medzi nimi aj mnoho islamistov i sekulárnych aktivistov, vrátane tých, ktorí stáli za povstaním, ktoré viedlo ku koncu dlhoročnej vlády autokratického prezidenta Husního Mubaraka.