Do polovice decembra na Gazu Izrael zhodil 29 000 bômb a zničil či poškodil takmer 70 percent tunajších domovov a 77 percent zdravotníckych zariadení. Podľa politológa Roberta Papeho z Chicagskej univerzity Gaza, kde žije na 2,3 milióna Palestínčanov, vojde do histórie podobne ako Drážďany, ktoré na konci druhej svetovej vojny z veľkej časti zničilo spojenecké bombardovanie.
„Pred tromi mesiacmi bola Gaza živým miestom,“ píše WSJ. „Dnes je Gaza krajinou pomačkaného betónu,“ pokračuje denník, ktorý prináša rad štatistík, ktoré dokladajú skazu v oblasti, z ktorej v októbri na Izrael zaútočili ozbrojenci z palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, pričom zabili 1200 ľudí, predovšetkým civilistov.
Analýza Svetovej banky hovorí o tom, že do 12. decembra vojna poškodila či úplne zničila 72 percent verejných priestorov a zariadení, ako sú knižnice, súdy či parky, 68 percent telekomunikačnej infraštruktúry a viac ako polovicu ciest. Podľa OSN bolo poškodených okolo 342 škôl, pacientov už prijíma len osem z 36 nemocníc.
Na severe úzkeho pobrežného pásu bolo podľa expertov dvojica amerických univerzít zničených či poškodených až 80 percent všetkých budov, čo je podľa WSJ vyššie percento ako pri bombardovaní Drážďan. Kým Izrael podľa americkej vlády za niečo viac ako dva mesiace použil 29 000 bômb a rakiet, Spojené štáty za obdobie rokov 2004 až 2010 v Iraku použili 3 678 takýchto výbušných zariadení.
Izraelská armáda tvrdí, že cieli na Hamas a podniká kroky, aby sa vyhla úmrtiu civilistov, ktorých zatiaľ podľa úradov v Gaze ovládaných Hamasom prišlo o život vyše 21 600. Zároveň WSJ pripomína vyjadrenie izraelskej armády zo začiatku konfliktu, podľa ktorého sa „zameriava na to, čo spôsobí maximálne škody“.
Obnova Gazy, kde asi 85 percent ľudí muselo opustiť svoje domovy a mnoho z nich žije na ulici, bude podľa odborníkov trvať až desiatky rokov. Len vyčistenie trosiek by mohlo zabrať rok. Obnova bývania by podľa analýzy skupiny neziskových organizácií Shelter Cluster mohla trvať sedem až desať rokov, ak bude k dispozícii financovanie vo výške 3,5 miliardy dolárov.
Oveľa skeptickejšia je Caroline Sandesová, odborníčka na povojnovú obnovu z univerzity Kingston v Londýne. „V najlepšom prípade to bude trvať desiatky rokov,“ domnieva sa.