Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 673 dní
- Stíhačky F-16 nám likvidujú techniku, tvrdia ruské zdroje. Bránia Ukrajinu prvé americké stíhačky?
- Rusko doteraz prišlo o tri veľké výsadkové lode v Čiernom mori, k dispozícii má ešte desať
- Hanba! Kričali na súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní
- Biely dom sa na Ukrajine prikláňa k zmene stratégie založenej na väčšej obrane
- Ruský diplomat: Fínsko bude prvé, ktoré pocíti eskaláciu napätia s NATO
- Rusi počas uplynulého dňa podnikli 56 útokov na siedmich frontoch na Ukrajine
- Putin Si Ťin-pchingovi: Vojna na Ukrajine potrvá najmenej päť rokov

20:38 Ukrajina bude schopná vyplatiť dôchodky aj v prípade, že ďalšia finančná pomoc zo Západu nebude v najbližšom čase schválená. Avšak plánovaná indexácia dôchodkov, aby boli v súlade s rastúcimi cenami, sa pravdepodobne bude musieť odložiť. Agentúra Reuters citovala ministerku sociálnej politiky Oksanu Žolnovychovú. Už skôr ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková upozornila, že bez ďalšej zahraničnej pomoci si dôchodcovia, ako aj učitelia a úradníci budú musieť na svoje peniaze počkať.
Od útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 presunul Kyjev všetky svoje príjmy do obrany. Výdavky na všetko ostatné vrátane dôchodkov a sociálnych príspevkov vykrýval z desiatok miliárd dolárov zahraničnej pomoci. Kľúčové balíky pomoci sú však momentálne blokované ako v Bruseli, tak vo Washingtone.
Žolnovychová zdôraznila, že dôchodky na rozdiel od iných platieb v sociálnej oblasti sú pokrývané z interných príjmov. Základné penzie tak vyplatené budú, je však možné, že v prípade nedostatočnej zahraničnej pomoci sa k ich indexácii nepristúpi.
K dôchodkom a ďalším financiám sa v stredu vyjadrila pre britský denník The Financial Times aj ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Tá uviedla, že v prípade neschválenia zahraničnej pomoci v dohľadnom čase bude musieť zhruba 500 00 štátnych úradníkov, 1,4 milióna učiteľov a 10 miliónov dôchodcov predbežne počítať s odkladom vyplatenia svojich peňazí. Svyrydenková verí, že pomoc od Európskej únie sa podarí schváliť vo februári a v marci sa peniaze pre Ukrajinu uvoľnia.
19:10 Kyjev a Budapešť pracujú na organizácii schôdzky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Uviedol to vo štvrtok šéf kancelárie ukrajinskej hlavy štátu Andrij Jermak. Išlo by o prvú bilaterálnu schôdzku oboch lídrov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári.

16:25 Spojené štáty tento rok poskytli Ukrajine 34 balíčkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na platforme X to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa zároveň poďakoval Washingtonu za túto pomoc.
„V priebehu tohto roka poskytli Spojené štáty 34 balíčkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov. Raketové systémy Patriot, tanky Abrams, obrnené vozidlá, rakety ATACMS, kazetová munícia DPICM, protivzdušná obrana, rakety, delostrelecké náboje, zariadenia na odmínovanie a ďalšie dôležité vybavenie. Urobilo sa historické rozhodnutie poskytnúť Ukrajine lietadlá F-16. Vždy budeme vďační za všetku túto podporu,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský líder tiež vyjadril svoju vďačnosť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, americkému Kongresu a ľudu Spojených štátov za nový ohlásený balík vojenskej pomoci vo výške 250 miliónov dolárov.
16:00 Ruské úrady povolili opozičnému politikovi Borisovi Nadeždinovi, aby pokračoval v kampani na podporu svojej kandidatúry v budúcoročných prezidentských voľbách. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA, ktorá pripomenula, že viacerým kandidátom kritickým voči Kremľu už kandidatúru zamietli.
Liberálneho protivojnového aktivistu a niekdajšieho poslanca ruskej Štátnej dumy nominovala za prezidenta opozičná liberálnodemokratická strana Občianska iniciatíva (GRANI). Vo štvrtok tento 60-ročný politik oznámil, že dostal povolenie otvoriť si bankový účet na zhromažďovanie príspevkov a začať zbierať podpisy na podporu svojej kandidatúry.
Ako prezidentský kandidát však bude môcť byť oficiálne zaregistrovaný len v prípade, ak v priebehu nasledujúcich troch týždňov zhromaždí 100 000 podpisov. Ak sa mu to podarí, pravosť podpisov bude ešte musieť potvrdiť Ústredná volebná komisia.
„Dokážeme to,“ napísal Nadeždin na sieti Telegram.
Komisia 23. decembra odmietla zaregistrovať prezidentskú kandidatúru bývalej nezávislej novinárky a opozičnej komunálnej političky Jekateriny Duncovovej, ktorá propaguje víziu „mierového“ a demokratického Ruska.

15:42 Jedna civilistka prišla o život, keď ruská armáda vo štvrtok ráno zaútočila na mesto Vovčansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.
Gubernátor oblasti Oleh Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že žena, ktorá pri útoku zomrela, mala 66 rokov. Ďalšiu zranenú ženu vo veku 63 rokov podľa neho ošetrili na mieste. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Ukrajinské mestá a dediny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie a ruských hraníc, sú takmer každý deň terčom útokov ruských síl.
15:40 V Rusku zomrel za nevyjasnených okolností 46-ročný zástupca zo sibírskeho mesta Tobolsk Vladimir Jegorov, uviedla dnes agentúra RIA Novosti. Informovala, že podľa informačného kanála Baza na platforme Telegram tento člen prokremeľskej strany Jednotné Rusko vypadol z okna z tretieho poschodia.
„Vyšetrovatelia zisťujú všetky okolnosti udalosti,“ citovala agentúra vyhlásenie vyšetrovacieho výboru, ktorý v Rusku plní úlohu kriminálnej ústredne.
Podľa regionálneho spravodajského portálu 72.ru nemá smrť Jegorova kriminálne pozadie. Portál tiež uviedol, že podľa jeho nemenovaného zdroja je najpravdepodobnejšou príčinou predčasného politikovho úmrtia problém so srdcom.
Podľa ruskej agentúry RBK bol Jegorov jedným z najbohatších zástupcov v Tobolsku. V minulom roku jeho príjem dosiahol asi deväť miliónov rubľov. Známy bol tiež ako zakladateľ miestneho rekreačného strediska.
15:35 Hrubý domáci produkt Ukrajiny v tomto roku narástol o takmer päť percent, napísala vo štvrtok na Facebooku ukrajinská vicepremiérka a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.
„Naša ekonomika nielenže neklesla, ale vzrástla takým tempom, aké nikto neočakával, a to ani medzi ukrajinskými odborníkmi-optimistami,“ uviedla Svyrydenková.
Podľa nej tento hospodársky rast umožnil Ukrajine zabezpečovať armádu a obranu voči ruskej vojenskej agresii. „Ťažko si predstaviť, kde by sme bez boli tohto rastu,“ zdôraznila.
15:30 Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo oveľa vyšší počet mŕtvych, ako dosiaľ tvrdili ruskí okupanti zodpovední za spomenutú ekologickú katastrofu na rieke Dneper. Vyplýva to z vyšetrovania agentúry AP.
Obyvatelia mesta Olešky na juhu Ukrajiny okupovanej Ruskom nedokázali identifikovať mnohých ľudí, ktorí prišli o život po zničení Kachovskej priehrady. Podľa agentúry AP ruské okupačné úrady zámerne podhodnocovali počet obetí a zbavovali sa tiel tých, ku ktorým sa nikto neprihlásil. Zároveň okupanti pod vyhrážkami zabránili miestnym zdravotníkom a dobrovoľníkom zaobchádzať s mŕtvymi.
Rusko, ktoré odmietlo komentovať vyšetrovanie agentúry AP, uviedlo, že na území, ktoré kontroluje, sa utopilo 59 ľudí. Avšak, len v Ruskom okupovanom meste Olešky, ktoré malo podľa ukrajinských odhadov v čase záplav v dôsledku zničenia Kachovskej priehrady asi 16-tisíc obyvateľov, sa podľa agentúry AP počet obetí pohybuje minimálne v stovkách.
Agentúra AP hovorila s tromi zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí viedli záznamy o mŕtvych v meste Olešky, s jednou dobrovoľníčkou, ktorá zahrabávala telá a povedala, že sa jej neskôr vyhrážala ruská polícia, a s dvomi ukrajinskými informátormi, ktorí odovzdávali spravodajské informácie z oblasti Ukrajinskej bezpečnostnej službe. Podľa ich správ boli vykopané masové hroby a neidentifikované telá boli odvezené a už nikdy ich nevideli.
Agentúra AP tiež získala prístup k uzavretej skupine na Telegrame s 3-tisíc obyvateľmi mesta Olešky, ktorí uverejňovali správy o telách ležiacich na uliciach, telách zozbieraných políciou a mnohých nezvestných.
Zničenie Kachovskej priehrady na rieke Dneper zo 6. júna predstavuje jednu z najväčších priemyselných a ekologických katastrof v Európe za niekoľko desaťročí. Voda z priehrady vyhnala ľudí z domovov, ohrozila dodávky elektriny a spôsobila environmentálnu katastrofu.
14:48 Približne dvadsať ruských vojakov sa v stredu vzdalo v oblasti pôsobenia ukrajinskej Tavrijskej operačnej strategickej skupiny. Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram jej veliteľ brigádny generál Oleksandr Tarnavskyj.
„Približne 20 útočníkov sa vzdalo v zóne pôsobenia Tavrijskej operačnej strategickej skupiny. Za uplynulý deň bolo zničených a poškodených aj mnoho nepriateľských obrnených vozidiel," napísal Tarnavskyj. Celkovo Rusi podľa neho v stredu v oblasti stratili 488 ľudí a 105 kusov vojenskej techniky.
14:45 Rusko vo štvrtok po takmer 32 rokoch znovu otvorilo svoje veľvyslanectvo v Burkine Faso. TASR správu prevzala z agentúry AFP odvolávajúcej sa na vládu tejto západoafrickej krajiny a ruského diplomata.
Ruský veľvyslanec v susednom Pobreží Slonoviny Alexej Saltykov uviedol, že povedie diplomatickú misiu v Burkine Faso až kým nového veľvyslanca nevymenuje prezident Vladimir Putin. Burkinu Faso označil za „starého partnera“, s ktorým má Moskva „pevné a priateľské väzby“.
Ministerstvo zahraničných vecí Burkiny Faso potvrdilo, že „Rusko oficiálne znovu otvorilo svoje veľvyslanectvo v Ouagadougou“. Moskva svoju diplomatickú misiu v krajine uzatvorila v roku 1992.
14:20 Zničenie ruskej veľkej výsadkovej lode Novočerkassk ukrajinskými silami na okupovanom Kryme zvýšilo počet takýchto lodí, ktoré Rusko doteraz stratilo, na tri. V Čiernom mori však Rusko naďalej má k dispozícii desať takýchto lodí. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to spravodajská služba britského ministerstva obrany.

V pondelok bola pri ukrajinskom útoku úplne zničená veľká výsadková loď ruského námorníctva triedy Ropucha s názvom Novočerkassk, ktorá sa nachádzala v prístave Feodosija na južnom pobreží Ruskom okupovaného Krymu. „Dôkazy z otvorených zdrojov naznačujú, že je vysoko pravdepodobné, že plavidlo v čase zásahu prevážalo výbušný náklad, čo spôsobilo masívnu sekundárnu detonáciu,“ uvádza sa v správe Britov.
Týmto incidentom sa počet veľkých výsadkových lodí, ktoré Rusko stratilo od začiatku invázie, zvýšil na tri. „Saratov sa potopil 24. marca 2022 a Minsk bol funkčne zničený v suchom doku 13. septembra 2023. Ďalšie dve plavidlá boli pravdepodobne poškodené.“
Podľa britských analytikov Rusko pravdepodobne plánovalo využiť svoje veľké výsadkové sily na uskutočnenie významných obojživelných operácií počas invázie a v rámci príprav na vojnu zdvojnásobilo počet týchto lodí v Čiernom mori. „S pokračovaním vojny sa lode čoraz viac využívajú na poskytovanie logistickej podpory. Ide o dôležitú úlohu, keďže posilňujú životne dôležité a relatívne krehké cestné a železničné spojenie Krymského mosta spájajúceho Krym s Ruskom,“ uvádza sa v správe britskej vojenskej rozviedky.
14:02 Na niekoľkoročné väzenie odsúdil vo štvrtok súd v Moskve básnikov Arťoma Kamardina a Jegora Štovbu za čítanie básní kritických voči invázii Moskvy na Ukrajinu.

13:25 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena a európski predstavitelia podľa serveru Politico rokujú s Ukrajinou o novej stratégii, ktorá by sa zakladala na prechode k väčšej obrane. Západní činitelia sa podľa zdrojov serveru domnievajú, že posilnenie obranných línií zlepší pozíciu Ukrajiny pri budúcich mierových rokovaniach s Ruskom.
Biely dom síce oficiálne svoju rétoriku nezmenil, neverejne ale s Ukrajincami rokuje o stratégii zameranej na väčšiu obranu. Politico uvádza, že návrhy zahŕňajú posilnenie protivzdušnej obrany aj výstavbu zatarasí na frontovej línii a tiež pozdĺž ukrajinsko-bieloruskej hranice.

Príklon k novej stratégii podľa amerického serveru súvisí s neistou budúcnosťou americkej a európskej pomoci Ukrajine. Pozornosť západných predstaviteľov sa tak presúva od cieľa dosiahnuť úplné víťazstvo nad Ruskom k možným diplomatickým rokovaniam, ktoré by ukončili vojnu. Rokovania s Ruskom by však pravdepodobne viedli k strate časti ukrajinského územia v prospech Ruska, upozorňuje Politico. Server doplnil, že podľa zdroja z Bieleho domu americká administratíva však Ukrajinu od nových útočných operácií neodrádza.
Konkrétne mierové rozhovory s Ruskom sa zatiaľ neplánujú, ale táto téma už je na stole, oznámil serveru zdroj z amerického Kongresu. „Tie diskusie sa začínajú, ale (administratíva) nemôže verejne upustiť od svojich pozícií kvôli politickým rizikám (pre Bidena),“ uviedol tento zdroj.
13:20 Rusko pohrozilo, že ak sa napätie medzi Ruskom a NATO vystupňuje, Fínsko bude prvou krajinou, ktorá to pocíti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to stály zástupca Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uľanov.
Spomenutý ruský predstaviteľ vyhlásil, že Fínsko, ktoré si desaťročia zachovávalo neutrálny status, sa po vstupe do NATO stalo „nepriateľským hráčom“. „Žili pokojne a mierumilovne a zrazu sa ako člen tejto aliancie ocitli medzi Ruskom a NATO, ale keďže sú našimi susedmi, ak, nedajbože, dôjde k nejakej eskalácii, budú prví, kto to pocíti,“ vyhlásil Uľanov.
Rusko tento mesiac varovalo Fínsko v súvislosti s novou obrannou dohodou, ktorá poskytuje Spojeným štátom široký prístup k fínskym hraniciam s Ruskom. Moskva tiež uviedla, že Rusko čoskoro rozmiestni svoje najnovšie húfnice v Severnom vojenskom okruhu, ktorý hraničí s Fínskom a Nórskom.
12:40 Ruský prezident Vladimir Putin povedal svojmu čínskemu partnerovi Si Ťin-pchingovi počas ich marcového stretnutia v Moskve, že Rusko bude na na Ukrajine „bojovať (najmenej) päť rokov". Informuje o tom s odvolaním sa na svoje zdroje portál asia.nikkei.com, podľa ktorého pravdepodobne išlo o Putinov spôsob, ako Si Ťin-pchinga ubezpečiť, že Rusko nakoniec zvíťazí.

12:30 Ruské invázne sily nedávno postúpili v ukrajinskej Záporožskej oblasti a znovu obsadili niektoré pozície, ktoré ukrajinská armáda dobyla späť počas tohtoročnej letnej protiofenzívy. Vo svojej najnovšej analýze vývoja bojov to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého Rusi pravdepodobne postúpili po tom, čo sa ukrajinskí vojaci na zimu stiahli na lepšie obrániteľné pozície pri obci Robotne.
"Geolokalizované zábery zverejnené 14. a 27. decembra naznačujú, že ruské sily nedávno postúpili západne od Verbove, ktoré sa nachádza asi deväť kilometrov východne do Robotne, píše inštitút, ktorý sa domnieva, že ruské získanie týchto pozícií nie je v súčasnosti obzvlášť významné.
ISW postup Rusov v Záporožskej oblasti označuje ako vývoj, ktorý podporuje ich hodnotenie situácie na bojisku, že súčasná pozičná vojna na Ukrajine nie je stabilnou patovou situáciou. „Súčasná rovnováha môže byť vychýrená oboma smermi na základe rozhodnutí prijatých na Západe alebo v Rusku a obmedzené ruské zisky by sa mohli stať významnými, najmä ak Západ preruší vojenskú pomoc Ukrajine,“ píše inštitút.
Ten tiež upozorňuje na geolokalizované zábery z ukrajinského dronu zverejnené 27. decembra, ktoré podľa neho ukazujú ruskú popravu ukrajinských vojnových zajatcov blízko Robotyne. Na videu je vidieť, ako ruskí vojaci strieľajú troch ukrajinských vojakov zajatých na hranici lesa a neskôr jeden ruský vojak zblízka strieľa do už mŕtveho Ukrajinca, opisuje ISW.
11:29 Americké stíhačky F-16 už možno dorazili na Ukrajinu, uviedol s odvolaním sa na svoj zdroj americký server Newsweek. Stíhačky Ukrajine brániace sa ruskej vojenskej agresii pred niekoľkými mesiacmi prisľúbili jej západní spojenci, doteraz ale nebolo jasné, kedy stroje dorazia. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý sa venuje vývoju bojov na Ukrajine, ale minulý týždeň napísal, že prvé americké stíhačky pravdepodobne budú na Ukrajine ešte pred koncom tohto roka.
Holandský premiér Mark Rutte v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 22. decembra potvrdil, že holandská vláda pripraví dodávku prvých 18 stíhačiek. Kedy majú stroje na Ukrajinu doraziť, ale neuviedol. Z dokumentu, ktorý zverejnilo estónske ministerstvo obrany, ale podľa ISW vyplýva, že Holandsko sa rovnako ako Dánsko, Nórsko a Belgicko zaviazali na dodanie stíhačiek pred koncom tohto roka.
Ruské provojnové kanály na platforme Telegram v minulých dňoch podľa serveru Newsweek špekulovali, že Ukrajina už stíhačky využila na zasahovanie kľúčovej ruskej techniky. Newsweek v tejto súvislosti pripomenul správy médií, podľa ktorých Rusko v posledných troch týždňoch prišlo o osem stíhačiek. Minister obrany USA Lloyd Austin ale napríklad v októbri predpovedal, že Ukrajinci budú schopní stíhačky používať najskôr na jar.
11:00 V Čiernom mori narazila civilná nákladná loď plaviaca sa pod vlajkou Panamy na mínu, oznámila dnes na platforme Telegram ukrajinská armáda, podľa ktorej plavidlo mierilo do jedného z prístavov na Dunaji, kde malo byť naložené obilím. Pri explózii utrpeli dvaja námorníci zranenia. Podľa Kyjeva sa loď stretla s ruskou mínou.
Plavidlo nemohlo ďalej kontrolovane plávať a na hornej palube vypukol požiar, uviedla ukrajinská armáda. Kapitán podľa nej naviedol loď na plytčinu, aby zabránil jej potopeniu.
Člny námornej stráže aj pátracie a záchranné služby poskytli posádke pomoc a priviezli na palubu zdravotníkov, uvádza ukrajinské vojsko, podľa ktorého jedného námorníka ošetrili na mieste, ďalšieho previezli do nemocnice. Jeho zdravotný stav je „uspokojivý“.
Ukrajinské úrady k poškodenej lodi vyslali remorkéry, aby ju vyslobodili z plytkosti a dopravili do prístavu, uvádza ďalej ukrajinská armáda. Moskva sa zatiaľ nevyjadrila.
10:45 Ruskí vojaci počas uplynulého dňa podnikli 56 útokov na siedmich frontoch, pričom najviac útočili proti mestečku Avdijivka v Doneckej oblasti a proti ukrajinskému predmostiu na východnom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedol to vo štvrtok generálny štáb ukrajinskej armády.
Na fronte pri Avdijivke ruskí vojaci pokračujú v snahe o obkľúčenie Avdijivky. Za uplynulý deň ukrajinskí obrancovia odrazili 15 ruských útokov pri Avdijivke a neďalekej obci Novobachmutivka. Na chersonskom fronte ukrajinské jednotky pokračujú v úsilí o rozšírenie svojho predmostia na východnom brehu rieky Dneper. Rusi sa napriek značným stratám neustále snažia vytlačiť ukrajinských vojakov z ich pozícií. Ruská armáda v tejto oblasti podľa Kyjeva za uplynulý deň podnikla 13 neúspešných útokov.
9:50 Ukrajinskí pohraničiari zadržali v utorok 16 občanov Ukrajiny, ktorí sa pokúšali nelegálne prekročiť ukrajinsko-slovenskú hranicu. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie štátnej pohraničnej stráže.
Trinásť mužov z nich sa pohybovalo vo dvoch skupinách, zvyšní traja išli sami. Podľa pohraničnej stráže je to významné číslo, keďže počas ostatných troch mesiacov denne odhalili v priemere dve až päť osôb, ktoré sa pokúšali nelegálne prekročiť hranicu.
Jednu zo skupín zadržali na okraji obce Dubrynyči v Užhorodskom okrese. Strážcovia zákona zastavili auto s ukrajinskou poznávacou značkou smerujúce na Slovensko. Viezlo sa v ňom osem mužov v odvodovom veku, z ktorých sa vykľuli obyvatelia Zakarpatskej oblasti. Pohraničníci zistili, že vodič auta súhlasil s tým, že svojich krajanov privedie na hranicu a za finančnú odmenu pomôže pri ich presune na územie Slovenska. Počas zadržania sa pokúsil o útek, ale vojaci ho zastavili.

Ďalšia skupina, pozostávajúca zo štyroch obyvateľov Zakarpatskej oblasti, bola zastavená pri obci Palaď-Komarivci. Ďalší traja muži boli zadržaní pohraničnými hliadkami počas bežných kontrol. Jeden muž sa priznal k úmyslu dostať sa na Slovensko mimo kontrolných stanovíšť, ostatní dvaja sa nachádzali v pohraničnej oblasti bez dokladov totožnosti.
9:10 Ďalších 920 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 356 670, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 27 tankov, 42 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 940 tankov, 11 015 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 391 delostreleckých systémov a 935 raketometov.
9:00 Veľký konvoj kamiónov s obilím zamieril z prístavu Feodosija na Rusmi okupovanom polostrove Krym smerom do prístavného mesta Kerč. Konvoj do mesta Kerč odišiel po tom, ako ukrajinské ozbrojené sily v noci na utorok v prístave Feodosija zaútočili na ruskú výsadkovú loď Novočerkassk, pričom čiastočne potopili aj výcvikovú loď UTS-150. Uviedol to portál Krym. Realii, ktorý je projektom rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Podľa tohto portálu Rusko využívalo prístav Feodosija na export obilia z okupovaných ukrajinských území.
Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Aksjonov priznával, že Moskva predáva ukrajinské obilie. Neskôr však vyhlásil, že v prístavoch na Kryme nenakladajú obilie pre priame dodávky do zahraničia.

6:00 Ukrajina v tomto roku dostala zo zahraničia finančnú pomoc za viac ako 38 miliárd eur, uviedol vo videorozhovore s magazínom Forbes Ukraine minister financií Serhij Marčenko. Americký minister zahraničia Antony Blinken následne oznámil, že Spojené štáty vyčlenia Ukrajine ďalších 250 miliónov dolárov vojenskej pomoci. Ide o poslednú dostupnú čiastku, ktorá má vláda k dispozícii bez nového hlasovania v Kongrese, poznamenala agentúra AFP.
Podľa Marčenka stojí Ukrajinu každý deň vojny proti Rusku zhruba 120 miliónov eur. Jej cieľom je znižovať závislosť na zahraničných partneroch, dodal.
Vďaka pomoci zo zahraničia tento rok finančne stabilnejší ako rok 2022 a Kyjev cez ňu dokázal financovať výdavky na obranu pred útokom zo strany Ruska, ale aj pomoc vysídleným ľuďom, platy štátnych úradníkov alebo dôchodky, uviedol Marčenko.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Znepokojuje ma teraz podstatne menej rok 2024, než rok 2025,“ poznamenal minister, podľa ktorého panuje neistota ohľadom ďalšej podpory zo strany Európskej únie a Spojených štátov. Na rok 2024 má Kyjev už teraz prisľúbenú podporu zhruba za 33 miliárd eur, napísal Forbes pred Blinkenovým oznámením.
Spojené štáty od začiatku ruskej invázie na pomoc Ukrajine už predtým vyčlenili vyše 110 miliárd dolárov. Washington bol doteraz najvýznamnejším poskytovateľom vojenskej pomoci, ďalšia pomoc ale brzdí spory amerického Kongresu a administratívy prezidenta Joea Bidena. Ten už skôr avizoval, že do konca tohto mesiaca vyčlení ešte jeden balíček vojenskej pomoci, k ďalším však bude potrebovať schválenie Kongresu. Biely dom podľa agentúry Reuters oznámil, že plánuje Ukrajine poskytnúť ďalších 20 miliónov dolárov, Blinken následne uviedol, že sa bude jednať o 250 miliónov dolárov.
„Je nevyhnutné, aby Kongres konal čo najskôr a podporil naše národné bezpečnostné záujmy tým, že Ukrajine umožní brániť sa,“ uviedol Blinken vo vyhlásení.