„V podmienkach hybridnej vojny vedenej Washingtonom proti Rusku nielenže nevidíme nejaké dôvody nielen pre dodatočné spoločné opatrenia vo sfére kontroly nad zbrojením a znížením strategických rizík, ale celkovo pre akékoľvek rokovania so Spojenými štátmi o strategickej stabilite,“ zdôraznil Lavrov podľa štátnej agentúry TASS.
Čítajte viac Ad: Robert Fico: Stratégia Západu na Ukrajine jednoducho nefunguje
Lavrov podľa agentúry Reuters uviedol, že Washington navrhol od seba oddeliť vojnu na Ukrajine a kontrolu nad jadrovými zbraňami, ale návrh je pre Rusko neprijateľný vzhľadom na americkú podporu Ukrajiny.
„Nevidíme najmenší záujem zo strany Spojených štátov ani Severoatlantickej aliancie urovnať ukrajinský konflikt a počúvať obavy Ruska,“ povedal ruský minister.
Budúce rokovania s USA síce Rusko podľa Lavrova nevylučuje, ale kladie si podmienku, že sa Západ úplne zriekne podkopávania ruskej bezpečnosti a tiež ukončí verejné pohŕdanie ruskými záujmami. Vhodné by vraj bolo tiež skoncovať s „expanziou NATO na východ“. Severoatlantická aliancia opakovane uvádza, že je na každej krajine, aby sa sama rozhodla, s kým si želá byť v spojeneckom zväzku.
"Nie je žiadna nádej na to, že Rusko bude nejakým spôsobom porazené. To už sa preberalo veľakrát. Tí, ktorí neštudovali dejiny, a takých je na Západe veľa, môžu na túto tému (ruskej porážky) fantazírovať, "vyhlásil Lavrov.
Čítajte viac Výsledok vojny na Ukrajine predurčí osud sveta, uviedol vojenský veliteľ NATO
V čase Lavrovovho vystúpenia úrady uzavreli moskovské letisko Vnukovo. To sa v minulosti niekoľkokrát stalo v prípadoch, keď sa v okolí ruskej metropoly vyskytli ukrajinské drony.
Prípadné dohody o bezpečnostných zárukách, ktoré sa Ukrajina po Británii snaží uzavrieť tiež s ďalšími západnými štátmi, podľa Lavrova nijako nemenia ciele ruskej „špeciálnej operácie“, ako Moskva nazýva vojnu proti Ukrajine, ani odhodlanie Moskvy „dôsledne a vytrvalo“ usilovať o dosiahnutie týchto cieľov.
Lavrov tiež tvrdil, že Západ si po stroskotaní „blitzkriegu“ v podobe vlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy, ktorá mala uštedriť Rusku strategickú porážku, uvedomuje, že sa situácia zásadne zmenila. Stalo sa tak podľa ministra predovšetkým v uvažovaní Západu, ktorý si uvedomil, že urobil chybu. Je mu však zaťažko si ju priznať, a tak „akoby“ Ukrajinu ďalej podporuje. Ukrajinu však podľa Lavrova čaká osud Afganistanu, Iraku, Líbye a ďalších krajín, odkiaľ sa USA a ich spojenci po čase stiahli.
Foto: SITA/AP
Čítajte viac Vojna sa neskončí, len bude krvavejšia, hovorí analytik o prípadnom zastavení vojenskej pomoci Ukrajine zo západu
Súčasne Lavrov tvrdil, že Rusko prezidenta Vladimira Putina neodmieta mierové rokovania o Ukrajine, ale že Kyjevu na príkaz (vtedajšieho britského premiéra) Borisa Johnsona „a ďalších Anglosasov“ v roku 2022 zakázali podpísať už dohodnutú zmluvu o urovnaní sporu s Ruskom. O tom sa podľa Lavrova „dobre vie“ od apríla 2022. Na uzavretí mieru nemajú žiadny záujem Spojené štáty a Západ všeobecne nechce mier, ktorý by prihliadal na záujmy Ruska, tvrdil Lavrov a ako „fámy“ minister odmietol správy o tom, že Moskva a Kyjev údajne vedú priame rozhovory.
Kyjev ukončil rokovania s Rusmi na jar 2022 po tom, ako po ústupe ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v okupovaných mestách a obciach v okolí ukrajinskej metropoly. Symbolom vojnových zločinov, z ktorých sú podozriví Rusi, sa stalo mesto Buča, kde zabití civilisti ležali na uliciach a ďalšie telá boli nájdené v hromadných hroboch. Okrem toho medzinárodná justícia vydala na Putina zatykač kvôli podozreniu z odvlečenia tisícov ukrajinských detí do Ruska.
Moskva popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, nie ešte aby sa dopúšťali vojnových zločinov, a obvinenie označuje za provokáciu. Kto sa v Rusku odváži o podozrení hovoriť či písať, tomu hrozí až 15 rokov vo väzenských táboroch po odsúdení podľa ustanovení o úmyselnom šírení lživých informácií a o diskreditácii ozbrojených síl, zavedených do ruských zákonov krátko po vpáde na Ukrajinu.
Absencia dialógu medzi Moskvou a Washingtonom je dôležitá, pretože posledná dohoda obmedzujúca počty jadrových hlavíc na oboch stranách, má vypršať vo februári 2026. Potom by obe veľmoci, disponujúce najväčšími jadrovými arzenálmi, nemali žiadnu dohodu v čase, keď medzi nimi panuje najhoršie napätie od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, poznamenal Reuters.