„Obyvatelia Gazy sú Palestínčania, preto bude zodpovednosť na palestínskych orgánoch pod podmienkou, že sa tam nevyskytne nepriateľské konanie či hrozby voči Izraelu,“ uviedol Gallant.
Vojna má podľa neho pokračovať, kým Izrael nedosiahne svoje ciele – návrat rukojemníkov zajatých po vypuknutí konfliktu, zničenie hnutia Hamas a odstránenie akýchkoľvek vojenských hrozieb. Následne sa začne nová fáza, počas ktorej už Hamas nebude mať Pásmo Gazy pod kontrolou a nebude pre občanov Izraela predstavovať bezpečnostnú hrozbu. Vládu v enkláve budú mať v rukách palestínske inštitúcie.
Izrael bude mať vyhradené právo zasahovať na území Pásma Gazy, nebudú sa tam však zdržiavať žiadni izraelskí civilisti.
Premiér pochybuje
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelok žiadal návrat izraelských osadníkov do Pásma Gazy a požadoval i riešenie podporujúce emigráciu obyvateľov tejto enklávy. V nedeľu podobné požiadavky prezentoval aj izraelský minister financií Bezalel Smotrič. Arabské štáty, USA, či Európska únia vyjadrenia oboch ministrov slovne odsúdili.
Palestínsky premiér Muhammad Ištajja uviedol, že súčasťou akéhokoľvek budúceho usporiadania musí byť politické riešenie pre celú Palestínu – nie len Pásmo Gazy. „Izrael chce Pásmo Gazy politicky oddeliť od západného brehu Jordánu,“ povedal. Takisto vyjadril pochybnosti, že Izrael v blízkej budúcnosti túto enklávu opustí.
Čítajte viac Palestínski radikáli mali v najväčšej nemocnici Gazy veliteľstvo aj rukojemníkov
USA chcú, aby kontrolu nad Pásmom Gazy opätovne prevzala palestínska samospráva, ktorá je pri moci na západnom brehu Jordánu, pripomína DPA. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu s tým však nesúhlasí.
Izrael stiahol svojich vojakov a osadníkov z Pásma Gazy v roku 2005, čím sa skončila izraelské prítomnosť na tomto území, ktorá tam pretrvávala od roku 1967. Izrael si však zachoval takmer úplnú kontrolu nad hranicami Pásma Gazy.