Kedy ste naposledy s vašou skupinou expertov navštívili bojisko na Ukrajine? Viem, že tam chodíte pomerne často.
Ukrajinu sme naposledy navštívili v novembri 2023. Stretli sme sa s rôznymi predstaviteľmi, ale aj s vojakmi, poddôstojníkmi a dôstojníkmi, aby sme sa rozprávali o tom, ako vyzerá pokračujúca vojna. Ako to býva vždy počas našich výskumných ciest, vrátili sme sa so zásadnými novými údajmi, z ktorých stále vytvárame analýzu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že naša posledná cesta bola celkom produktívna.
Aká bola vtedy nálada medzi Ukrajincami, najmä medzi vojakmi?
Pred pár týždňami bola celková nálada ešte pomerne optimistická. Vojaci a dôstojníci ukazovali značnú výdrž a veľkú vôľu pokračovať v boji. No určite sme videli vyčerpanosť v tvárach tých, čo boli na frontových líniách a už takmer dva roky bojujú. Nie je prekvapujúce, že sú vyčerpaní, vzhľadom na to, ako dlho už konflikt trvá. A na rok 2024 sa pozerajú s určitými obavami. Majú na to celkom očividné dôvody, keďže Rusko bude pokračovať v tlaku a pravdepodobne v blízkej dobe spustí ďalšiu ofenzívu väčšieho rozsahu. Moskva tiež využije, že v nasledujúcich mesiacoch dokáže nasadiť mohutnejšiu delostreleckú paľbu. Bude mať tiež výhodu z hľadiska elektronického boja a minimálne kvantitatívnu výhodu, čo sa týka výroby FPV dronov (zobrazujú operátorovi bojisko z kamery stroja) a improvizovaných kamikadze dronov. Mimochodom, v porovnaní s našimi predchádzajúcimi cestami to bol jeden z najpozoruhodnejších viditeľných rozdielov, koľko FPV dronov sa nachádza pri frontových líniách.
Povedali ste, že musíte spracovať údaje z vašej návštevy, čo je nepochybne vždy zložité, ale máte už nejaké predpovede, čo sa týka priebehu vojny v roku 2024? Aké by mohli byť hlavné trendy?
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že to bude dlhá vojna.
Hovoríte, že to bude dlhá vojna, a počúvam to aj od iných expertov, s ktorými o tom diskutujem. Prečo však majú analytici ako vy pocit, že je potrebné to zdôrazňovať? Politici a verejnosť tomu nerozumejú či nechcú rozumieť?
Myslím si, že politici v Spojených štátoch, Európe a iných krajinách, ktoré sú partnermi Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii, si uvedomili, že to bude dlhý boj a že už teraz je to mimoriadne nákladný a dlhý konflikt. Niekedy im však chýba strategická perspektíva. Ak chápeme, čo sa deje, mali by sme mať tomu zodpovedajúcu dlhodobú stratégiu. Pozrite sa na kapacity obranného priemyslu a na to, ako pomaly v Európe zvyšujeme najmä delostreleckú výrobu. Je to pritom vojna, v ktorej delostrelectvo stále dominuje. Strana, ktorá dosiahne aspoň lokálnu palebnú prevahu, získa na bojisku taktické výhody. Delostrelectvo je teda kľúčové. Hlavne my Európania o tom síce hovoríme, ale nerobíme dosť preto, aby sme rýchlejšie rozšírili kapacity nášho obranného priemyslu, aby sme podporili boj Ukrajiny proti Rusku. A preto znovu a znovu zdôrazňujem, že z čisto vojenského hľadiska to bude dlhá vojna. Každý konflikt je politický. Rozhodnutie ukončiť nepriateľské akcie, prestať strieľať a začať rokovania je v konečnom dôsledku na politikoch, neurobia ho generáli. Myslím si však, že ruský prezident Vladimir Putin síce môže chcieť rokovať, ale nemá záujem o skutočné vyjednávanie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Aj toto spomínajú iní analytici. Čo to znamená?
Chcem tým povedať, že som si istý, že ruská vojenská kampaň na Ukrajine bude mať aj diplomatickú stránku. Nemyslím si však, že by sme mali byť príliš optimistickí, že nejaké rokovania tento konflikt v roku 2024 ukončia. Pretože stále existujú niektoré vojenské možnosti, ktoré obe strany môžu využiť a pravdepodobne ich využijú.
Keď sa teda vrátim k otázke o hlavných trendoch vo vojne, aké budú? A aké vojenské možnosti môžu obe strany využiť?
Pripomeniem svoju predchádzajúcu poznámku, že to bude dlhá vojna. Z čisto vojenskej perspektívy to vyzerá tak, že v roku 2024 by sa Ukrajina pravdepodobne mohla zamerať v prvom rade na obranu ovládaného územia. Mala by to urobiť namiesto toho, aby sa pustila do lokálnych útokov či ofenzívnych operácií väčšieho rozsahu. Ukrajina by sa mala sústreďovať na obranu, vytvoriť opevnenia a zároveň prebudovať svoje sily pre budúce potenciálne operácie. Je to hlavne preto, že Kyjevu teraz vo všeobecnosti chýbajú delostrelecké granáty a nemá dostatočnú palebnú silu na podporu ďalšej rozsiahlejšej ofenzívy, akú sme videli v roku 2023. Väčšina munície pre ukrajinský útok v roku 2023 pochádzala zo Spojených štátov, ktoré ju dodali z Južnej Kórey. Neviem o tom, že by na Západe momentálne existovali podobné zdroje. Takže sa budeme musieť spoliehať na rozširovanie kapacít obranného priemyslu v USA a Európe. A nad tým visia otázniky, ako som už povedal. Vyzerá to tak, že kapacita obranného priemyslu sa na oboch kontinentoch sa začne výraznejšie posilňovať až v polovici roku 2024. Preto si myslím, že Ukrajina nebude mať k dispozícii dostatočnú palebnú silu, aby mohla urobiť niečo rozhodujúce. Znamená to, že politici na Západe aj na Ukrajine by si mali uvedomiť, že defenzívna stratégia je pravdepodobne pre rok 2024 lepšia. Obranu by sme si pritom nemali zamieňať s pasivitou. Ukrajina stále môže spustiť sériu lokalizovaných útokov a zamerať sa na vzdialenejšie ciele, ktoré dokáže zasiahnuť, ako sme videli v posledných týždňoch. Predpokladám, že bude naďalej vytvárať tlak na ruské sily v ich tyle, a centrom týchto útokov bude v roku 2024 Krym.
Čo sa dá očakávať od Ruska?
Moskva sa pravdepodobne pokúsi využiť prevahu v elektronickom boji a FPV dronoch a niekedy v roku 2024 spustí ďalšiu rozsiahlejšiu ofenzívu. No povedal by som, že šance, že to bude rozhodujúci útok, sú nižšie, než by sa dalo predpovedať zo súčasnej pochmúrnej nálady medzi niektorými komentátormi, ktorí sa vyjadrujú k doterajšiemu vývoju vojny. Rusko stále v rámci svojich ozbrojených síl čelí mnohým štrukturálnym problémom. Nedokáže poriadne rotovať vojakov, čo by postupne mohlo viesť k obmedzeniu kvality jednotiek, ktoré sú nasadené v prvej línii. Okrem toho, keď sa pozrieme na doterajšiu históriu tejto vojny, vidíme jasné náznaky, že Rusko sa niekedy príliš dychtivo púšťa do útoku. Alebo naň nie je vzhľadom na politické rozhodnutia dostatočne pripravené. Ak sa to stane opäť, Ukrajina by z toho mohla vyťažiť, čo už dokázala vlani v zime. Vtedy sa menilo aj ruské vojenské vedenie a medzi jednotkami bola pre obrovské obete a malý pokrok extrémne nízka bojová morálka. Keď sa Moskva príliš rýchlo pustí do ofenzívy, Kyjevu by to mohlo pomôcť. Je pravdepodobné, že ruské sily by mali väčšie straty ako ukrajinské, z čoho by sa dalo zo stredno- a dlhodobého hľadiska ťažiť. Naďalej totiž budeme svedkami opotrebovávacej vojny. Ukrajina je však v zložitej situácii. Musí sa usilovať obnoviť svoje bojové sily, ale musí aj tlačiť na Rusov. Otázkou je, či je to možné bez ďalšej veľkej ofenzívy a či bude mať Ukrajina adekvátne kapacity, aby dokázala zasahovať ruských vojakov v tyle. Alebo, ako sa tomu hovorí vo vojenskom žargóne, aby bola schopná viest hlboký boj. Uvidíme, ako to bude v roku 2024 vyzerať, keď Ukrajina potrebuje škodiť ruským jednotkám, ale zároveň by sa mala zamerať na obranu existujúcich frontových línií.
Čo chcú Rusi dosiahnuť súčasnými masívnymi dronovými a raketovými útokmi proti ukrajinskej vojenskej a civilnej infraštruktúre? Je to súčasť nejakej stratégie?
Podľa mňa je cieľom ruskej strategickej leteckej a raketovej kampane v prvom rade zlomiť morálku Ukrajiny. Chce to dosiahnuť tak, že počas zimných mesiacov bude ničiť ukrajinskú kritickú infraštruktúru, no zatiaľ sa to Rusom nepodarilo. Určite sa však zvýšila intenzita ich raketovej útočnej kampane. Je to dôkaz potenciálu ruského vojenskopriemyselného komplexu, keď môžeme pozorovať narastajúcu výrobu rakiet či dronov. Na druhej strane Ukrajina ešte viac decentralizovala svoju energetickú sieť a kritickú infraštruktúru a je teda oveľa odolnejšia. Do istej miery to znížilo vplyv ruských raketových útokov. Uvidíme, ako budú vyzerať najbližšie zimné týždne. Myslím si však, že cieľom Rusov je jednoznačne zlomiť vôľu Ukrajiny odolávať útokom. Môžeme však predpokladať, že Moskva s touto raketovou kampaňou zlyhá.
Má však Ukrajina dostatočné kapacity protivzdušnej obrany vrátane rakiet, aby dokázala odvrátiť takéto masívne ruské útoky?
V krátkodobom horizonte to zvládne. Poukázali ste však na niektoré strednodobé až dlhodobé problémy. Na ukrajinskej strane k nim patrí nedostatok protiraketových obranných zariadení a iných spôsobilostí protivzdušnej obrany. V tomto musí Západ zintenzívniť podporu a musí v nej pokračovať. Musí dodávať Kyjevu rakety a iné spôsobilosti, ktoré zaručia, že Rusku sa nepodarí vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu. Pretože si myslím, že toto nebezpečenstvo existuje. Ak Ukrajine dôjdu rakety, mohlo by to mať taktický či dokonca strategický vplyv na vývoj na bojisku. Rusko by totiž potom mohlo nasadiť niektoré zo svojich väčších bombardérov, aby zasiahli ukrajinské pozície. Videli sme, že sa to stalo napríklad počas bitky o Mariupoľ a malo to ničivý účinok. Takže mám pocit, že momentálne existuje takéto nebezpečenstvo. Vyzerá to ale tak, že Ukrajina zatiaľ zvláda svoju protivzdušnú obrannú kampaň celkom dobre a sú aj niektoré pozitívne správy. Západ uspel v integrácii svojich a sovietskych komponentov, čo sa týka rakiet a odpaľovacích zariadení. Tiež sa zvyšuje výroba systémov protivzdušnej obrany, ale to bude viditeľnejšie až neskôr v tomto roku alebo v budúcom roku. Ukrajina musí v tomto boji pokračovať. Potrebuje prebudovať svoje sily a poskytnúť im nový výcvik. Zároveň musí zostať v defenzíve, čo by však nemalo vystrašiť západných ani ukrajinských politikov, pretože si myslím, že je to v tejto fáze najrozumnejšia stratégia. Aj preto stále zdôrazňujem, že táto vojna bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať minimálne do roku 2025. Ukrajina by mohla potenciálne uskutočniť rozsiahlejšie útočné operácie koncom tohto roka alebo začiatkom či v polovici roku 2025.
Čo by sa však stalo, keby USA a potom pravdepodobne aj väčšina ostatných západných krajín zastavili alebo výrazne obmedzili podporu pre Ukrajinu? Bola by to pre Rusko okamžitá výhoda?
Vlani aj predvlani som na Ukrajine strávil veľa času, keď som robil výskum. K vašej otázke môžem povedať to, že keby aj Západ obmedzil alebo prerušil dodávky zbraní, nič nesvedčí o tom, že by to ovplyvnilo ukrajinskú morálka alebo vôľu vzdorovať Rusku. Táto vojna bude pokračovať s podporou Západu alebo bez nej, pretože Ukrajinci neprestanú bojovať. Myslím si, že to môžem povedať s istotou. Ide len o to, že by sa zmenil charakter bojov. Pravdepodobne by Ukrajinci museli pristúpiť k nejakým taktickým ústupom a museli by upraviť frontové línie. Asi by sme boli svedkami väčších bojov v mestskom teréne, pretože práve tu by Ukrajinci mohli mať asymetrickú výhodu nad ruskými silami. Viete, ak by sa západná podpora v roku 2024 skončila alebo by sa do značnej miery znížila, znamenalo by to iba to, že konflikt by bol pravdepodobne ešte oveľa krvavejší ako doteraz. Ako som povedal, Ukrajinci by z hľadiska taktickej nevyhnutnosti museli ustúpiť na miesta, na ktorých by bol nedostatok vojakov či munície menším problémom. A to by bol mestský terén. Samozrejme, akýkoľvek druh mestského boja je väčšinou deštruktívny pre civilné obyvateľstvo. Myslím si, že je to nesprávny predpoklad, keď si niekto myslí, že prerušenie podpory Západu tento konflikt ukončí alebo že bude menej krvavý.
Čítajte viac Japonský admirál: Možno sme medzi dvoma vojnami. Ruskou a tou na Taiwane
Takže nesúhlasíte so slovenským premiérom Robertom Ficom či ďalšími politikmi, ktorí tvrdia, že vojenská podpora pre Ukrajinu iba predlžuje vojnu?
Nesúhlasím s vyjadreniami týchto politikov. Oddelil by som otázku toho, ako dlho bude tento konflikt trvať, od vojenskej podpory Západu a ďalších partnerov pre Ukrajinu. Chápem, prečo to niektorí politici hovoria, ale sú to chybné argumenty. Na druhej strane poviem, že to nie je len o vojenskej podpore zo zahraničia. Ide aj o to, aby sa Ukrajina poučila z vlaňajšej protiofenzívy, ktorá zlyhala. Musí sa pozrieť na svoju vojenskú doktrínu, štruktúru ozbrojených síl i výcvik jednotiek, a ako sa prispôsobiť meniacej sa situácii na bojisku. Nielen zahraničná pomoc bude mať veľký vplyv na vojnu, ale i to, čo bude v nasledujúcich mesiacoch robiť Kyjev, keď musí prebudovať svoje sily. V tomto prípade vidím dôvod na optimizmus, lebo si na základe svojho výskumu myslím, že Ukrajinci si uvedomujú, čo je potrebné urobiť. Niekedy cítim, že ukrajinskí vojaci sú trocha frustrovaní, čo sa týka podpory pre nich, a že bremeno vojny nie je v spoločnosti rozdelené rovnomernejšie. Ukrajinská vláda asi bude musieť v nasledujúcich týždňoch urobiť ťažké politické rozhodnutia, čo sa týka ďalšej mobilizácie a vekovej hranice ľudí, ktorých povoláva do vojny. Do roku 2024 nie som ani pesimista, ani optimista. Usilujem sa byť realista. Faktom je, že vojna bude pokračovať, a je veľmi nepravdepodobné, že niektorá strana získa v tomto roku rozhodujúcu výhodu. Hovorím to z vojenskej perspektívy. Uvidíme, čo sa stane na politickom fronte, ale toto ako vojenský analytik nemôžem hodnotiť. No, ako som vravel, z vojenského hľadiska to vyzerá tak, že vojna bude pokračovať minimálne v roku 2025, a vtedy by Ukrajina v skutočnosti mohla mať lepšiu šancu na veľké útočné operácie ako tento rok.