Peking Laja označuje za vážne nebezpečenstvo kvôli jeho snahe o ďalšie presadzovanie medzinárodného uznania Taiwanu. Laj pred voľbami uviedol, že dúfa v obnovenie dialógu s Čínou, čo Peking odmietol.
Štyridsaťšesťročný Laj, ktorý stojí na čele vládnej Demokratickej pokrokovej strany (DPP), získal podľa BBC ako prvý kandidát v prezidentských voľbách na Taiwane päť miliónov hlasov. K voľbám mohlo ísť vyše 19,5 milióna z približne 24 miliónov obyvateľov Taiwanu.
Čítajte viac Hrozí vojna za 10 biliónov? Taiwanci si zvolia prezidenta, Čína im do toho hovorí
Peking: Zjednotenie Číny a Taiwanu je naďalej nevyhnutné
Opätovné zjednotenie Číny a Taiwanu je naďalej „nevyhnutné“, vyhlásil Peking po zverejnení výsledkov sobotňajších prezidentských a parlamentných volieb na Taiwane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Výsledky hlasovania podľa Pekingu ukázali, že taiwanská vládnuca Demokratická pokroková strana (DPP) „nemôže reprezentovať hlavnú verejnú mienku na tomto ostrove“. DPP vo voľbách prišla o doterajšiu väčšinu v parlamente.
Peking „rozhodne nesúhlasí so separatistickými aktivitami zameranými na "nezávislosť Taiwanu“, tiež je proti zahraničnému zasahovaniu" do volieb.
Peking voľby podľa agentúry Reuters označil za voľbu medzi vojnou a mierom, zatiaľ čo stupňuje tlak na ostrov a jeho zjednotenie s Čínou.
Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 8.00 h miestneho času (1.00 h SEČ) a zavreli sa o 16.00 h (9.00 h SEČ). Sčítanie hlasov sa začalo hneď potom.
O prezidentský post sa v takmer 24-miliónovej krajine uchádzali terajší viceprezident William Laj z vládnucej a k hlbším vzťahom s pevninskou Čínou skeptickej Demokratickej pokrokovej strany (DPP) a dvaja opoziční predstavitelia – Chou Jou-i zo zoskupenia Kuomintang (Národná strana) a bývalý starosta Taiwanu Kche Wen-če z podstatne menšej Taiwanskej ľudovej strany (TPP). Obe opozičné strany by hospodárske či kultúrne vzťahy s Čínou chceli zlepšiť.
Čítajte viac Japonský admirál: Možno sme medzi dvoma vojnami. Ruskou a tou na Taiwane
Aj preto bol Laj počas kampane opakovane terčom kritiky Pekingu, podľa ktorého by jeho zvolenie predstavovalo vážne nebezpečenstvo. Čínska armáda dokonca vydala vyhlásenie, že je pripravená „potlačiť akékoľvek snahy o nezávislosť Taiwanu v akejkoľvek podobe“.
DPP, ktorá je na Taiwane pri moci od roku 2016, zastáva názor, že len ľudia na Taiwane môžu rozhodnúť o osude ostrova, a odmieta akékoľvek snahy pevninskej Číny ovplyvňovať dianie na ňom.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Ostrov napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje vláda jednej strany.
Peking vyzýva ostatné štáty, aby nerokovali s taiwanskými predstaviteľmi, a nebudili tak zdanie, že uznávajú samostatnosť Taiwanu. Aj preto na stretnutie medzi taiwanskými politikmi a zahraničnými lídrami reaguje podráždene.
Nezávislosť Taiwanu teraz uznáva len 13 krajín sveta.