Šáhid 136 je pomerne malý a jednoduchý dron s rozpätím 2,5 m, ktorý je nenáročný na výrobu a tým pádom lacný. Unesie relatívne malú nálož okolo 40 kg na veľkú vzdialenosť. Poháňa ho slabý spaľovací motor, s ktorým dosahuje maximálnu rýchlosť 185 km/h. Pohybuje sa v nízkych letových hladinách, čím komplikuje zachytenie protivzdušnými raketami, ale na druhej strane je dosť zraniteľný streľbou. Ukrajinci proti nim používajú protilietadlové guľomety, vyskytli sa prípady, kedy boli iránske drony zostrelené aj kalašnikovmi.
Podobné vlastnosti ako Šáhid 136 má aj dron AQ 400. Má rozpätie 2,3 m a maximálnu vzletovú hmotnosť 100 kg. Štartovať môže z katapultu alebo po krátkom rozbehu s pomocou podvozku. V základnej verzii nesie nálož s hmotnosťou 32 kg. Tá sa môže zvýšiť až na 70 kg, čo ale radikálne obmedzí množstvo neseného paliva a tým pádom dolet stroja. Výrobca udáva maximálnu rýchlosť 144 km/h a dolet 750 km.
Dron AQ 400 má jednoduchú konštrukciu s rovnými tandemovými krídlami a hranatým trupom. Takýto prierez trupu nielenže uľahčuje výrobu a prepravu, ale umožňuje aj najlepšie využitie vnútorného priestoru pre nesený náklad. Je to lacný stroj na jedno použitie, ktorý je vhodný na masovú výrobu. Ukrajinské ozbrojené sily už prevzali prvú sériu týchto dronov. Výrobca zatiaľ dokáže produkovať sto kusov mesačne, ale postupne chce zvýšiť tempo výroby až na 500 kusov mesačne.
Iránske drony Šáhid 136 zaostali za očakávaniami, ktoré do nich Rusi vkladali. Napriek veľkému počtu týchto prostriedkov, ktoré na Ukrajinu vypúšťajú, sa obrancom darí drvivú väčšinu ničiť. Agresorovi prinášajú v podstate len dve výhody. Pomáhajú mapovať pozície ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá je pri ich vypustení nútená zapínať svoje radary. A tiež viažu nemalé ukrajinské sily v podobe mobilných protilietadlových tímov s guľometmi na terénnych autách, ktoré sa pohybujú v blízkosti obvyklých trás iránskych dronov.
Je pravdepodobné, že podobným spôsobom a s podobnými výsledkami budú svoje drony používať aj Ukrajinci. Tí od jari vysielali rôzne bezpilotné prostriedky rôznymi smermi, dokonca opakovane útočili aj na Moskvu. V poslednom období sa viac sústredili na Krym. Masová výroba lacných dronov AQ 400 by im umožnila túto kampaň zintenzívniť. Pre Rusov by to znamenalo nutnosť posilniť protivzdušnú obranu. Pravdepodobne by po vzore Ukrajincov museli vytvoriť aj protilietadlové tímy s guľometmi, ak nechcú na lacné drony míňať drahé protilietadlové rakety. Takéto posilnenie protivzdušnej obrany by znamenalo menej vojakov pre nasadenie na fronte, čo by Ukrajinci určite radi dosiahli.
Ďalšia vec je, že by tieto ukrajinské kosy tiež pomáhali odhaľovať pozície ruskej protivzdušnej obrany. Ukrajinci tiež môžu vo vhodnej chvíli využiť ich masovú výrobu a pokúsiť sa ruskú obranu zahltiť. V ich prospech tentoraz hrá veľkosť Ruska. Na veľkom území sa ľahšie hľadajú medzery, ktoré nie sú obranou dostatočne pokryté. Aktuálne sa snažia Ukrajinci útočiť skôr na Krym, ale tento rok už viedli intenzívnu dronovú kampaň aj smerom na sever na Moskvu či proti ruským základniam severovýchodne a východne od svojho územia.
Smerom na východ útočili aj tento víkend, hoci s iným typom bezpilotných prostriedkov a nie s AQ 400. Ruské úrady oficiálne uviedli, že zostrelili všetkých 35 dronov, ktoré napadli Rostovskú, Volgogradskú a Lipeckú oblasť. Niektoré z útočiacich prostriedkov však dopadli na leteckú základňu Morozovsk v Rostovskej oblasti, na ktorej sídli 559. bombardovací letecký pluk s 20 lietadlami Su-34. Najmenej jedno z nich bolo poškodené. Ukrajinská strana tvrdí, že systémy Pancir-S1 zostrelili sedem zo 17 útočiacich dronov. Zvyšné zasiahli svoje ciele a poškodili 10 lietadiel Su-34, z toho dve vážne.