Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 672 dní
- Ruské útoky štyroch civilistov zabili a 20 zranili
- EÚ má plán B: Poskytneme Ukrajine 20 miliárd eur aj bez maďarského súhlasu
- Okrem zničenia výsadkovej lode ukrajinský úder na Kryme čiastočne potopil aj ďalšie ruské plavidlo
- Ruské dony útočili na Ukrajinu, zostreliť sa ich podarilo 32 z 46, uvádza Kyjev

19:06 Ukrajinský súd poslal lídra doneckých separatistov Denisa Pušilina na 15 rokov do väzenia. Uznal ho vinným zo zločinov proti územnej celistvosti Ukrajiny a kolaborácie s cudzou mocou. Rozsudok bol vynesený v neprítomnosti obžalovaného, informovala agentúra Unian.
Pušilin bol v rokoch 2018 až 2022 jedným z vodcov separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR). Od septembra 2022, keď Rusko toto územie Ukrajiny v rozpore s medzinárodným právom anektovalo, vystupuje Pušilin ako gubernátor Doneckej oblasti v rámci Ruska.
Ukrajinský súd vyhlásil za preukázané, že Pušilin zohral kľúčovú úlohu pri anexii, keď s ruským prezidentom Vladimirom Putinom podpísal takzvanú zmluvu o včlenení DNR do Ruskej federácie. Predtým nechal v rozpore s ukrajinskými zákonmi vypísať referendum, v ktorom sa ľudia za tento krok vyslovili.
Ukrajinské úrady na Pušilina vydali zatykač už v roku 2014, keď v oblasti Donbasu vypuklo Ruskom podporované povstanie proti kyjevskému režimu. Pušilin figuruje na zozname sankcií Európskej únie, Spojených štátov a ďalších krajín.
Pätnásťročný trest odňatia slobody dostal tento rok v novembri aj šéf ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Vladimir Saldo. Aj tento verdikt zaznel v neprítomnosti obžalovaného.
16:50 Ukrajina v tomto roku dostala zo zahraničia finančnú pomoc za viac ako 38 miliárd eur, uviedol vo videorozhovore s magazínom Forbes Ukraine minister financií Serhij Marčenko. Kyjev podľa neho vďaka tomu dokázal financovať výdavky na obranu pred útokom zo strany Ruska, ale aj pomoc vysídleným ľuďom, platy štátnych úradníkov alebo dôchodky.
Podľa Marčenka bol vďaka pomoci zo zahraničia tento rok finančne stabilnejší ako rok 2022. „Znepokojuje ma teraz podstatne menej rok 2024, než rok 2025,“ poznamenal minister, podľa ktorého panuje neistota ohľadom ďalšej podpory zo strany Európskej únie a Spojených štátov. Na rok 2024 má Kyjev už teraz prisľúbenú podporu zhruba za 33 miliárd eur.

16:49 Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie popravy ukrajinských vojnových zajatcov ruskými vojakmi pri Záporoží. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej generálnej prokuratúry.
Vyšetrovatelia tvrdia, že vojaci ruských ozbrojených síl zajali troch ukrajinských obrancov v decembri tohto roka počas bojových stretov s ukrajinskými obrannými silami pri obci Robotyne v Zaporižžskej oblasti. O hodinu neskôr ich Rusi zastrelili, čím porušili článok 3 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

„Pod procesným dohľadom prokuratúry Zaporižžskej oblasti bolo začaté trestné konanie vo veci porušenia zákonov a zvyklostí vojny v spojení s úkladnou vraždou,“ uviedla prokuratúra.
V priebehu uplynulého mesiaca bolo na internete zverejnené video, na ktorom ruskí vojaci popravujú ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali. Objavili sa aj správy o tom, že ukrajinskí vojnoví zajatci boli na kontaktnej línii využívaní ako živé štíty.
16:24 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) od začiatku tohto roka spolu s vojakmi zničila viac ako 500 ruských tankov, ktoré sa pokúšali prelomiť pozície ukrajinskej armády. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý sa odvoláva na správu SBU.
„Medzi zničenými tankmi agresora sú moderné modely T-90 a T-90M, pričom cena každého z nich je takmer päť miliónov dolárov. Útočníci použili túto techniku predovšetkým na útoky na Avdijivku a Bachmut ako takzvané ‚oceľové päste‘," uviedla SBU.
Zničenie ruských tankov je podľa spravodajskej služby výsledkom spoločných akcií SBU a ukrajinskej armády, pri ktorých použili aj moderné drony.
15:02 Pri ukrajinskom útoku na veľkú ruskú výsadkovú loď Novočerkassk v krymskom prístave mohli prísť o život desiatky ruských námorníkov, naznačujú proruské informačné kanály na platforme Telegram.

14:25 Rusko a India sa podstatne priblížili uzavretiu dohody o spoločnej výrobe vojenskej techniky. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ktorý v Moskve rokoval so šéfom indickej diplomacie Subrahmanjamom Džajšankarom. Indický minister sa má stretnúť aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Džajšankar novinárom povedal, že témou rozhovoru s Lavrovom boli konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy a tiež vzájomný obchod a investície. Podľa šéfa ruskej diplomacie chce Moskva podporiť Dillí v želaní rozšíriť portfólio dodávateľov vojenského vybavenia a začať samostatnú výrobu potrebnej techniky.
India patrí medzi krajiny, ktoré Rusko po minuloročnom napadnutí Ukrajiny neodsúdili. Dillí naďalej Moskvu berie ako strategického partnera, napríklad pokiaľ ide o dovoz ropy. Tiež Rusko vzťahy s Indiou teraz cielene posilňuje, a to najmä s ohľadom na sankcie, ktoré proti nemu po začatí vojenskej invázie na Ukrajinu zaviedol Západ.
13:54 Až 70 percent odberateľov elektriny v meste Cherson na juhu Ukrajiny zostalo od utorka v dôsledku ruských útokov bez dodávok prúdu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje gubernátora oblasti Oleksandra Prokudina.
„Energetickú infraštruktúru Chersonu vážne poškodil včerajší ruský útok,“ uviedol Prokudin. „Zatiaľ je ťažké povedať, kedy práce ukončia," povedal gubernátor o opravách infraštruktúry. "Odborníci však robia všetko možné aj nemožné, aby dodávky elektriny obnovili čo najrýchlejšie,“ dodal Prokudin.
13:40 Najmenej 19 ruských námorníkov utrpelo zranenia a 33 je nezvestných po útoku ukrajinských ozbrojených síl na ruskú výsadkovú loď Novočerkassk v prístave Feodosija na okupovanom polostrove Krym. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislý ruský kanál Astra pôsobiaci na komunikačnej platforme Telegram.
V čase útoku na loď v noci na utorok bolo na jej palube podľa kanálu Astra 77 námorníkov. Rusmi dosadený líder Krymu Sergej Aksionov uviedol, že útok na prístav zabil jedného civilistu a ďalších štyroch zranil.
13:03 Ruská novinárka Jekaterina Duncovová neuspela na ruskom najvyššom súde so žiadosťou, aby mohla kandidovať v prezidentských voľbách. O dnešnom rozhodnutí súdu informovala na svojom telegramovom účte. Zároveň s tým ohlásila zámer založiť novú politickú stranu.

12:33 Rusi proti Ukrajine od začiatku vojny najmenej 465-krát použili muníciu obsahujúcu jedovaté chemikálie. Ako informuje spravodajský web Kyiv Independent, uviedol to v stredu generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruské sily používanie chemických zbraní na Ukrajine zintenzívňujú, pričom len v decembri bolo podľa generálneho štábu zdokumentovaných 81 prípadov. Najčastejšie Rusi používajú chemické granáty K-51, RGR a Drofa-PM, ktoré zhadzujú z dronov. V polovici decembra však ukrajinská armáda zaznamenala použitie špeciálneho plynového granátu RG-VO nového typu, ktorý obsahoval neznámu chemickú látku.
Jednotky ruskej námornej pechoty nedávno potvrdili, že v dedine Krynky neďaleko mesta Cherson použili chemické zbrane, uviedol v sobotu Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ženevský protokol z roku 1925 používanie chemických a biologických zbraní zakazuje.
11:05 Ruské útoky proti Ukrajine počas uplynulého dňa si vyžiadali životy štyroch civilistov a zranili najmenej 20 ďalších. V Chersonskej oblasti ruskí vojaci v utorok večer zasiahli železničnú stanicu plnú ľudí. Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina v regióne pri ruských útokoch zomreli traja ľudia a ďalších 16 bolo zranených. Nespresnil však, či všetky tieto obete spôsobil útok na železničnú stanicu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
11:00 Pravdepodobné ovládnutie Marjinky na východe Ukrajiny ruskými silami nepredstavuje pre Rusko zásadný operačný postup, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Rusko ohlásilo úplné dobytie Marjinky v pondelok, ukrajinská armáda ruské vyjadrenie poprela. Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov však podľa serveru Ukrajinska pravda teraz pripustil, že Ukrajina ovláda už len malú časť Marjinky.
„Pravdepodobné ovládnutie Marjinky v Doneckej oblasti Ruskom predstavuje obmedzený ruský taktický zisk a nie je zásadným operačným postupom,“ uviedli americkí analytici z ISW vo svojej najnovšej správe o vývoji bojov na Ukrajine.
Marjinka leží zhruba 27 kilometrov juhozápadne od Donecka av poslednej dobe bola oficiálne bez obyvateľov. Agentúry ju opisujú ako mesto duchov. Kedysi tam pritom žilo až 10-tisíc ľudí.
Ruský prezident Vladimír Putin tvrdí, že ruské sily budú mať vďaka získaniu Marjinky možnosť vytlačiť Ukrajincov ďalej od Ruskom okupovaného Donecku a vytvoriť širší operačný priestor pre ruské sily, pripomenul vo svojej správe ISW.
Ruskí provojnoví blogeri potom podľa ISW po ruskom oznámení o dobytí mesta písali, že získanie Marjinky je taktickým víťazstvom, ktoré ruským silám umožní v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch vykonávať útočné operácie na obce vo vzdialenosti až 15 kilometrov západne od Marjinky a ohroziť blízke ukrajinské armádne pozemné linky.
Marjinka je kvôli bojom kompletne zničená. Proruskí separatisti sa o jej dobytie snažili od roku 2014 a na obec útočili ruské sily denne aj od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie vo februári 2022, podotkol ISW.
Na zničenie Marjinky poukázal aj tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Danilov. „Nezostala tam prakticky ani jedna zachovalá stavba,“ zdôraznil. Danilov zároveň tvrdí, že Rusi ešte neovládli Marjinku úplne. Aj analytici z ISW poznamenali, že vizuálny dôkaz toho, že by Rusi ovládali celú obec, zatiaľ chýba, aj keď pád väčšiny alebo celej obce považujú za pravdepodobný.
10:44 Polovica ruského vývozu ropy a ropných produktov smerovala v roku 2023 do Číny, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak.

9:38 Európska únia pripravuje záložný plán, ako poskytnúť Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej ozbrojenej agresii, 20 miliárd eur, a to aj bez maďarského súhlasu. S odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov zapojených do prerokúvania plánu to uviedol denník Financial Times.

9:05 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 790 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 355 750, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 913 tankov, 10 973 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 376 delostreleckých systémov.
9:00 V prístave Feodosija na polostrove Krym po ukrajinskom leteckom údere, ktorý v noci na utorok zničil ruskú výsadkovú loď Novočerkassk, sa čiastočne potopilo aj ďalšie plavidlo ruského námorníctva. Podľa rozhlasovej stanice Slobodná Európa ide o výcvikovú loď UTS-150 a ukazuje to satelitný záber spoločnosti Planet Labs. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
8:55 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 32 zo 46 ruských dronov, ktoré v noci na dnešok v niekoľkých vlnách útočili na Ukrajinu. Na okraji Odesy spôsobil zostrelený dron požiar v chatárskej osade, následkom čoho tam zomrel jeden človek a traja ďalší utrpeli zranenia, oznámili ukrajinské sily pôsobiace na juhu krajiny.
Medzi zranenými v Odese je aj sedemnásťročný chlapec. V ďalšom ukrajinskom meste Cherson potom podľa tohto oznámenia dronový útok poškodil nákupné centrum a niekoľko bytových domov.
Protiletecká obrana v noci na stredu zasahovala asi v tretine ukrajinských regiónov, pričom na juhu musela útoky prakticky bez prestávky odrážať zhruba sedem hodín.
8:00 Taiwan rozšíril sankcie proti Rusku a Bielorusku o ďalšie tovary využívajúce špičkové technológie, ktoré by sa dali použiť na výrobu zbraní. Zákaz exportu do Ruska a Bieloruska sa týka 45 ďalších tovarov, napríklad polovodičov a chemikálií. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje správu taiwanského ministerstva hospodárstva.
Taiwan podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej invázii poskytovaním balíkov pomoci a sankciami proti Moskve, hoci priamy obchod medzi Taiwanom a Ruskom je minimálny.
7:00 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 32 zo 46 ruských dronov, ktoré v noci na stredu v niekoľkých vlnách útočili na Ukrajinu, oznámili médiá s odvolaním sa na oznámenie ukrajinského letectva.
„Väčšina dronov, ktoré sa nepodarilo zostreliť, útočila na územie pri frontovej línii, najmä v Chersonskej oblasti. Niekoľko ďalších dronov sa zrútilo bez spôsobenia škôd,“ uviedlo na sociálnej sieti Telegram letectvo, pod ktoré spadá aj protiletecká obrana. Tá zasahovala v Mykolajivskej, Odesskej, Chersonskej, Dnepropetrovskej, Vinnyckej, Záporožskej, Chmelnyckej a Kirovohradskej oblasti, teda v tretine ukrajinských regiónov.
Ruské ministerstvo obrany naopak podľa ruskej redakcie BBC informovalo o zostrelení dvoch ukrajinských dronov nad ruskou Belgorodskou a Rostovskou oblasťou, ktoré susedia s Ukrajinou.
6:55 Vo výzbroji ruského Severného vojenského okruhu, ktorý hraničí s Fínskom a Nórskom, pribudnú čoskoro aj najnovšie húfnice. Podľa agentúry Reuters to v stredajšom vyhlásení uviedol generálny riaditeľ ruskej štátnej korporácie Rostech (angl. Rostec) Sergej Čemezov.
Doplnil, že testovanie nových jednotiek samohybného delostrelectva Koalicija-SV je ukončené a ich sériová výroba sa už začala. Prvá pilotná séria bude dodaná do konca roku 2023, povedal Čemezov. Objasnil, že húfnice tejto triedy sú potrebné, aby ruským jednotkám poskytovali výhodu oproti západným delostreleckým modelom.
Začiatkom decembra ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala, že húfnice Koalicija-SV už boli rozmiestnené v prvej línii na fronte na Ukrajine.
Ide o húfnice s dostrelom až 70 kilometrov, ktoré sú vybavené moderným kanónom 2A88 kalibru 152 mm s rýchlosťou streľby viac ako 10 rán za minútu, ako aj moderným systémom automatizácie procesov mierenia, výberu cieľa a navigácie, doplnila agentúra TASS.
Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2021 zmenil štatút ruskej Severnej flotily, ktorej zónou zodpovednosti bola najmä ruská Arktída, na Severný vojenský okruh, pričom doň začlenil aj Murmanskú oblasť hraničiacu s Fínskom a Nórskom.
Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Moskva obviňuje tzv. kolektívny Západ z prípravy zástupnej vojny s Ruskom. Varovala, že po pristúpení Fínska k aliancii NATO posilní svoje jednotky na západných hraniciach.
6:20 Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj pripustil, že ruskí vojaci môžu do „dvoch až troch mesiacov“ dobyť mesto Avdijivka, severne od Donecka, o ktoré sa teraz zvádzajú tvrdé boje. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii v Kyjeve, kde hovoril aj o stiahnutí sa ukrajinských vojakov z mesta Marjinka, ktoré má pre svoju polohu 30 km od Donecka stále strategický význam. Odôvodnil to tým, že hoci „bránime každý kus našej zeme, životy našich vojakov sú pre nás dôležitejšie“.
Americký spravodajský kanál CNBC uviedol, že rok 2023 bol pre Ukrajinu ťažký, ale rok 2024 bude ešte ťažší. Začiatkom roku 2023 sa vkladali veľké nádeje, že toľko vychvaľovaná ukrajinská protiofenzíva, ktorej spustenie sa očakávalo na jar, zmení priebeh vojny proti Rusku, uviedla CNBC. Nestalo sa tak a vyhliadky na prielom v roku 2024 sú tiež nepravdepodobné, uviedli vojenskí experti a obranní analytici pre americkú stanicu.
Predpovedajú, že intenzívne boje budú zrejme pokračovať aj v budúcom roku, ale je nepravdepodobné, že by kyjevské sily zahájili ďalšiu protiofenzívu. Rusko sa medzitým pravdepodobne sústredí na konsolidáciu územia, ktoré už obsadilo, najmä na východe Ukrajiny.
„Vojnové úsilie je neisté,“ povedal pre CNBC bývalý armádny poručík Stephen Twitty, kedysi zástupca veliteľa amerického európskeho velenia.
„Rusko môže vyhrať vojnu alebo Ukrajinci môžu vyhrať vojnu. A keď teraz vidíte ako sa majú veci, ak sa nad tým skutočne zamyslíte – čo sa dosiahlo tento rok? Rusko dosiahlo veľmi málo a to isté môžete povedať o Ukrajincoch,“ uviedol pre CNBC.
„Sme v situácii, že ak nie je jasný víťaz, dôjde k patu a možno aj k zmrazenému konfliktu. Podľa mňa môže nakloniť rovnováhu, ak Ukrajinci nebudú opäť zásobovaní a refinancovaní, ak nedostávajú vybavenie a ľudí, ktorých potrebujú. Potom by sa táto vojna mohla nakloniť k Rusom,“ poznamenal Twitty.

Podľa vyjadrení analytikov pre CNBC je nutné schváliť balíky pomoci zo strany USA aj EÚ a dodať aj nové zbrane, napríklad lietadlá či rakety s dlhším doletom. Kľúčová však zostáva najmä americká pomoc.
„Myslím si, že je dôležité pochopiť, do akej miery je Ukrajina v súčasnosti závislá od USA, pretože je podstatne viac závislá od Spojených štátov ako od EÚ,“ povedal Sam Cranny-Evans, obranný analytik z think tanku Royal United Services Institute.
„Ak voľby v USA prebehnú spôsobom, ktorý nebude v prospech Ukrajiny, v spojení so skutočnosťou, že EÚ jej tiež nevyjde v ústrety – produkcia munície je ďaleko od toho, aká by mala byť, aby dala Ukrajine nádej na prežitie a nádej na víťazstvo – tak to nie je veľmi veselá predpoveď na rok 2024,“ dodal pre CNBC.
Vzhľadom na to, že Ukrajina aj Rusko výrazne investujú do vojny, je nepravdepodobné, že dôjde k nejakým rokovaniam o jej ukončení alebo k dohode o prímerí. Obranní analytici tvrdia, že žiadna zo strán by nechcela rokovať, ak nemajú silnú pozíciu a nie sú schopní diktovať podmienky.
„V prípade, že budúci rok prezidentské voľby vyhrá republikán, najmä ak by to bol Donald Trump… a ak sa podstatne znížia finančné prostriedky, potom bude na Ukrajinu vyvíjaný zvýšený tlak, aby rokovala,“ povedal pre CNBC Mario Bikarski, analytik pre Európu a Rusko z Economist Intelligence Unit (EIU). Chápe, že Ukrajina momentálne vyjednávať nechce, ale okolnosti ju k tomu môžu prinútiť. Potom však zostáva otázka, či bude ochotné rokovať Rusko, ktoré bude vidieť slabnúcu podporu Západu a môže sa tak domnievať, že z tejto situácie dokáže ešte viac vyťažiť.
Ukrajinské sily spustili tento rok v lete protiofenzívu s cieľom oslobodiť okupované územia, ale ich postup sa zastavil. Kyjev sa zaviazal, že znovu získa všetky územia obsadené Ruskom, vrátane Krymského polostrova, ktorý Kremeľ anektoval v roku 2014.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil v pondelok aj prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že ruské sily „úplne“ dobyli Marjinku. Putin mu na stretnutí vysielanom v televízii zablahoželal k úspechu. Podľa neho to poskytuje „príležitosť na pohyb v širšej operačnej oblasti“. Šojgu tiež vyhlásil, že ovládnutie Marjinky umožní jeho vojakom „posúvať sa týmto smerom“ a „účinnejšie chrániť Doneck pred útokmi“ ukrajinských síl.