Do Ruska previezli ruské úrady aj 86-ročnú matku ženy, ktorú portál nazýva zmeneným menom Olha. Matka, ktorá v článku vystupuje pod menom Anna, žila na začiatku vojny v malej ukrajinskej dedine. Jej dom bol počas bojov zničený a ruské úrady Annu v júli 2022 odviezli preč z Ukrajiny.
Čítajte viac Putinove milosti v praxi: Žoldnier po návrate z Ukrajiny zabil šesť ľudí, ďalší znásilnil deti
Po rôznych peripetiách sa Anna nakoniec ocitla v ruskom stredisku dočasného ubytovania pre ukrajinských utečencov a krátko nato v domove dôchodcov. Anna sa pritom chcela vrátiť domov na Ukrajinu, v ústave pod dohľadom a v stiesnenom priestore sa necítila dobre. V Rusku ale všetko rozhodli za ňou a dali jej ruský pas, vysvetlila jej dcéra Olha. Tá sa nakoniec vlani na jeseň obrátila na ruských dobrovoľníkov z Petrohradu so žiadosťou o pomoc so sprostredkovaním matkinho návratu.
Návrat Anny na Ukrajinu nakoniec trval asi dva mesiace. Anna sa najskôr pokúsila prekročiť rusko-estónsku hranicu. Estónski pohraničníci ju ale nepustili s tým, že strávila v Rusku príliš veľa času. Na hranici žena čakala niekoľko dní. Nakoniec jej nezostalo nič iné, len sa presunúť k hraničnému priechodu Kolotilovka-Pokrovka, čo je jediné miesto, cez ktorý Ukrajina púšťa ľudí z ruskej strany hranice. S presunom k tomuto prechodu Anne pomohli dobrovoľníci.
Pešo dva kilometre
Ruskú Kolotilovku a ukrajinskú Pokrovku ale delí asi dva kilometre, ktoré musela Anna s palicou prekonať pešo po štrkovej ceste. Dobrovoľníci pritom Anne zohnali vozík, na ktorý si mohla dať batožinu, a našli aj mladú ženu, ktorá súhlasila, že podnikne cestu s ňou a prípadne jej pomôže. Po prekonaní hranice a ďalších peripetiách sa napokon Anna dostala do ukrajinského Charkova.
Šťastný koniec mal príbeh aj seniorky, ktorá sa dostala do Ruska z domova dôchodcov v ukrajinskom Mariupole. Ženu sa jej neteri s pomocou dobrovoľníkov podarilo vypátrať v domove pre seniorov v ruskej Astrachanskej oblasti. Vedenie ústavu ale nechcelo spočiatku ženu prepustiť s tým, že má množstvo diagnóz a je nesebestačná. Po dlhých vyjednávaniach nakoniec ale ženu odovzdalo dobrovoľníkom.
„Prvé, o čo požiadala, keď sme boli za bránou a sadli sme si do auta, bolo, či môžeme niekam zájsť a najesť sa,“ popísal dobrovoľník, ktorý ženu vyzdvihol. Seniorka sa mu vraj sťažovala, že ľudia v domove dostávali veľmi malé porcie jedla.
Nie je známe, koľko je v Rusku osamelých prevezených ukrajinských seniorov, po ktorých sa nezháňajú ich príbuzní, a žiadna verejná štatistika to nemapuje, podotkol portál. V Rusku podľa jeho informácií týmto ľuďom úrady vybavia doklady a priznajú im veľmi malú penziu, za ktorú si potom seniori nemôžu dovoliť ani izbu v takzvanej komunálke, ako sa v Rusku nazýva zdieľané bývanie.
Čítajte viac Drucker: Naučme ukrajinské deti po slovensky, možno tu zostanú